Florence

Súčasná generácia je vystavovaná oveľa vyššiemu počtu baktérií a vírusov, ako tomu bolo v minulosti a ľudský organizmus na to reaguje samozrejme individuálne.

Na svete sa objavuje pojem civilizačné choroby, medzi ktoré patria napríklad žalúdočné vredy, mozgová mŕtvica, cukrovka, nadváha, obezita, rôzne alergie a mnoho ďalších chorôb, ktoré sú spôsobované príliš veľkým stresom, nedostatkom spánku, prejedaním, ale aj až alarmujúcim počtom chemikálií ako v jedle, tak vo vzduchu a vo vode. Počet ľudí, ktorí trpia týmito chorobami, je obrovský a neustále sa zvyšuje.  

Za mnohými stoja alergie
V dnešnej spoločnosti existuje nespočetne veľký počet civilizačných chorôb. Na niektorých chorobách má veľký podiel aj alergia – prehnaná, neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás vo svojom prostredí stretáva. Pre alergický organizmus sú tieto látky nebezpečné.
Slovo alergia pochádza z gréckeho allos – inak a ergon – konanie a znamená nejakú od normy sa oddeľujúcu (prehnanú) reakciu organizmu na určité látky v ňom (alergény). Prehnané a precitlivené reakcie však človek pozná už stáročia. Najstaršie zdokumentovaný prípad alergickej reakcie je prípad smrti egyptského faraóna Menesa (2640 pred n. l.), ktorý zomrel na uštipnutie osou (www.alergie.cz). Avšak po dlhé stáročia sa nepoznala príčina týchto prehnaných reakcií. Alergia síce bola v súčasnosti identifikovaná ako civilizačná choroba, ale pojem alergia sa používa už veľmi dlho. Podľa Orlovej (2002) alergie po prvýkrát popísal v 5. st. pred n. l. Hippokratés, ktorý diagnostikoval astmu. John Bostock bol prvým, kto na začiatku 19. storočia popísal príznaky sennej nádchy. Ale až v roku 1872 dokázal Charles Blackley, že príčinou alergickej nádchy, jednej z najčastejších alergií, je peľ.
Imunitný systém človeka je ochranným mechanizmom nášho tela, ktorý ho cháni pred baktériami, vírusmi, parazitmi a inými látkami. Jeho úlohou je neutralizovať „votrelcov“, tzv. antigény (www.alergie.cz). Hlavnými vlastnosťami imunitného systému je prispôsobivosť, špecifičnosť, pamäť a schopnosť rozpoznať „vlastné“ od „cudzieho“, teda nepôsobiť voči vlastným tkanivám. Existujú prípady, kedy niektoré zložky systému chýbajú alebo nepôsobia
dostatočne. U niektorých ľudí sú imunitné reakcie prehnané, čo vedie k hypersenzibilite alebo precitlivenosti (Orlová, 2002).
Medzi najčastejšie alergie patrí sezónna alergia (často označovaná ako „senná nádcha“). Je spôsobená hlavne peľmi stromov a tráv, prenášanými vetrom. Orlová uvádza tri druhy rastlín ako hlavné príčiny alergií:

•  trávy – pýr, kukurica, lipnica, rákosie atď.;
•  dreviny – breza, hrab, dub, cypriš, javor, vŕba, topoľ, lipa, plantan, buk;
• byliny – horčica, skorocel, ďatelina a iné (www.alergie.cz).
  Peľovú sezónu môžeme v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavne obdobia:
  1. jarné – v ovzduší sa vyskytuje hlavne peľ drevín;
  2. letné – prevaha peľov tráv;
  3. jesenné – hlavné alergény sú pele vysokých bylinných burín (www.alergie.cz).

Človek a zdravie
O slove zdravie sa v etymologických slovníkoch dočítame, že pôvodne znamenalo (v gréčtine a latinčine) celok. Máme tu na mysli tzv. holismus: tento termín je odvodený od anglického slova whole – celok (Křivohlavý, 2001). Existuje veľa definícií na chápanie pojmu zdravie. Zdravie napríklad chápeme ako optimálny stav sociálnej, duševnej a telesnej pohody človeka. Podľa WHO „Zdravie je stav, kedy je človeku úplne dobre, a to ako fyzicky, tak psychicky i sociálne. Nie je to len neprítomnosť neduživosti.“
Ani psychologické slovníky si nie sú na rovnakom o tom, čo vlastne je zdravie. Sillamy (2001) hovorí, že zdravie je stav toho, komu sa dobre darí, kto sa cíti silný a istý. Ďalej tvrdí, že tento pojem je tesne spätý s pojmom adaptácia. WHO upresňuje že, „zdravie je požitok z úplnej pohody spoločenskej, duševnej i telesnej, nielen neprítomnosť choroby alebo poruchy“.
Jedinec, ktorý je schopný riešiť svoje konflikty vnútorného i vonkajšieho pôvodu a odolávať nevyhnutným frustráciám spoločenského života, je zdravý. Neurotické príznaky sú výrazom neprimeraného riešenia napätia, zatiaľ čo psychózy znamenajú zlyhanie adaptácie na normálny svet (Sillamy, 2001).
Ľudovo sa hovorí: „ V zdravom tele zdraví duch“. Ako teda podať správnu definíciu zdravia? Niektorí autori uvádzajú aj stav bio-psycho-socio-spirituálnej pohody. Prostredníctvom zdravia človek tiež dosahuje určitej pohybovej aktivity, určitého výkonu. To je predstavované rôznymi teóriami:
1. ideálny stav človeka, ktorému je dobre (wellness);
2. zdravie ako „ fittness“ – telesná zdatnosť (Blahutková, 2004).
Podľa Křivohlavého (2001) sa výrazom fit vyjadruje vhodný, spôsobilý, telesne schopný niečo učiniť, v dobrej kondícii, v dobrom zdravotnom stave. Zdravie sa tiež uvádza ako: 1. zdravie ako tovar; 2. zdravie ako druh „sily“(Křivohlavý, 2001).
Zdravie je potrebné a žiaduce. Na jeho dosiahnutie je potrebný pohyb a aktivita, ktorá poháňa všetko živé dopredu, je súčasťou fungovanie nielen života na Zemi, ale aj vo vesmíre. Aj tie najmenšie mikroorganizmy sa neustále pohybujú a hierarchia života pokračuje do omnoho komplikovanejších štruktúr až ku človeku, ktorý sa snaží to, čo je zapísané v našich génoch, nejako obmeniť.
Pohyb obsahuje všetko, pohyb je médium našich záujmov, potrieb, pudov, citov, lásky i nenávisti. Je nielen prejavom života, ale je i nositeľom informácie o procesoch vo vnútornom prostredí, o stavoch vnútorných orgánov, ale hlavne o stave mysle (Blahutková, 2004). Pohyb je základným výrazovým prostriedkom človeka, jazykom jeho pocitov a nálad, je prvotnou formou prastarej ľudskej komunikácie. Športové a pohybové aktivity sú využívané v biomedicínskych a psychologických prístupoch ako prvky pre liečebnú telesnú výchovu, zdravotnú telesnú výchovu a pre psychoprofylaxiu (Blahutková, 2004).
Môžeme povedať, že športová pohybová aktivita by mala patriť k základným prvkom podporujúcim pohodu človeka a dimenzie, prispievajúce k tzv. istote osobnosti, ktorá vedie človeka k plnohodnotnému životu (Blahutková, 2004).
Pohyb nebol stvorený pre človeka, ale človek bol stvorený pre pohyb. Nanešťastie v súčasnosti začína prevládať trend utlmovania doterajšieho prirodzeného spôsobu života a ľudia sa snažia si svoj život čo najviac zjednodušiť. Tak sa ochudobňujeme o jednu z najpodstatnejších stránok našej existencie. Poloha v sede je už pomaly hlavným znakom našej civilizácie. Zdá sa, že pred sebou máme iný druh človeka nazývaného homo sedentarius (Křivohlavý, 2001). Takýto životný štýl nepomáha nášmu organizmu vyrovnať sa s „nástrahami“ dnešného sveta, ktoré pôsobia ako na fyzickú, tak psychickú stránku nášho bytia.

Psychika a zdravie
Podľa Nakonečného (1998) je psychológia empirická veda o prežívaní a chovaní, o ich výtvoroch a ich determinácii. Toto vymedzenie vychádza z toho, že psychické javy tvorí proces prežívania a chovania sa jedinca v určitých životných situáciách na základe vývinu jeho psychických procesov a vlastností. Psychológia zdravia je tou vetvou obecnej psychológie, ktorá má vplyv na telesné zdravie človeka. Či je človek vnútorne silný alebo slabý, či dokáže odolávať tlakom okolia, to všetko sa odráža na jeho prežitkoch, výkone a postojoch. Pravdepodobne najväčším priestorom, v ktorom je možno vidieť spojenie zdravotníctva a psychológie, je oblasť psychoterapie. Psychoterapia sa zaoberá predovšetkým prežívaním, myslením a správaním jedinca. Zasahuje aj do sociálneho kontextu človeka, pretože človek je (podľa niektorých definícií) biopsychosociálna bytosť. Úlohou psychológie je teda budovať teóriu zdravého chovania a jednania človeka a získavať solídne poznatky – na jednej strane o tom, čo naše zdravie posilňuje, a na strane druhej o tom, čo nášmu zdraviu škodí.
Psychológia zdravia sa nevenuje len zdraviu v zmysle „absencie choroby“, ale zaoberá sa aj rôznymi druhmi komunikácie medzi zdravotníckym personálom a pacientom, venuje sa témam zvládania stresu, chronickej bolestí a prežívania, skúma ako a ktoré správanie najviac prispieva k zdravému životnému štýlu. Zaoberá sa zdravým životným štýlom čerpajúcim informácie z výskumov postojov a správania jedincov, pretože potrebuje poznať efektívne stratégie vplývajúce na ďalšiu zmenu životného štýlu. Psychológia zdravia sa zaoberá napríklad aj návykmi, ktoré zdravie poškodzujú. V tejto oblasti sú prínosom výskumné zistenia o vytváraní zvykov a odvykaní (napr. fajčenie). Zmena návykov je možná vtedy, ak ju chce realizovať človek, ktorého sa to týka, a tu má psychoterapia svoj priestor.

Záver
Zdravie sa vníma ako zdroj každodenného života. Duševné zdravie sa definuje ako stav, v ktorom všetky duševné procesy prebiehajú optimálnym spôsobom; harmonický umožňuje odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné i nečakané úlohy, ustavične sa zdokonaľovať a mať pocit uspokojenia zo svojej činnosti. Tieto vymedzenia integrujú pohľad na zdravie nielen z medicínskeho hľadiska, ale zahŕňa aj jeho psychologický a sociálny význam. Psychológia zdravia vychádza z biopsychosociálneho modelu zdravia a choroby, zlučuje tematický pestré výskumy a klinické skúsenosti, pričom zohľadňuje biologické, psychologické a sociálne aspekty, ktoré existujú v živote každej spoločnosti. Berme na vedomie výsledky týchto výskumov o civilizačných chorobách, potrebe pohybu a eliminácii stresu každodenného života, aby sa naše duševné zdravie odrazilo aj v našom fyzickom tele.

Literatúra
1. HARTL, P. Stručný psychologický slovník. 1. vyd. Praha: Portál, 2004.
2. KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví. 1. vyd. Praha: Portál, 2001.
3. NAKONEČNÝ, M. Základy psychologie. 1.vyd. Praha: Academia, 1998 (dotisk 2002).
4. NAKONEČNÝ, M. Úvod do psychologie. 1. vyd. Praha: Academia, 2003.
5.ORLOVÁ, K. Alergie. 1. vyd. Praha: Fragment, 2002.
6. SILLAMY, N. Psychologický slovník. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého, 2001.
http://www.allergie.cz
http://www.allergie-info.de/
www.cnn.com/HEALTH/library/AA00022.html
www.healtsystem.virginia.edu/internet/pediatrics/patiants/Tutorials/astma
www.kidneeds.com/diagnostic_categories/emotional.htm

(hudakova@inmail.sk)

PhDr. Zuzana Hudáková, Ph.D.
Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku, pracovisko Poprad
 

Ilustrační foto: http://www.ehow.com