Príspevok k pojmotvorbe v ošetrovateľstve

Doc. Dr. Vlastimil Kozoň, PhD. (A), doc. Mgr. Alžbeta Hanzlíková, Ph.D. (SK), ass. prof. József Betlehem, MNS, Ph.D. (H), Mgr. Dana Jurásková, Ph.D., MBA (CZ), MMag. Dr. Ilsemarie Walter (A)

História profesionalizácie ošetrovatelstva a ošetřovatelského vzdelávania v strednej Európe

Ošetřovatelské vzdelávanie sa v Rakúsko-Uhorsku profesionálne začalo syste­maticky rozvíjať hlavne po 25. júni 1914, kedy bola vydaná prvá zákonná úprava pre profesionálne ošetrovanie chorých. Tento zákon podstatne ovplyvnil ošetrovatelské vzdelávanie nielen v Rakúsku, ale i na Slovensku, v Česku a obsahovo i v Maďarsku. Boli zakladané prvé štátne ošetrovatelské školy, ktoré splňali podmienky určené týmto zákonom. Tieto boli nasledovné: 1. Školenie ošetrovateliek musí trvať dva roky; 2. Pósobnosť ošetrovateliek sa rozšírila okrem ústavnej a nemocničnej starostlivosti aj na preventívnu, zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktorá mala byť zameraná na deti a návštevnú službu v rodinách (por. Hanzlíková, 1999, s. 23-37). Absolven­ti týchto ošetrovatelských škol získali vzdelanie v profesii diplomovaná ošetrovatelka alebo ošetrovatel nemocných (por. Kozoň, 2008, č. 2, s. 23; č. 3, s. 15).

Neoficiálne označenie „sestra" bolo ale už vtedy bežné pre ošetrujúce osoby ženského pohlavia a prevažný počet ošetrujúcich osob boli ako vtedy, tak i teraz — ženy. Tento neoficiálny titul bol diplomovaným ošetrovatelkám nemocných v prvej rakúskej republike tak dóležitý, že si svoje články v odborných časopisoch často písali pod označením (sestra + meno) a tiež často listy v tejto forme alebo v skratke „sr... + meno" i podpiso­vali. Tým bol zámer na jednej strane ohraničiť sa od nevzdelaných svetských ošetrovateliek a na strane druhej bolo zámerom presadiť sa povedla ošetrujúcich kláštorných žien, ktoré sa nazývali sestrami. Katolícka cirkev nerada videla označenie „sestra" a predovšetkým prípadne rádu podobné oblečenie pre svetské ošetrovatelky.

V Česku a i na Slovensku sa za prvej medzivojnovej republiky profesionálne vzdelaným ošetrujúcim oficiálne odovzdával diplom s titulom diplomovaná ošetrovatelka nemocných, ale profesijné absolventské odznaky, tzv. brošne, ktoré im boli spolu s diplomom udelované, niesli v prípade cirkevne vedených škol označenie DIPLOMOVANÁ SEST­RA OŠETŘOVATELKA a v prípade necirkevnej školy, ako to bolo napr. v Martine, tam bolo len profesijné označenie OŠETROVATELKA .

Ďalší vývoj ošetrovatelstva na Slovensku

Do roku 1948 bolo na Slovensku zalo­žených 9 ošetrovatelských škol, z ktorých jedna zanikla, a to Ošetrovatelská škola dcér kresťanskej lásky milosrdných sestier sv. Vincenta v Košiciach (1932 až 1938). Od 1. 9. 1949 sa zmenil názov ošetrovatelských škol na vyššie sociálne zdravotné školy a tieto boli premenované od školského roku 1950/1951 na vyššie zdravotné školy (por. Kafková, 1992, s. 129). Ďalší vývoj ošetrovatelstva na Slovensku ovplyvnil zákon o zdravotníckych povolaniach z konca roku 1950 a na to nadvazujúce vládne nariadenie č. 77 Zb. zo dňa 11. 9. 1951 o stredných zdravotníckych pracovníkoch. Zanikol titul diplomovaná ošetřo­vatelka/ošetřovatel nemocných a nahra­dil sa pojmom zdravotná sestra. Rádové sestry a ich rády boli násilne zrušené. Až s komunistickými zmenami v zdravotníctve od roku 1951 sa započalo s používaním profesijného označenia zdra­votná sestra pre civilné osoby, v bežnej reči „sestra" a dokonca oslovovaním zdrobnelinou „sestrička" Oslovením pre mužov v ošetrovatelstve sa paradoxne komunistickí tvorcovia so­cialistického zdravotníctva nezaoberali. V súčasnosti už len z uplatňovania ro­dového hladiska (gender mainstreamingu) je problematika správneho oslovovania mužov pracujúcich v ošetrovatelstve viac ako aktuálna (por. Laurinc, 2008, s. 31-32).

Titul profesie vykonávajúcej ošetrovanie v Rakúsku

V Rakúsku zaniklo pomenovanie diplo­movaná ošetrovatelka a diplomovaný ošetrovatel nemocných v roku 1938 po anexii nacistickým Nemeckom. Po prebratí nemeckých zákonných úprav sa skrátilo vzdelávanie v ošetrovatelstve z dvoch na jeden a pol roka a bolo predovšetkým prakticky orientované. Pre ženy sa zaviedol titul sestra chorých a pre mužov ošetrovatel chorých. Po roku 1945 bolo toto pomenovanie oficiálne zachované a platilo v tejto forme až do roku 1997. Diplomovaným ošetrujúcim mužského pohlavia prinášal tento titul niekedy problémy, pretože vo verejnosti je slovo „ošetrovatel/ka" stále asociované s „nevzdelanými". V roku 1997 sa uskutočnila zákonná zmena označenia osob na diplomované sestry zdravých a chorých popr. diplomova­ných ošetrovatelov zdravých a chorých, pritom malo byť tým zdoraznené, že ošetrujúce osoby majú za úlohu prevenciu a zdravotnú výchovu. Povolanie sa podla zákona teraz volá „Zvýšená služba pre zdravotné a chorobné ošetrovanie". Oficiálne označenie sestra/ošetrovatel platí v Rakúsku naďalej. Vo vedeckej a odbornej literatúre je ale často použí­vané pohlavne neutrálne slovo „ošetrujúca osoba", nakolko oficiálne pomenova­nie je videné ako problematické. Slovo „sestra" je prísne ohraničené na označenie  osoby.  Okrem  toho   sa  hovorí v Rakúsku a i v celej nemecky hovoriacej oblasti výlučne o ošetrovatelskej diagnó­ze, o ošetrovatelskej anamnéze, ošetrovatelskej dokumentácii apod. — vytvorenie slov ako je „sesterská dokumentácia", „sesterská diagnóza" a podobne sú v nemčine nemyslitelné.

Titul profesie vykonávajúcej ošetrovanie v Nemecku

V súčasnosti od roku 2005 je v Nemecku zákonne upravený titul profesie vykonávajúcej ošetrovanie ako ošetrovatel/ ošetrovatelka zdravých a chorých. Od­borné pomenovanie sestra sa zákonne už nepoužíva, v bežnej reči samozrejme ešte pretrváva.

Praktické dóvody pojmotvorby v ošetrovatelstve

Rozvojom pojmov v odbore a ich exaktným používaním sa zaoberajú hlavne vysokoškolsky vzdelaní zástupcovia od­boru. Zákonné úpravy v každej krajine reflektujú určitý sociálno-profesionálny vývin odboru. Hlavným dovodom pojmotvorby je ale odborný rozvoj pra­xe. Doležité je to napríklad pri určovaní profilu absolventa odboru a jeho jednoduchom ale pritom presnom pomenovaní, pre odlíšenie od iných profesií, pre jednoznačné pomenovanie oblastí, ktoré patria do odboru a v neposlednom rade je to doležité i pre presné preklady z iných a do iných jazykov. Od toho sa odvíja celý proces vytvárania exaktných pojmov v ošetrovatelstve. Doporučuje­me všeobecne sa vrátiť k odbornému pomenovaniu osob so vzdelaním v ošet­rovatelstve ako ošetrovatelka/ošetrovatel a formálne vypustiť označenie povolania sestra — „sestrička'. V bežnej reči sa toto oslovenie bude používať i nadalej, je to iste vec aj laickej verejnosti. Našim záujmom, ale aj povinnosťou, je zmeniť tento stav veci, ktorý sa javí ako problém odsunutý možno pre dalšie generácie. Roznosť pomenovania profesie, a tiež aj používanie nie všeobecne zrozumitelným pojmom (sestra znamená príbuzenský pomer), nemože byť trvalo udržatelné. Je teda len otázkou času kedy sa to zmení. Prečo sa cítime zodpovední za tento problém? Odpoveď znie, sme tu a teraz pri zrode velikých pre­mien, ktoré sa v našej profesii odohrávajú, sme priekopníkmi a i uskutočňovatelmi tejto zmeny a preto je našim poslaním aj povinnosťou vyzvať vykonávatelov nielen k verejnej diskusii ale hlavne k správnemu rozhodnutiu. V súčasnosti sa základné vzdelanie v od­bore Ošetrovatelstvo získava v odbore diplomovaná všeobecná sestra a na uni­verzitách prevažne na bakalárskej, magisterskej popr. doktorskej úrovni. To znamená oslovenie týchto osob je mož­né podla akademického titulu spolu s ich priezviskom, popr. oslovením pani/ pán ošetrovatelka/ošetrovatel. Hlavne pri oslovení podla priezviska sa odstráni anonymita v ošetrovaní. Tiež sa usku­teční aj myšlienka nedať si zobrať titul ošetrovatel' a ošetrovatelka na zneužitie neprofesionálmi v tomto odbore. Súvisí to najmä s hrdosťou na takú profesiu akou ošetrovatelstvo je, ale aj s náročnosťou na přípravu a výkon povolania v praxi.

Medzinárodná rada ošetrovatelstva ICN nepozná a nepoužíva pojem sestra ale nurse a nursing, čo v překlade je ošetro­vatelka a ošetrovatelstvo. Naše členstvo v tejto celosvetovej a 110 rokov jestvujúcej organizácii je pre nás velmi význam­ným a dóležitým z hladiska rozvoja profesie, podpory ošetrovatelstva, upevňovania spolupatričnosti v celosvetovom meradle, tak prečo sa nazývať inak ako ošetrovatelky na celom svete. Pojmy z odboru ošetrovatelstva je dóležité i takto procesne pomenovať, např. ošetrovatelská anamnéza, ošetrovatelské diagnózy, ošetrovatelské zákroky. Je z toho ihneď jasné, že tieto pojmy nepatria do oblasti lekářstva, „sesterstva', sanitářstva, opatrovatelstva apod.

Snaha podnietiť odbornú diskusiu

Týmto príspevkom sa snažíme podnietiť odbornú diskusiu k pojmotvorbe v ošetrovatelstve. Ošetrovatelstvo potrebuje profesionálny rozvoj a bez exaktnej pojmotvorby to nie je v určitých vývojových fázach odboru možné. Historické analýzy a inojazyčné komparácie napomáhajú tieto otázky riešiť. Označenia odboru sú ako ďalšie iné slová podmienené historickým podmienkam a sú podriadené stálym zmenám. Móžu byť například výrazom odborného sebavedomia, zmien v oblasti úloh alebo snách o ohraničenie. Do určitého stupňa podliehajú zákonodarnej moci štátu — tu je úlohou odbornej politiky presadiť adekvátne znejúce a přesné odborné pomenovania. Že i v iných krajinách, ako např. v Rakúsku, sa zápasí o pomenovanie ošetrovatelského povolania, móže byť len potvrdením pre vlastné snaženia. Ošetrovatelstvo ako odbor sa v celej strednej Európe v ostatnom storočí z prevažne asistentskej podoby k liečbe rozvinul k svojbytnému odboru. Velmi žiadúce je vymedzenie ošetrovania k pojmom ako je liečba, starostlivosť, opatera, útecha, učenie, výchova apod.

Literatura:

BETLEHEMJ, OLÁH A. Die Entwick­lungen der Pflege in Ungarn. In: Kozon V., Fortner N. (Hrsg.): Gerontologische Pflege und Pflegeberatung. ÖGVP Verlag, Wien, 77-91.

Farkašová D a kol. Ošetrovatelstvo - teória. Martin: Osveta 2001.134 s.

HANZLÍKOVÁ A. Universitäre Pfle­geausbildung in der Slowakei. In: Kozon V., Fortner N. (Hrsg.): Bildung und Pro-fessionalisierung in der Pflege. ÖGVP Verlag, Wien, s. 23-37.

http://www.rozvojovevzdelavanie.sk/poj-my/genderove-role.html [7. 2.2009]

KOZOŇ V. Ošetrovatelská faleristika a rozvoj profesionálneho ošetrovatelstva na Slovensku. Revue medicíny v praxi, 2008, 6, č. 3, s. 15-16a. 

KOZOŇ V. Ošetrovatelská faleristika a rozvoj profesionálneho ošetrovatelstva v Rakúsku. Revue medicíny v praxi, 2008, 6, č. 2, s. 23-24a.

LAURINC M. Motivácia mužov k ošetrovatelskému povolaniu a ich pomenovanie. Revue medicíny v praxi, 2008, 6, č. 5, s. 31-32.

SEIDL E. Pflegewissenschaft — eine An­näherung an Begriff und Bedeutung. In: E. Seidl (Hrsg.): Betrifft: Pflegewissens­chaft; Beiträge zum Selbstverständnis einer neuen   Wissenschaftsdisziplin.   Wilhelm Maudrich, Wien, 99-117.

Verordnung des Ministers des Innern vom 25. Juni 1914, betreffend der berufmäßige Krankenpflege, Reichgesetzblatt für die im Reichsrate vertretenen Königsreiche und Länder, Nr. 139, R. G. Bl. Nr. 139/1914.

WALTER I. Zur Entstehung der berufli­chen Krankenpflege in Österreich. Historicum, Frühling, 22-29.

 

 

• tisk
• předplatit si