Florence

Súhrn: U 97 zdravotníckych pracovníkov zo 4 vybraných pracovísk Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku sa formou anonymného a dobrovoľného dotazníka zisťovala úroveň vedomostí o charaktere a účinkoch ultrafialového (UV) žiarenia na ľudský organizmus. V dotazníku boli aj informatívne otázky týkajúce sa spôsobov ochrany zdravotníckych pracovníkov pred negatívnymi účinkami UV žiarenia. Vyhodnotenie prieskumu ukázalo nízku úroveň (37,1 %) vedomostí zdravotníkov o UV žiarení, čo je z dôvodu slabších vedomostí v kategóriách sestra (30, 6 %) a asistent (5,8 %). Až 95 % zdravotníckych pracovníkov sa preventívne chráni pred negatívnymi účinkami UV žiarenia, pričom v kategórií lekár sa zistilo 100percentné a v kategórii sestra a asistent 93percentné používanie ochranných prostriedkov.

Kľúčové slová: UV žiarenie, vedomosti a edukácia zdravotníckych pracovníkov, ochrana pred UV žiarením.
 

Summary: The level of knowledge related to the character and effects of an ultraviolet radiation on human body was established from answers of a nameless questionnaire taken from 97 medical workers at four departments of Central Military Hospital in Ružomberok. Informative questions dealing with metod of protection against harmful effects of UV radiation build a part of the questionnaire. The analysis showed the lower level of knowledge upon UV radiation in medical staff, especially in category of nurses and asistents. Almost 95% of medical workers protect against negative effects of UV radiation, among them 10% doctors and 95% nurses regularly use appropriate safety equipments.

Key words: Ultraviolet radiation, Knowledge and Education of Medical Staff, Protection Against Ultraviolet Radiation.

Úvod

Slnko a slnečné žiarenie je nevyhnutné pre život na Zemi, prevažne pozitívne ovplyvňuje životné pochody v rastlinnej i živočíšnej ríši a je nepostrádateľné pre zdravý vývoj ľudského jedinca. Menej príjemným faktom je, že nadmerné ultrafialové (UV) žiarenie môže byť (a v súčasnosti už je) zdrojom mnohých zdravotných problémov. Pokiaľ jeho množstvo prekročí hranice prirodzených ochranných možností organizmu, môže dôjsť ku jeho závažnému až nezvratnému poškodeniu. Preto sa v súčasnosti presadzuje zásada „múdreho opaľovania,“ berúc do úvahy zistenie, že UV žiarenie je dnes závažným karcinogénom a výskyt rakoviny kože stúpa každoročne o 2–3 % (Strmeňová, Mináriková, 2005). Malígny melanóm sa považuje za najhorší typ rakoviny a je nazývaný aj čierna smrť (Vyžinkárová, 2006). Problematika UV žiarenia je preto veľmi aktuálna a v súčasnosti je jednou z najviac diskutovaných tém v odbornej i laickej verejnosti. V roku 2006 sme na 4 vybraných oddeleniach Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Ružomberku realizovali prieskum, ktorým sme zisťovali úroveň vedomostí v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov o charaktere UV žiarenia a jeho vplyvu na ľudský organizmus. Zisťovali sme aj konkrétne spôsoby ochrany zdravotníckych pracovníkov pred negatívnymi účinkami UV žiarenia.

Materiál a metódy
Tabulka 1

Prieskum bol realizovaný na celkovom súbore 97 respondentov – zdravotníkov 4 vybraných pracovísk ÚVN Ružomberok. Z toho bolo 28 (29 %) lekárov, 57 (59 %) sestier a 12 (12 %) asistentov (tab. 1). Na zistenie potrebnej databázy údajov sme zvolili anonymný a dobrovoľný dotazník, pričom sme použili priamy spôsob administrácie dotazníkov – osobný, individuálny kontakt s respondentmi. Celkovo bolo rozdaných 123 dotazníkov. Návratnosť dotazníkov bola 78,9 %. Získané údaje uvádzame v percentuálnom vyjadrení.
Graf 1

Výsledky

Vedomostná časť dotazníka

Dotazník obsahoval 2 časti – vedomostnú a informatívnu. Vo vedomostnej časti dotazníka bolo 10 otázok zameraných najmä na fyzikálnu povahu UV žiarenia, jeho účinky a spôsob ochrany. Na každú vedomostnú otázku boli uvedené 4 odpovede (a, b, c, d), pričom správna bola len jedna. V priemere sme celkom u lekárov, sestier a asistentov zistili najnižšie percento správnych odpovedí v otázke č. 6 – „Prechádza UV žiarenie cez okná bytu či auta?“ Len 11,4 % respondentov z celkového počtu 97 uviedlo správnu možnosť a) za sklom je človek chránený, akoby použil krém s maximálnym ochranným faktorom (OF), tj. blokuje UVB žiarenie a takmer polovicu UVA žiarenia. Väčšina respondentov sa nesprávne domnieva, že sklo blokuje akékoľvek žiarenie. Zdravotnícki pracovníci boli najviac úspešní v otázke č. 3 – „Nadmerný účinok UV žiarenia pri opaľovaní,“ kde 61,9 % respondentov z celkového súboru uviedlo správnu možnosť a) chronická expozícia vedie k predčasnému starnutiu kože a k možnosti vzniku kožného nádoru – melanómu. Alarmujúce zistenie je, že z celkového súboru 97 respondentov len 17,5 % pozná svoj fototyp kože.

V kategórií lekár sme zistili 75% úspešnosť vedomostí o UV žiarení, čo hodnotíme viac ako dobré (graf 1). Alarmujúce je zistenie, že úspešnosť vedomostí v kategórii sestra bola len 30,6 %, napriek tomu, že táto kategória bola zastúpená najväčším počtom respondentov (tab.1). Kategória asistent dosiahla len 5,8% úspešnosť odpovedí na vedomostné otázky, čo hodnotíme ako nedostatočnú úroveň vedomostí.

Vo vedomostnej časti dotazníka v hodnotenom súbore 97 zdravotníckych pracovníkov bola zistená celková priemernú úspešnosť odpovedí 37,1 % (tab. 1).

Informatívna časť dotazníka

Informatívnymi otázkami sme zisťovali využívanie konkrétne uvedených spôsobov ochrany zdravotníckych pracovníkov pred negatívnymi účinkami UV žiarenia.

Z odpovedí respondentov na informatívne otázky uvádzame:

* krém s vyšším OF (20 a viac) a okuliare s UV filtrom využíva 77 % zdravotníckych pracovníkov
* odevom a klobúkom sa chráni 11 % pracovníkov
* pred UV žiarením sa vôbec nechráni 5 % pracovníkov
* 7 % pracovníkov využíva najúčinnejší spôsob ochrany tj. krém s OF, okuliare s UV filtrom, klobúk a odev (graf 2).

Graf 2

Diskusia

Slnko malo významnú úlohu v mytológii všetkých kultúr a boha Slnka si ľudia uctievali ako jedného z najvyšších. Už dávno totiž spoznali, že tento životodarný zdroj je pre existenciu na Zemi nevyhnutný. Ultrafialové svetlo je súčasťou slnečného žiarenia a pôsobí na celú biosféru. Okrem pozitívneho, zdraviu prospešného účinku (spojeného napr. s produkciou vitaminu D v koži alebo kladným pôsobením na psychiku človeka) môže však mať na človeka aj negatívny vplyv a v horšom prípade mu i ublížiť. Preto je dnes viac ako v minulosti potrebný racionálny prístup pri kalkulácii veľkosti absorbovanej dávky a dĺžky expozície ľudí prirodzenému UV žiareniu zo slnka, prípadne aj z umelých zdrojov, ako sú soláriá, oblúkové zváranie apod. (WHO 2003, Jakušová, Jakuš 2005). V tejto práci sme na základe uskutočneného prieskumu, analýzy a vyhodnotenia odpovedí respondentov na vedomostné otázky zistili nízku úroveň vedomostí (37,1 %) zdravotníckych pracovníkov napr. v otázke charakteru UV žiarenia a jeho vplyvu na ľudský organizmus. Na tejto celkovo nízkej úrovni vedomostí u zdravotníkov (menej ako 50 %) sa podieľa najmä nedostatočná úroveň vedomostí asistentov (5,8 %), ale aj nižšia úroveň vedomostí sestier (30,6 %). Príčinou môžu byť nedostatočné vedomosti zdravotníckych pracovníkov počas štúdia, prípadne podcenenie významu skúmanej problematiky pri ich ďalšom vzdelávaní, eventuálne samovzdelávaní. Domnievame sa, že vedomosti zdravotníckych pracovníkov závisia nielen od najvyššie dosiahnutého vzdelania, ale aj od ich profesionálneho i osobného záujmu o uvedenú problematiku.

Z výsledkov nášho prieskumu vyplývajú tieto praktické návrhy:

* účinne edukovať odbornú a laickú verejnosť o UV žiarení, o jeho fyzikálnej povahe, vlastnostiach a jednotlivých účinkoch, o fototypoch a citlivosti kože na UV žiarenie, s ohľadom na prevenciu pred následkami trvalého poškodenia najmä kože a očí;
* v rámci skvalitnenia edukácie zdravotníkov je potrebná nielen teoretická príprava, ale aj aktívna výchovná kampaň. Je nevyhnutné viac zapájať zdravotníckych pracovníkov (predovšetkým sestry, ktoré sú najbližšie k pacientovi) do šírenia prevencie, výchovy a vzdelávania zdravotníkov tak, aby aktívne pokračovali v edukácii širokej verejnosti (prostredníctvom odborných seminárov, zdravotno-výchovných letákov, brožúr, odborno-vedeckých monografií);
* prostredníctvom verejných komunikačných médií (rádio, TV, Internet apod.) poskytovať obyvateľom informácie o aktuálnych denných hodnotách UV žiarenia ako aj limity „bezpečného“ pobytu na slnku;
* z hľadiska prevencie obyvateľstva je potrebné apelovať predovšetkým na ochranu malých detí, zabrániť najmä opakovanému „spáleniu“ ich pokožky, ktoré je najčastejším spúšťacím faktorom pre vznik malígneho melanómu (WHO, 2003, Jakušová 2003), zdôrazňovať význam používania ochranných krémov minimálne s faktorom 20 (stredná a východná Európa), používania kvalitných slnečných okuliarov s UVA a UVB filtrom, vhodného a vzdušného odevu (klobúky, plátenný odev), prispôsobenie doby pobytu na slnku a spôsobu opaľovania aktuálnym hodnotám UV indexu a fototypu kože.

Individuálna kontrola expozície a ochrana proti UV žiareniu je dnes nevyhnutná a mala by sa stať súčasťou zdravého životného štýlu moderného človeka 21. storočia. WHO upozorňuje, že uvedomelosť ľudí o škodlivosti UV žiarenia je nedostačujúca a opätovne zdôrazňuje, že zvýšená hladina UV žiarenia ako následok porušenia ozónovej vrstvy môže mať vážne zdravotné následky. WHO konštatuje, že napr. v poslednom decéniu stúpa riziko poškodenia zdravia obyvateľstva nielen v dôsledku klimatických zmien v ovzduší (globálne otepľovanie, ozónové diery), ale aj z dôvodu častejšieho využívania solárií, ktoré v severnej Európe pravidelne používa asi 10 % populácie (WHO, 2003). Z dôvodu kumulácie prírodného a umelého UV žiarenia v organizme sa preto v súčasnosti ich časté využívanie neodporúča (Jakušová, 2003).

V roku 2005 bol realizovaný obdobný prieskum u zdravotníckych pracovníkov FNsP F. D. R. Banská Bystrica (Tisoňová, 2006). Pri porovnaní výsledkov z obidvoch prieskumov sme zistili, že úroveň vedomostí zdravotníkov z ÚVN Ružomberok bola o 19,1 % nižšia ako u zdravotníckych pracovníkov FNsP F. D. R. Banská Bystrica. Dotazníkové štúdie v problematike pôsobenia UV žiarenia na zdravie človeka boli realizované aj u vysokoškolákov, kde úroveň vedomostí študentov VŠ – budúcich zdravotníkov dosiahla viac ako 80 % (Jakušová, Jakuš J., 2005, Jakušová, 2003). Závažnosť problematiky a dôraz na zvýšenie účinnej prevencie pred škodlivými účinkami UV žiarenia na ľudský organizmus si vyžaduje sústavné zlepšovanie informovanosti ako aj trvalú edukáciu zdravotníkov.

Literatúra:

* 1. JAKUŠOVÁ, V. Neionizujúce žiarenie – potreba edukácie v príprave pracovníkov v zdravotníctve. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita, Fakulta verejného zdravotníctva, 2003.
* 2. JAKUŠOVÁ, V., JAKUŠ J. Ultrafialové žiarenie – potreba edukácie budúcich zdravotníckych pracovníkov. In Reuve ošetrovateľstva a laboratórnych metodík, 2005, roč. 11, č. 4, s. 238.
* 3. STRMEŇOVÁ, V., MINÁRIKOVÁ, E. Malígny melanóm kože. 1. vyd. Martin: Osveta, 2005.
* 4. TISOŇOVÁ, V. Vedomosti zdravotníkov o UV žiarení. In Sestra, 2006, roč. 5, č. 7–8, s. 12-13.
* 5. VÝŽINKÁROVÁ, D. Melanoma Day 2006 na Slovensku. 27. apríl 2006. Dostupné na: http://www.sds-sk.sk, s. 1–7.
* 6. WHO. Artificial tanning sunbeds, risk and guidance (Solárne prístroje, riziko a požiadavky). WHO Library Catalouing-in-Publication Data. 2003, s. 1–14. 

 

Veronika Tisoňová, Traumatologicko-ortopedická JIS, Ústredná vojenská nemocnica, Ružomberok

Viera Jakušová, Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova LF UK, Martin