Florence podporuje  
Zpět na detail čísla

Číslo 7 - 8 / 2009

Nočná enuréza u dieťaťa

Datum: 10. 7. 2009
Autor: PhDr. Zuzana Hudáková

Pomočovanie je najčastejším detským zdravotným problémom. Štúdie ukazujú, že rodičia sú vystrašení, ak ich deti po určitom veku v noci nezostanú suché. Nočné pomočovanie nastáva po naplnení hladiny močového mechúra a existujú dve možnosti, ako mu zabrániť. Prvou je dostatočná hladina hormónu, ktorý znižuje tvorbu moču v noci, druhou je schopnosť prebudiť sa, keď je močový mechúr plný. U detí je dobrovoľná kontrola močenia obvykle prítomná do piatich rokov. Napriek tomu nočné pomočovanie je v súčasnosti asi u 15–20 % inak zdravých 5ročných detí, 7 % 7ročných detí, 5 % 10ročných a 2–3 % 12–14ročných detí.

Pomočovanie je častejšie u chlapcov ako u dievčat a častejšie býva u prvorodených detí. Existujú dva typy nočného pomočovania. Primárne nočné pomočovanie sa pomenúva vtedy, keď dieťa ešte celkom neovláda kontrolu močového mechúra. Sekundárne nočné pomočovanie je v prípade, že dieťa stráca kontrolu nad močovým mechúrom asi raz za šesť mesiacov. To sa často spája s obdobím citového stresu, ako je narodenie mladšieho súrodenca, úmrtie v rodine alebo školské starosti.

Súvisiace faktory

Príčiny nočného pomočovania nie sú známe, ale súvisia s ním niektoré faktory:

• Oneskorenie neurologického vývoja – býva najčastejšou príčinou enurézy. Väčšina detí má oneskorenie pri rozvíjaní zručností a tak má problém zostať v suchu, ale nemá žiadne iné vývojové problémy. Deti s mentálnym postihnutím, ako je napríklad Downov syndróm, majú väčší predpoklad pre tento problém.

• Genetické faktory – nočné pomočovanie má silnú genetickú zložku, vyskytuje sa len u 15 % detí, ktorých rodičia neboli enuretické. Percento výskytu sa zvyšuje na 44 % ak bol jeden rodič enuretik, a na 77 %, ak boli obaja. Genetický výskum ukazuje, že enuréza je spojená s génmi na chromozómoch 13 a 12 (prípadne aj 5 a 22).

Ďalšími príčinami enurézy môžu byť:

Fyzické abnormality – malá funkčná kapacita močového mechúra.

Infekcia v močovom mechúre – infekčné a parazitárne ochorenia sú silne spojené so sekundárným nočným pomočovaním aj cez deň. Asi 5 % všetkých prípadov pomočovania je spôsobených infekciou močových ciest.

Oneskorenie rastu a vývoja – nervový systém niektorých detí nie je dostatočne zrelý, aby si uvedomil, že močový mechúr je plný.

Chronická zápcha – môže viesť k podráždeniu močového mechúra, čo má za následok časté močenie.

Apnoické pauzy počas spánku – vtedy sa znižuje hladina kyslíka, čo môže spôsobiť, že dieťa nereaguje na pocit plného mechúra. S pomočovaním sa spája kľudové apnoe vyplývajúce z obštrukcie horných dýchacích ciest (chrápanie, zväčšenie mandlí alebo nosnej mandle).

Psychologické problémy a stresujúce udalosti, ako je narodenie súrodenca, prvý týždeň v materskej škole, úmrtie v rodine, sexuálne zneužívanie, šikanovanie – to sú príčiny sekundárneho pomočovania u detí. Pomočovanie v dôsledku psychickej poruchy má svoju psychologickú diagnostiku, ale nepovažuje sa za psychologický stav sám o sebe.

Nižšia hladina antidiuretického hormónu (ADH) – vazopresínu – u časti enuretických detí sa nevytvára dostatočné množstvo antidiuretického hormónu, čo potláča tvorbu moču a pre väčšinu detí to znamená, že v noci majú väčšiu potrebu vylučovania moču.

Problém so zaspávaním – mnohí rodičia hovoria, že ich deti majú problém so zaspávaním a potom sa pomočia. Výskum v tejto oblasti priniesol niektoré rozporuplné výsledky. Štúdie ukazujú, že deti sa môžu pomočit počas všetkých fáz spánku, nielen v tej najhlbšej fáze (štyri fázy). Nedávna štúdia však ukázala, že enuretické deti bolo možné ťažšie prebudiť. Iná štúdia ukazuje na možnú súvislosť medzi poruchami spánku a tvorbou ADH. Nedostatok ADH môže skomplikovať prechod z ľahkého spánku do prebúdenia.

Nesprávne používanie toalety – považuje sa tiež za možnú príčinu pomočovania u detí. Táto teória bola vo väčšej miere podporovaná v minulom storočí, ale aj dnes je citovaná niekoľkými autormi. Uvádza sa príliš dôrazná, alebo naopak nedôrazná edukácia vyprazdňovania močového mechúra u detí.

Potravinové alergie – konzumácia mliečnych výrobkov, citrusových plodov, čokolády a potravín, ktoré obsahujú vysoké množstvo umelých sladidiel a farbív.

Sociálne faktory – najčastejšou príčinou pomočovania môže byť aj väzba na posteľ, nie však v spojení s emočnými problémami.

Liečba pomočovania

Prvým krokom v liečbe je behaviorálny prístup. Existuje niekoľko štandardných spôsobov, ako naučiť dieťa, aby ostalo celú noc suché a nepomočilo sa. Ešte pred začatím liečby je potrebné sa uistiť, či je dieťa na liečbu pripravené. Konkrétne, či je dieťa schopné porozumieť tomu, ako robiť to, o čo ho požiadame. Dôležité je, aby sme ho dostatočne motivovali a nenútili zmeniť správanie. Tresty by sa nemali používať, tie by mohli dieťaťu uškodiť.

Vyliečiť pomočovanie potrebuje čas, preto je potrebná veľká trpezlivosť, je treba vyvarovať sa hnevu alebo nepriateľstva. V liečbe sa bude striedať pokrok s relapsami, je vhodné využívať aj rodinné poradne. Liečba zvyčajne nie je potrebná pre deti mladšie ako šesť rokov, vo väčšine prípadov sa problém vyrieši spontánne.

Možnosti liečby zahŕňajú:

1. Budenie alarmom. Budenie enuretickým alarmom môže byť efektívny spôsob pri liečbe pomočovania u dieťaťa. Keď sa dieťa pomočí, senzor vlhkosti vysiela signál na ovládacom paneli, ktorý znie ako poplachový signál. Niektoré alarmy môžu vibrovať, čo je užitočné pre deti so sluchovým postihnutím alebo pre ostatných, ktorí spia v izbe. Alarm stimuluje detské panvové svaly a dieťa sa naučí kontrolovať prietok moču. Postupne sa naučí prebudiť sa skôr, ako začuje budiace zvuky, alebo spí celú noc bez toho, aby sa pomočilo. Neodporúča sa, aby sa tieto alarmy používali u detí mladších ako 6–7 rokov. Deti musia pochopiť, akú úlohu má takéto budenie. Alarmy sú účinné asi u 70 % detí, ale v 10–15 % sa pomočovanie vracia. Nemusí mať vždy dlhodobý efekt na riešenie problému, je nepochybne prínosom pre symptomatickú úľavu pocitu zachovania „suchej postele“. Dieťa zvyčajne pri liečbe alarmom potrebuje budík na tri až päť mesiacov.

2. Lieky. Lieky môžu účinkovať rýchlejšie ako liečba alarmom. Môžu byť užitočné na vybudovanie dôvery u dieťaťa, najmä ak sa dieťa chystá na školský výlet. Napriek tomu lieky riešia problém len na krátky čas. Desmopressin – nosový sprej je zvyčajne účinný v krátkom časovom horizonte. Funguje tak, že dieťa potom produkuje menej moču. Pred spaním dieťaťu aplikujeme do každej nosnej dierky jeden vdych. K dispozícií sú aj desmopressin tablety. U niektorých detí s denným pomočovaním môže byť diagnostikovaný hyperaktívny močový mechúr. To má za následok močenie, aj keď močový mechúr nie je úplne plný.

3. Kombinovaná liečba. Je možné použiť lieky a budík v rovnakom čase. Vedecké dôkazy naznačujú, že lepšie reagujú detí na použitie alarmu a liekov, ako na alarm sám.

4. Doplňujúca liečba. Existujú isté vedecké dôkazy, ktoré naznačujú, že ultrazvuk a elektroakupunktúra môžu pomôcť, ale je treba viac vedeckých dokazovaní.

Rady pre rodičov

Najlepšie je hovoriť s dieťaťom otvorene, aby vedelo, že nie je choré a že tento problém môže byť vyriešený. Behaviorálne prístupy rodičov pre nastavenie fázy pre zmenu:

• Dieťa by malo močiť tesne pred spánkom, počas noci sa môže zobudiť na močenie, ak je to potrebné. • Dieťa by nemalo piť 2–3 hodiny pred spaním. Obmedzenia príjmu tekutín pred spaním budú prispievať k rozvoju kontroly močového mechúra. Je treba podporovať deti k príjmu 7–8 šálok tekutín v priebehu celého dňa. Najlepšie je zabrániť príjmu nápojov, ktoré obsahujú kofeín, pretože tie majú diuretický účinok.

• WC má byť ľahko prístupne, so svetlom. Je možné dať do izby nočník.

• Na noc nepoužívať žiadne plienky.

• Na matrac možno vložiť plastový kryt.

• Ak dôjde k nehode, dieťa prezliecť do čistého pyžama a vymeniť mokrú posteľnú bielizeň, alebo dať aspoň suchý uterák na mokré miesto, aby sme sa vyhli rušenia uprostred noci.

•Nedovoliť, aby súrodenci dieťa zosmiešňovali.

• Odmeniť dieťa, ak ostane cez noc suché.

Záver

Starostlivosť o dieťa s nočnou enurézou sa odporúča od momentu, kedy sa situácia pre daného jedinca a jeho rodinu stáva neúnosnou a spoločensky neakceptovateľnou. Vo väčšine prípadov je takýmto momentom začiatok navštevovania školského zariadenia. Veľmi dôležitý je záujem rodiny o dieťa, aby bola liečba úspešná.

 

PhDr. Zuzana Hudáková Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku, pracovisko Poprad

Literatúra u autorky  

Ilustrační fota Eva Wićazova

 
  • tisk
  • předplatit si