Starostlivosť o spirituálne potreby nevyliečitelne chorých a zomierajúcich

Súhrn: Chorému s chronickou, nevyliečiteľnou a súčasne pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedze­ným prežívaním poskytujeme paliatívnu starostlivosť, ktorej súčasťou je aj starostlivosť ošetrovateľská. Paliatívna starost­livosť poskytuje aktívnu celkovú starostlivosť o pacienta s cieľom liečby bolesti a iných symptómov spolu s psychologickou, sociálnou a spirituálnou podporou chorého, ale aj blízkym a rodine chorého. v príspevku chceme vyzdvihnúť význam sta­rostlivosti o duchovné potreby nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho pacienta. Pripojená kazuistika vyzdvihuje dôleži­tosť uspokojovania spirituálnych potrieb u 68ročnej pacientky, ktorá bola hospitalizovaná v hospici. Pacientka, hoci bola rímsko-katolíckeho vierovyznania, počas svojho života svoju vieru nepraktizovala. Počas hospitalizácie v hospici pacient­ka postupne znovuobjavovala svoju stratenú vieru v boha, a zomierala tak duchovne pripravená na smrť. 

Kľúčové slová: paliatívna starostlivosť – duchovné potreby – multidisciplinárny tím.

(Care of spiritual needs of incurably ill and dying patients)

Summary: The palliative care is treatment provided to the untreated patients and patients during the last phase of life. The palliative nursing care is a part of the palliative care. The palliative care provides the complex and active care in patient wi­th untreated pain and other symptoms and their families with psychological, social and spiritual care together. The enclo­sed case study is aimed to emphasize the necessary of spiritual care in a 68years old woman-patient in hospice. The patient was a catholic, but she stopped practice her catholic faith during her life. The patient found out her lose faith in God again during hospitalization in hospice and so she was getting ready spiritually to die.

Key words: palliative nursing care – spiritual needs – multidisciplinary team.

Úvod

Paliatívna ošetrovateľská starostli­vosť je podľa Koncepcie zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna me­dicína vrátane hospicovej starostli­vosti (2006) „komplexná ošetrova­teľská starostlivosť poskytovaná sest­rami s odbornou spôsobilosťou a je zameraná na manažment a uspokojo­vanie potrieb pacienta s nevyliečiteľ­ným ochorením a zomierajúceho pa­cienta“. Jej súčasťou je hospicová oše­trovateľská starostlivosť poskytovaná v samostatných zdravotníckych zari­adeniach – v hospicoch. v paliatívnej a hospicovej ošetrovateľskej starost­livosti sestra uspokojuje a) biologické potreby (vyprázdňovanie, výživa, dý­chanie, spánok a odpočinok, aktivi­ta/pohyb, bezpečie, ochrana pred bo­lesťou), b) psychické potreby (istota, emocionálny kontakt, rešpekt, seba­úcta, láska), c) sociálne potreby (zdru­žovanie, sociálny kontakt, komuniká­cia, priateľstvo) a d) duchovné potreby (zmysel života, utrpenia, smrti, nábo­ženská sloboda, náboženské tradície, vzťah k bohu, praktizovanie nábožen­ských obradov, prijímanie sviatosti). (Tomagová, Bóriková, 2008)

Duchovná podpora

Choroba mení alebo modifikuje uspo­kojovanie potrieb človeka. Samozrej­me, tak je to i u nevyliečiteľne cho­rých a zomierajúcich pacientov, u kto­rých môže nastať zmena v hodnotách, čo sa premietne do uspokojovania du­chovných potrieb. Nevyliečiteľná cho­roba a približovanie sa k smrti môžu duchovné potreby meniť či modifiko­vať. Uspokojovanie duchovných pot­rieb pacientov je prirodzené a súčas­ne tak významné ako uspokojovanie ostatných potrieb. Dôležitým predpo­kladom starostlivosti o duchovné potreby nevyliečiteľne chorých a zomie­rajúcich, resp. duchovnej starostli­vosti, je multidisciplinárny prístup, ktorý je založený na spolupráci jed­notlivých odborníkov z tímu (leká­rov, sestier, psychológov, duchovných ai.). Duchovná starostlivosť nemá byť poskytovaná izolovane od iných oše­trovateľských činností, ale má byť ich súčasťou. Duchovnú starostlivosť by sme nemali chápať iba ako starostli­vosť o veriacich, ktorým zabezpečí­me účasť na náboženských obradoch a pod. Spiritualita je dnes vnímaná aj mimo religiózneho chápania (Nemče­ková, 2008), starostlivosť o duchovné potreby teda realizujeme tiež u cho­rých, ktorí sú bez vyznania. Uspoko­jovanie duchovných potrieb slúži na redukciu existencionálnej úzkosti a je dôležitým zdrojom vyrovnávania sa s neistotami (chorobou) v živote.

Duchovné potreby delíme na:

a)  potreby súvisiace s vedomím seba (potreba cieľov a zmyslu života, ná­deje, potreba odpustiť si, potreba pripraviť sa prijať smrť, zmieriť sa so smrteľnosťou a pod.),

b)  potreby súvisiace s inými (potreba odpustiť iným, potreba byť vážený a rešpektovaný ai.),

c)  potreby súvisiace s absolútnom (potreba istoty, že existuje boh či vyššia moc, potreba viery, že boh je milujúci a prítomný, potreba uctievania a zbožnosti), ktoré pat­ria k náboženským potrebám (Nemčeková, 2008).

U pacientov v paliatívnej a hospi­covej starostlivosti spiritualita nadob­úda veľký význam, pretože pacienti/klienti si tu oveľa intenzívnejšie uve­domujú svoju smrteľnosť.

Kazuistika

Do hospicu bola prijatá 68ročná žena s agresívne rastúcim bazocelulárnym karcinómom pravej dolnej mihalnice s výraznou lokálnou progresiou a de­vastáciou tkanív a rozsevom do fron­tálnych kostí, ľavého oka (rozoznáva len svetlo a tmu), do sterna a oboch bedrových kĺbov s pseudoartrózou po opakovaných operáciách, po chemote­rapii a rádioterapii a enukleácii pravé­ho oka. Pacientka bola neschopná samostatnej chôdze. Bola orientovaná osobou, časom i miestom. Trpela bo­lesťami v oblasti tváre a ľavého bedro­vého kĺbu.

Pacientka bola vdova, mala syna a dcéru. Dcéra žije v Čechách. Pred hospitalizáciou pacientka bývala u sy­na s rodinou, ktorý sa jej snažil zabez­pečiť potrebnú starostlivosť. Tiež mu zverila všetky osobné a finančné zále­žitosti a uviedla ho ako prvú kontakt­nú osobu v súvislosti s informovaním o jej zdravotnom stave.

Starostlivosť o spirituálne potreby pacientky

Aby mohla byť pacientke poskytovaná starostlivosť v oblasti duchovných po­trieb, bolo dôležité zistiť jej spirituálnu anamnézu. Pacientka bola rímskoka­tolíckeho vierovyznania, ale nerozši­rovala si svoje vedomosti v oblasti vie­ry, a preto necítila vo svojej viere opo­ru, čo malo za následok, že ju prestala praktizovať. v živote si však veľmi vá­žila pravdovravnosť, úprimnosť a čest­nosť. Medzi najvyššie hodnoty v jej ži­vote patrili zdravie a rodina.

Pacientku v hospici navštevova­li dobrovoľníci, ktorí k nej prichádza­li podľa jej želania v pravidelnom čase. Rozprávala sa s nimi o najnovších informáciách zo sveta a oni jej číta­li, vypila si s nimi kávu. Dobrovoľníci v hospici vytvorili spoločenstvo a pra­videlne sa stretávali za účelom spolo­čnej modlitby. To podnietilo aj záu­jem pacientky znovu sa vrátiť k prak­tizovaniu svojej viery, pričom si chcela zlepšiť svoje religiózne vedomosti. Bo­la jej ponúknutá aj duchovná služba kňaza, ktorú sa rozhodla prijať. Kňaz jej vyslúžil sviatosť zmierania. Počas hospitalizácie sa potom už pravidelne zúčastňovala bohoslužieb a prijímaní sviatostí, čo jej prinášalo radosť a po­koj. Dôležité miesto v uspokojovaní jej spirituálnych potrieb malo zabez­pečenie dostatočného časového pries­toru a vytvorenie súkromia pre oso­bitnú modlitbu i modlitbu v užšom spoločenstve podporných osôb. Koor­dinovaná služba dobrovoľníkov, kto­rá jej bola poskytnutá, mala pozitívny vplyv na psychiku pacientky a súčasne na lepšie zvládanie bolesti. Osobitný individuálny prístup si pacientka vy­žadovala v získavaní informácii z du­chovnej literatúry, o ktoré mala veľký záujem, keďže bola nevidiaca. Dobro­voľníci jej z literatúry čítali  a taktiež mala možnosť počúvať audionahrávky s duchovným obsahom z Únie nevi-diacich a slabozrakých Slovenska.

Z hľadiska komplexného prístu­pu k pacientke sa uspokojovanie du­chovných potrieb prelínalo s uspokojením psychických a sociálnych pot­rieb (komunikácia, kontakt s ľuďmi, priateľstvo a pod.). Pacientka sa zú­častňovala kultúrnych podujatí orga­nizovaných v hospici (sviatok sv. Mi­kuláša, fašiangy ai.). Vytvorila si nové priateľské vzťahy s inými. Vzhľadom na dlhodobú hospitalizáciu (decem­ber 2005 – máj 2007) spoznala všet­kých členov multidisciplinárneho tí­mu v hospici. Dokonca ich dokázala rozpoznávať prostredníctvom sluchu. Individuálnym multidisciplinárnym prístupom pacientka nadobudla väčší pocit istoty a bezpečia. Zdravotnícky tím so svojím empatickým, pravdivým a otvoreným prístupom bol význam­nou podporou pacientke i jej príbuz­ným v náročných a ťažkých (terminál­nych) chvíľach počas hospitalizácie. V 518. deň hospitalizácie v hospici došlo po niekoľkých apnoických pau­zách k trvalému výpadku dýchania so zástavou srdcovej činnosti a bol kon­štatovaný exitus letalis.

Záver

Cieľom duchovnej starostlivosti nie je to, že pacientovi dáme odpovede na jeho posledné otázky, ani to, že sa pacient obráti na vieru. Cieľom je dať mu príležitosť hovoriť o tom, čo pre neho život znamenal, čo urobil správ­ne a čo mohol urobiť inak. Duchov­ná starostlivosť o pacientov s pokro­čilým ochorením môže byť pláno­vaná, tak ako ostatné ošetrovateľské činnosti (O´Connor, Aranda, 2005). Starostlivosť o duchovné potre­by v prípade 68ročnej pacientky bo­la prirodzenou súčasťou komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti. Hlav­ným predpokladom spirituálnej sta­rostlivosti sú kvalitné vzťahy medzi pacientom a zdravotníckym tímom. Veľmi dôležitým kritériom kvali­ty poskytovanej duchovnej starostli­vosti sú tiež partnerské vzťahy med­zi členmi tímu. Určite je jednoduch­šie venovať sa duchovným potrebách v zdravotníckych zariadeniach, kde sú členmi tímu odborníci v duchov­nej oblasti (kňazi, rehoľníci). Na zaistenie holistickej paliatívnej ošetro­vateľskej starostlivosti je nevyhnutná otvorenosť jednotlivcov a zanietenie celého zdravotníckeho tímu. Dôle­žitým predpokladom poskytovania duchovnej starostlivosti je atmosfé­ra partnerstva, vzájomnej podpory a dôvery, tak ako to bolo v prípade 68ročnej pacientky. 

PhDr. Zuzana Kvasnicová, Ph.D., Fakulta zdravotníctva, Trenči­anska univerzita A. Dubčeka, Trenčín, SR 

Bc. Anna Burganová, Hospic Milosrdných sestier, Trenčín, SR 

PhDr. Darina Šimovcová, Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita A. Dubčeka, Trenčín, SR

Literatúra:

1. _Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti. Č. 17463/OZS zo dňa: 19. 6. 2006.

2. _O´Connor M, Aranda S. Paliativní péče pro sestry všech oborů. Praha: Grada, 2005, 324 s. ISBN 80-247-1295-4.

3. _Tomagová M, Bóriková I a kolektív. Po­treby v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2008, 198 s. ISBN 978-80-8063-270-0.

4. _Nemčeková M. Duchovné potreby. In: Tomagová M, Bóriková I a kolektív. Po­treby v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2008, s. 169–179. ISBN 978-80-8063-270-0.

Recenzovali:

PhDr. Zuzana Schmidtová, odborná asistentka, katedra ošetrovateľstva, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF, Nitra

Mgr. Petr Snopek, DiS, odborný asistent, Institut zdravotnických studií, Ústav ošetřovatelství Univerzity Tomáše Bati, Zlín

 

• tisk
• předplatit si