Florence

Súhrn.  Autorky príspevku prezentujú edukáciu diabetika z teoretického i praktického hľadiska zdôrazňujúc selfmonitoring ako významnú súčasť liečby pacienta s ochorením diabetes mellitus. Intervenujú na neustálu potrebu realizácie edukačnej činnosti sestry v praxi.    

 

Kľúčové slová: edukácia – edukačná činnosť sestry – pacient s ochorením diabetes mellitus – selfmonitoring.

 

(Self-control as a key part of education of patient with diabetes from the view of a nurse)
Summary. The authors of the article present education of a patient with diabetes from theoretical and practical view focusing on self-monitoring as an important part of the therapy of a patient with diabetes. They emphasize continuous need of realizing education activity of a nurse in clinical practice.
Key words: education – education activity of a nurse – patient with diabetes mellitus – selfmonitoring.

 

Úvod
Edukácia ako dôležitá súčasť celkovej zdravotnej i ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta predstavuje spôsob odovzdávania poznatkov a tiež cestu k dosiahnutiu požadovanej zmeny v správaní sa človeka. Prostredníctvom edukačných programov sestry napomáhajú pacientom zvládnuť situácie, ktoré súvisia s novo diagnostikovaným ochorením, s novou životnou situáciou ako aj s prehlbovaním vedomostí v prípade chronického ochorenia, ktorým je v našom príspevku diabetes mellitus (DM). ,,Edukačná činnosť sestry v ošetrovateľskej praxi je zvýraznená pacientovou potrebou informácií, nutnosťou zvyšovania úrovne vedomostí o ochorení so zámerom adaptovať sa na zmenenú životnú situáciu a prevenciu komplikácií” (2, s. 206).

Všeobecne o edukácii
Prepojenie medzi ošetrovateľskou starostlivosťou a edukáciou nachádzame identifikovaním edukácie ako kompetencie sestry, definované legislatívnou normou. Vyhláška MZ SR č. 364/2005 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe... v § 2, odst. 1, písm. m) až n) popisuje, že sestra edukuje osobu, rodinu alebo komunitu o ošetrovateľskej starostlivosti s dôrazom na sebestačnosť a poskytuje informácie súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v potrebnom rozsahu osobe, rodine alebo komunite (9) 1. Škrla a Škrlová interpretujú, že je chybou domnievať sa, že každá sestra má schopnosti potrebné pre správnu edukáciu len preto, že je sestrou. K efektívnemu plneniu edukácie potrebuje: vyhodnotiť bariéry, ktoré by mohli brzdiť proces edukácie; organizovať edukáciu podľa potrieb pacienta; komunikovať jasne; použiť vhodné metódy a zdroje; presvedčiť sa o tom, že pacient informácie pochopil a je schopný v praxi realizovať potrebné inštrukcie (8).
Magerčiaková uvádza, že v praxi sa stretávame aj s pacientmi, ktorí nemôžu byť edukovaní z rôznych príčin (imobilita, psychické poruchy a iné), vtedy je potrebné edukovať rodinných príslušníkov (4).

Výchova a vzdelávanie diabetika
Edukácia pri ochorení DM sa uznáva v celom svete ako základ liečby pacienta s týmto ochorením. Cieľom edukácie má byť získanie a udržanie diabetika v úlohe aktívneho spolutvorcu liečby (1). Dovolíme si poznamenať, že existuje rozdielnosť v obsahu edukácie a spôsobe odovzdávania poznatkov prostredníctvom edukácie, ak zohľadníme určité determinanty ako: typ ochorenia (diabetes mellitus 1., 2.), vek pacienta, osobná disponovanosť pacienta, doba trvania ochorenia a mnohé iné faktory. Jedným z významných činiteľov, ktorý môže taktiež ovplyvniť priebeh a výsledok edukácie je využívanie širokého spektra edukačných metód a prostriedkov, ktorými edukačnú činnosť spestríme a predkladané poznatky sprístupníme iným netradičným spôsobom.
Na potvrdený nedostatok vedomostí a zručností súvisiaci s ochorením alebo komplikáciami, ktoré u pacienta nastali, nadväzuje saturácia potreby učenia a poznávania. Edukačné stretnutia podľa pripravených edukačných plánov a vyplývajúce z absencie vedomostí a zručností môžu byť uskutočňované individuálne alebo skupinovo. Edukácia by mala byť pre jej účastníkov (edukátora aj edukanta) obohacujúca a efektívna. Raková, Rusňáková uvádzajú, že "efektívnosť sa nemeria množstvom času, ktorý venuje edukátor edukantovi, ale množstvom informácií a vedomostí, ktoré edukant nadobudne počas edukačného stretnutia" (6, s. 322). Podľa Saint-Vincentskej deklarácie z roku 1989 má byť diabetik edukovaný o individuálnom pláne liečby, o cieľoch osobnej starostlivosti, pravidelných kontrolách celkového zdravotného stavu, komplexnej liečbe v špeciálnych prípadoch (tehotenstvo, diabetické deti, diabetická mládež). Mal by byť edukovaný aj o prvej pomoci pri akútnych komplikáciách diabetu nevynímajúc ani dostupnosť informácií o sociálnej, či ekonomickej podpore zo strany štátu. Je nevyhnutné do procesu edukácie zapojiť aj rodinu diabetika. Cieľom edukácie podľa vyššie spomínanej deklarácie je diagnostika, liečba, vedľajšie účinky liečby, akútne a chronické komplikácie diabetu. K ďalším cieľom patrí selfmonitoring, úprava liečby podľa výsledkov selfmonitoringu, dietetické opatrenia, fyzická aktivita a v neposlednom rade starostlivosť o nohy (7).

Selfmonitoring
Mokáň a kol. objasňujú, že v dôsledku edukácie je možné znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť a liečbu komplikácií. Podmienkou je však vôľa pacienta naučiť sa žiť s ochorením a aktívne ovládanie ochorenia pacientom. Citovaní autori podľa odporúčaní Slovenskej diabetologickej spoločnosti pre edukáciu diabetikov charakterizujú selfmonitoring (samokontrolu) v užšom slova zmysle ako kontrolu glykémií, glykozúrií príp. ketonúrií samotným pacientom. V širšom slova zmysle zahrňuje okrem vyššie uvedeného aj selfmonitoring klinických príznakov diabetu, stav nôh alebo pravidelné sledovanie ďalších parametrov, ktoré majú vzťah ku kompenzácii diabetu (pocity hypoglykémie, sledovanie hodnôt glykovaného hemoglobínu, tlaku krvi, hmotnosti) (5). Benefitom realizácie selfmonitoringu spolu s ďalšími piliermi liečby by mala byť dobrá kompenzácia ochorenia a uspokojivý zdravotný stav pacienta.

Realizácia edukácie v klinickej praxi
Uskutočnili sme individuálnu, pokračujúcu edukáciu u 57ročného pacienta s diagnózou neliečený diabetes mellitus 2. typu s hyperglykémiou. Celkovo boli realizované 4 edukačné stretnutia. Prvé edukačné stretnutie pod názvom: "Inzulínoterapia u pacienta s ochorením DM 2. typu" bolo zamerané na získavanie vedomostí, postojov a praktických zručností edukanta v oblasti aplikácie inzulínu. Na druhom edukačnom stretnutí sme sa venovali "selfmonitoringu u diabetika" a jeho priebeh sme obohatili nami vytvoreným edukačným materiálom pre pacienta, ktorý mu bol odovzdaný pre možnosť aplikácie poznatkov v domácej starostlivosti. Obsahom tretieho edukačného stretnutia boli "akútne a chronické komplikácie diabetu" konkretizované prostredníctvom ppt prezentácie. Výstup z posledného edukačného stretnutia s názvom: "Starostlivosť o nohy u diabetika" predstavuje tab. 1 – Záznam edukácie, pričom zdôrazňujeme potrebu vedenia záznamu o uskutočnenej edukačnej činnosti, čo stále absentuje v podmienkach súčasnej, či už ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti

Záver
Moderná doba ako aj novodobé ošetrovateľstvo ponúka celý rad informačných zdrojov (masmédiá), no aj napriek týmto možnostiam zohráva sestra v interakcii s pacientom kľúčovú úlohu pri odovzdávaní informácií rôzneho druhu a rozsahu. V rámci odporúčaní pre klinickú prax chceme zdôrazniť potrebu kontinuálneho pôsobenia sestry formou edukácie samozrejme nielen u pacienta s diabetom, zároveň apelujeme na vytvorenie priestoru v klinických podmienkach pre vznik pozície sestry v role edukátorky, aby bolo možné realizovať edukačnú činnosť v súlade s didaktickými zásadami. Naším predpokladom je, že takto vedená edukačná činnosť naberie nový rozmer a na základe spolupráce členov multidisciplinárneho tímu môže výchova a vzdelávanie pacienta prebiehať podľa jednotlivých krokov (fáz) edukačného procesu.

Literatúra:
1. Babčák, M., Németh, F., Sabolová, G. a kol. Vybrané kapitoly z internej propedeutiky, výživy a ošetrovateľstva. Prešov : DAH, 2009. 228 s. ISBN 978-80-969865-5-2.
2. Dimunová, L. Raková, J. Ošetrovateľstvo vo vnútornom lekárstve. In Babčák , M. a kol. Vybrané kapitoly z internej propedeutiky, výživy a ošetrovateľstva. Prešov : DAH, 2009. s. 206, ISBN 978-80-969865-5-2.
3. Juřeníková, P. Zásady edukace v ošetřovatelské praxi. Praha: Grada 2010. 77 s. ISBN 978-80-247-2171-2.
4. Magerčiaková, M. Bariéry edukácie v ošetrovateľstve. In Zborník Ošetrovateľstvo a zdravie III. Trenčín: Fakulta zdravotníctva Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka , 2009. ISBN 978-80-8075-384-9, s. 150-156
5. Mokáň, M. a kol. Odporúčania Slovenskej diabetologickej spoločnosti pre edukáciu diabetikov. [online].[citované 2010-09-25]. Dostupné z: [http://www.sprl.sk/zc/img/03_Uliciansky_Sch_Edukacia _odp_SDS.ppt].
6. Raková, J. Rusňáková, V. Edukačné metódy a prostriedky využívané v pôrodníckom ošetrovateľstve. In Kudlová, P. (Ed.) Sociokultúrní - právní, ekonimické a politické determinanty v ošetřovatelství a porodní asistenci. Olomouc: VUP, 2008. s. 322, ISBN 978-80-244-2105-86.
7. Saint-Vincentská deklarácia. [online]. [citované 2010-12-12]. Dostupné z: [http://www.informovanypacient.sk/source/download/Saint_Vincentska_deklaracia.pdf.].
8. Škrla, P., Škrlová, M. Kreativní ošetřovatelský manažment. Praha : Advent-Orion, 2003. 491 s. ISBN 80 7172-841-1.
9. Vyhláška MZ SR č. 364 z 2. júna 2005, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom číslo 364/2005 [online]. Čiastka 155, s. 3734 [citované 2010-18-06] Dostupné z: [http://www.reformazdravotnictva.sk/ index.php].

PhDr. Jana Raková, PhD.1, Mária Nábožná2
1 Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva
2 Ambulancia praktického lekára pre dospelých, Stropkov

------------------------------------
1 Porovnaj v podmienkach Českej republiky: vyhláška MZ ČR č. 55/2011 Sb., o činnostech zdravotnických pracovniků a jiných odborných pracovníků

 

----------------------------------------------------------------

 

Ilustrační foto: http://fms-malaysia.org