Osteoporóza – tichý zlodej kostí

Osteoporóza znamená úbytok kostného tkaniva, čiže jeho atrofiu, pričom sa z kosti stráca vápnik a zvyšuje sa sklon k fraktúram. V súčasnosti sa osteoporóza pokladá spolu s kardiovaskulárnymi a on­kologickými chorobami za civilizačnú chorobu a s touto diagnózou, prípadne s podozrením na ňu po predchádzajúcej anamnéze, sa už dnes stretneme v rámci holistickej starostlivosti na akejkoľvek ambulancii.

Osteoporóza predstavuje celosvetový zdravotný problém, ktorý pre vysoký výskyt zlomenín výrazne prispieva k morbidite a mortalite a zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Výskyt osteoporózy stúpa s pribúdajúcim vekom. Častejšie sa vyskytuje u žien, najmä po menopauze. Po 65. roku ubúda kostná hmota u obidvoch pohlaví v rovnakej miere.

Rizikové faktory:

• nízka maximálna kostná hmota dosiahnutá vo včasnej dospelosti;

• dlhotrvajúci nedostatok vápnika (nízky prívod, laktózová intolerancia, proteínová malnutrícia, malabsorpcia);

• včasná menopauza (pred 45. rokom života);

• astenický habitus;

• nedostatok pohybu, sedavý spôsob života;

• alkoholizmus, nikotinizmus;

• genetické faktory.

Osteoporotická zlomenina vznikne takmer u polovice žien ≥ 50 rokov. Aj keď je vzrast a množstvo kostnej hmoty u človeka daný geneticky, mimoriadne dôležitá je výživa a pohybová aktivita v detstve a v čase dospievania. Americké výskumy z oblasti výživy dokázali, že najmä ženy, ktoré si v čase rastu a dospievania nevytvoria dostatočné zásoby kalcia v kostiach, trpia neskôr osteoporózou, ktorú substitúcia kalcia v neskoršom veku ťažko ovplyvní. Užívanie veľkého množstva kalcia v neskoršom veku problém osteoporózy nerieši, organizmus je totiž schopný vstrebať len asi 30–40 % potravou prijatého vápnika.

U mužov je vstrebávanie vápnika účinnejšie ako u žien, čo spolu s androgénmi má vplyv na oveľa nižší výskyt osteoporózy u mužov.

Nové smernice pre liečbu osteoporózy predpokladajú, že v nasledujúcich 20 rokoch sa počet chorých na osteoporózu zdvojnásobí. Je potrebné zamerať sa na včasnú diagnostiku – v tejto súvislosti prof. MUDr. Juraj Payer, CSc. (prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, člen panelu expertov Európskej únie pre osteoporózu, viceprezident Slovenskej endokrinologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti), kriticky konštatoval, že klinická prax u nás aj vo svete je taká, že až 2/3 žien, ktoré sú ošetrené na ambulancii pre fraktúru predlaktia (najčastejší typ osteoporotickej fraktúry v období klimaktéria a vo veku okolo 50 rokov) vo veku kritickom pre začiatok osteoporózy, odchádzajú od ortopéda alebo chirurga bez toho, aby boli ďalej odoslané na vyšetrenie kostnej denzity.

Diagnostika. Zlatým štandardom na zistenie minerálnej hustoty kostí je duplexná RTG absorpciometria (DXA). Podľa kritérií WHO je interpretácia výsledkov prípustná len u postmenopauzálnych žien a mužov nad 65 rokov.

U ktorých osôb by sa teda mala merať hustota kosti?

• ženy nad 65 rokov;

• postmenopauzálne ženy nad 60 rokov života (pri existencii rizikových faktorov);

• muži nad 70 rokov;

• dospelí so spontánnou fraktúrou;

• dospelí s chorobami, ktoré súvisia s nižšou hustotou kosti alebo s rýchlou stratou hustoty kosti;

• dospelí, ktorí musia užívať lieky vedúce k urýchlenej strate kostnej hmoty.

Prevencia vzniku osteoporózy by mala začať už v detskom veku, pretože dostatočný pohyb a výživa, uspokojivé zásobovanie organizmu kalciom a vitamínom D plus zachovanie normálnej telesnej hmotnosti sú v každom období života predpokladom zdravých kostí.

Edukácia pacientov

Pacientov je nevyhnutné edukovať v tom zmysle, že hlavnými poskytovateľmi vápnika sú mlieko a mliečne produkty, hlavnými dodávateľmi vitamínu D zasa morské ryby, žĺtok, mlieko, mliečne produkty a margaríny. Nezabúdajme, že bohatým zdrojom vitamínu D je aj slnko.

Príklady zdrojov vápnika (Ca):

150 g brokolice – 130 mg Ca

0,5 l cmaru (podmáslí – pozn. red.) – 545 mg Ca

1 l minerálky – 240 mg Ca

150 g tofu – 168 mg Ca

60 g syru Ementál – 612 mg Ca

20 g žeruchy (řeřichy – pozn. red.) – 42 mg Ca

200 g kiwi – 80 mg Ca

Denná potreba kalcia predstavuje 1000–1500 mg. Jedlá s vyšším obsahom kalcia je potrebné rozdeliť do menších dávok na celý deň s maximom v popoludňajších a večerných hodinách, pretože kalcium sa vstrebáva najmä v noci. Pacientov nesmieme zabudnúť poučiť aj o tom, že diéta s vysokým obsahom kalcia môže obsahovať veľa tukov, preto treba uprednostňovať nízkotučné mliečne výrobky – jogurty, tvaroh, syr, mlieko, pričom 100 g tvrdého syra, 1 liter mlieka alebo 540 g bieleho jogurtu predstavujú 800–1000 mg kalcia. Z ďalších potravín s vyšším obsahom kalcia sú vhodné lieskové orechy, mandle, zelenina – najmä brokolica, mäso, ryby, mak a niektoré minerálne vody (Salvator, Baldovská, Korunná). Zelenina s tmavými listami síce obsahuje vysoké percento kalcia, ale ten je viazaný v podobe fylátov a oxalátov, ktoré množstvo vstrebávaného kalcia znižujú. Tiež sa neodporúčajú potraviny s vyšším obsahom vlákniny, ktorá bráni vstrebávaniu kalcia, a rovnako potraviny s vysokým obsahom kyseliny šťavelovej (špenát, ríbezle, egreše).

Čo prezradil prieskum

Anketový prieskum, v ktorom sme v mesiacoch november 2008 – január 2009 oslovili 122 respondentiek (R) vo veku od 30 rokov, poukázal na miernu absenciu vedomostí o potravinách s obsahom kalcia, na klesajúci trend fajčenia u žien a na určitý vzťah medzi vekom ženy a rizikom vzniku fraktúry aj po nepatrnej traume.

1. Vymenujte aspoň 5 druhov po-travín s obsahom vápnika.

•Správne odpovede: 30 R – t.j. 25% respondentiek vie vymenovať aspoň 5 rôznych druhov potravín s obsahom kalcia, akceptovali sme vymenovanie mliečnych výrobkov, rýb, minerálnych vôd, vajcia, brokolica atď.

• Do 5 druhov potravín s obsahom vápnika: 76 R – t.j. 62 % respondentiek vie vymenovať aspoň 4 potraviny s obsahom kalcia – čo je dosť málo.

• Žiadna odpoveď: 16 R – t.j. 13 % respondentiek nevie vymenovať ani jeden druh potraviny s obsahom kalcia.

Hodnotenie: 13 % respondentiek zo 100 % nevie pomenovať ani jeden druh potraviny s obsahom kalcia – čo predstavuje zarážajúcu absenciu vedomostí o danej problematike.

2. Fajčíte, nefajčíte alebo fajčili ste po dobu 10 rokov intenzívne bez prestávky?

• Fajčím: 17 R – t.j. 14 % respondentiek fajčí, pričom sú si vedomé toho, že fajčenie nepriaznivo vplýva na hustotu kostí. 

• Nefajčím: 95 R – t.j. 78 % respondentiek z nášho anketového súboru nefajčí – čo je pozitívne zistenie.

• Fajčila som intenzívne po dobu 10 rokov: 10 R – t.j. 8 % respondentiek síce intenzívne fajčili po dobu 10 rokov, ale už nefajčia.

Hodnotenie: 86 % respondentiek zo 100 % nefajčí (aj keď v minulosti fajčili po dobu do 10 rokov) – ešte stále je však vysoké percento fajčiarok (14 % zo 100 %).

3. Utrpeli ste v dospelosti zlomeninu aj po malom úraze/páde?

• Áno: 26 R – t.j. 21 % respondentiek utrpelo v dospelosti zlomeninu po banálnom úraze alebo páde.

• Nie: 96 R – t.j. 79 % respondentiek v dospelosti neutrpelo zlomeninu po banálnom úraze, páde, resp. utrpeli zlomeninu po veľkej traume, pri autonehodách alebo intenzívnejších úrazoch pri športoch alebo ťažšej manuálnej práci.

Hodnotenie: 26 % respondentiek utrpelo fraktúry po banálnych pádoch alebo úrazoch. Ďalšie skúmania anketového súboru viedli k zisteniu, že 15 z 26 respondentiek, ktoré uviedli zlomeninu aj po banálnom úraze, sa zranilo po 60. roku života, čo naznačuje, že kostná denzita je po 60. roku života vysoko citlivá aj na nepatrné traumy, a teda existuje vzťah medzi vekom ženy a náchylnosťou na traumy v dôsledku osteoporotických zmien.

Rady ambulantnej sestry

Vzhľadom na rozvoj moderného ošetrovateľstva je potrebné a nevyhnutné podporovať holistický prístup k pacientovi, ktorý prichádza do ambulancie na odborné vyšetrenie. Dnešná sestra nerieši už len aktuálny problém, s ktorým pacient prichádza, ale celý súbor problémov, ktoré pacienta sprevádzajú, ktoré sú prítomné a viditeľné (resp. na ktoré sa pacient sťažuje) alebo ktoré v blízkom čase pacienta potenciálne ohrozia.

Aj keď osteoporóza pacienta bezprostredne neohrozuje na živote, predstavuje vážny potenciálny problém, ktorý môže viesť k fraktúre a následne–najmä u seniorov – k vážnym komplikáciám zdravotného stavu. Navyše fraktúra (nielen osteoporotická) predstavuje vážne narušenie sebestačnosti chorého a záťaž pre osoby, ktoré sa o bezpečnosť pacienta starajú (zvyšujú sa nároky na opatrovateľa, rodinných príslušníkov či osobných asistentov).  U ľudí s vážnymi ochoreniami (sclerosis multiplex, stavy po CMP, onkologické stavy, a pod.) môže osteoporóza a následný nedostatok vedomostí a informácií o nej spôsobiť až smrť v dôsledku komplikácií, ktoré však je možné zo strany ambulantnej sestry ovplyvniť.

A preto sa jednoznačne najviac vypláca práve ošetrovateľská preventívna starostlivosť primárna – edukácia o diagnóze osteoporóza – aj sekundárna – edukácia o ochrane pred traumou a komplikáciami pri osteoporóze. Konkrétne rady ambulantnej sestry u pacientov s osteoporózou alebo rizikom vzniku fraktúry v dôsledku osteoporotických zmien:

• predovšetkým je potrebné chrániť sa pred úrazmi: funkčné osvetlenie, signalizácia na dosah ruky, osvetlenie chodieb a WC, prístup k posteli z 3 strán, úprava okuliarov (správne dioptrie);

• nevstupovať do nedostatočne osvetlených priestorov;

• pri chôdzi mať vždy voľné ruky, na nákupy používať tašku na kolieskach;

• zabezpečiť si pevnú obuv s protišmykovou podrážkou;

• polohu meniť pomaly, pri náhlom posadení či vstávaní hrozí kolaps, následný úraz;

• používať podporné pomôcky (barla);

• neschádzať z postele, keď je mokrá podlaha, podlahu pri čistení nepastovať;

• vo vani a WC používať držadlá;

• v prostriedkoch MHD používať na držanie madlá;

• vhodné je WC so zvýšeným sedadlom; 

• v sprche používať protišmykovú podložku, do vane umiestniť vaňové sedadlo, používať stoličku s opierkami na ruky;

• piť kyslé ovocné šťavy – kyslé prostredie podporuje vstrebávanie vápnika, vhodné sú tiež kyslé zeleninové šaláty;

• pravidelne cvičiť – minimálne 5 krát týždenne, pomalé cviky, vhodná je napríklad kalanetika, bicyklovanie, plávanie, turistika, joga bez spinálnych cvičení, vyhýbať sa treba loptovým hrám, lyžovaniu, jazde na koni, predklonom, úklonom, záklonom, preskokom, prudkým zoskokom, cvičeniam s rotáciou chrbtice, masážam chrbtice a celého tela – možnosť vzniku zlomenín pri tlaku;

• cvičiť v športovom odeve, vo vyvetranej miestnosti s 16–20  ̊C, najmenej 2 hodiny po jedle, jesť najskôr pol hodiny po skončení cvičenia;

• veľmi vhodné sú pravidelné prechádzky; vyhýbať sa fajčeniu, kofeínu a alkoholu; 

• dopĺňať ďalšie potrebné komponenty, ako: horčík (morské ryby, vajcia, kakao), zinok (mäso, pečeň, droždie), vitamín C (čierne ríbezle, jahody, brokolica, karfiol, citrusové plody, kapusta, paradajky, zemiaky), mangán (ovsené vločky, petržlen, čučoriedky, sója), vitamín B2 (mlieko, mäso, ryby, listová zelenina) a B6 (obilniny, kukurica, banány, ryža, búrske oriešky, strukoviny).

Odporúčania pre ženy užívajúce hormonálnu substitučnú terapiu (HST) v období menopauzy:

• tabletu HST zapiť 2 dl vody nalačno a 30 minút po zapití neležať – zlepšuje sa presun tablety do žalúdka a zabraňuje sa dráždeniu pažeráka;

• všetky vyššie uvedené intervencie. (Seznam osteocenter v ČR lze najít na www.osteoporoza.cz.)

Bc. Jaroslava Lunterová, Interná a kardiologická neštátna ambulancia, Revúca, SR

Bc. Jana Dorčáková, Ambulancia praktického lekára pre dospelých, Revúca, SR

Literatúra

1. BEŇO I. Náuka o výžive – fyziologická a liečebná výživa. Martin: Osveta, 2001, s. 141.

2. GROFOVÁ Z. Nutriční podpora – praktický rádce pro sestry. Praha: Grada, 2007, s. 237.

3. KOPECKÁ K, et al. Zdravie a klinika chorôb. Vrútky: NADAS, 2003, s. 659.

4. POLEDNÍKOVÁ Ľ, et al. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2006, s. 215.

5. REPKOVÁ A, et al. Gynekologické ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2006, s. 138.

6. BÁNSKA K. Raz mesačne proti epidémii III. tisícročia. In: Lekárske listy, odborná príloha Zdravotníckych novín, 2006. č. 15, s. 24–28.

Ilustrační fota Václav Kříž a Jakub Plesl

 

• tisk
• předplatit si