Hrozba menom tuberkulóza

Súhrn: Tuberkulóza je aj v dnešnej dobe jedno z najzávažnejších infekčných ochorení. Jeho vznik, priebeh a liečba sa líšia v závislosti od spoločenských podmienok, vplyvu prostredia, kde človek žije, a tiež od vlastností každého organizmu. Okrem intenzívnej lekárskej starostlivosti a individuálneho prístupu k pacientom s touto diagnózou nesmierne dôležitú úlohu zohráva ošetrovateľská starostlivosť a tiež edukácia.

Kľúčové slová: tuberkulóza – incidencia – hrozba.

(The threat is called tuberculosis)

Summary: Tuberculosis is nowadays one of the most serious infectious diseases. Its origin, course and treatment differ depending on social conditions, environmental influences, where the man lives, and also the characteristics of each organism. In addition to intensive medical care and individual approach to patients with this diagnosis, an extremely important role in nursing care, and education.

Keywords: tuberculosis – incidence – threat.

Tuberkulóza (TB) je aj dnes závažnou hrozbou pre zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju prirovnáva k časovanej bombe. Ak sa ľudstvu nepodarí túto „bombu“ zneškodniť, môže sa stať, že jedného dňa bude musieť bojovať s chorobou, ktorá bude rezistentná voči liekom a ktorá sa bude šíriť vzduchom a bude prakticky rovnako nevyliečiteľná ako AIDS.

Po objavení etiologického činiteľa (Mycobacterium tuberculosis) Robertom Kochom v roku 1882 začína nová éra boja proti tuberkulóze, ktorá bola v tej dobe rozšírená po celom svete. Problémom súčasnosti je nedostatočná kontrola chorých na tuberkulózu, zdroje na liečbu sú obmedzené, čo vedie k vývoju rezistencie na antituberkulotiká. Chýbajú národné programy boja proti tuberkulóze a programy zamerané na prevenciu tuberkulózy u rizikových skupín obyvateľstva. Podľa WHO „Poznanie i lieky potrebné na liečenie tuberkulózy sú dostupné už celé desaťročia. To, čo svet potrebuje teraz, je rozhodné úsilie zo strany ľudí majúcich moc, vplyv a súcit, ktorí by sa postarali o to, aby sa lieky účinne používali po celom svete.“ Na odstránenie problému WHO začala program nazývaný DOTS (direct observation of treatment, short course), čo znamená kontrolovanú liečbu pod priamym zdravotníckym dohľadom. Ako už prezrádza názov, zdravotnícky pracovníci, prevažne sestry, dohliadajú na to, aby ich pacienti užili každú dávku liekov. No nie je to vždy ľahké.

Situácia vo svete...

Až 80 % celosvetového výskytu tuberkulózy je v 22 krajinách, ktoré WHO označuje ako krajiny s vysokým nárastom ochorení (high burden countries) – India, Čína, Indonézia, Nigéria, Bangladéš, Pakistan, Etiópia, Južná Afrika, Filipíny, Keňa, Kongo, Ruská federácia, Vietnam, Tanzánia, Brazília, Uganda, Thajsko, Mozambik, Zimbabwe, Myanmar, Afganistan a Kambodža.

V Európe je až 85 % bakteriologicky overenej tuberkulózy v krajinách strednej a východnej Európy. Väčšina západoeurópskych krajín vykazuje incidenciu pod 20 prípadov na 100 000 obyvateľov, okrem Španielska a Portugalska. Medzi krajiny s nízkym výskytom tuberkulózy patria z bývalých krajín východného bloku len Slovensko, Česká republika a Slovinsko. Z východnej časti európskeho regiónu vykazujú vysokú incidenciu (nad 70/100 tis. obyv.) Rumunsko a Ruská federácia. Incidencia TB rastie v celom regióne, najmä od západu na východ. V západnej Európe je to výsledkom migračných vĺn, čo viedlo k vzostupu výskytu aj v krajinách, kde bol v minulosti sledovaný pokles výskytu TB. TB je najčastejšou príčinou úmrtí u osôb s HIV/AIDS. Podľa pohlaví je výskyt dvakrát častejší u mužov ako u žien. Každú hodinu v Európe ochorie 50 ľudí a 8 zomrie. V krajinách EU je výskyt 17,0/100 tis. obyvateľov, v krajinách Balkánu 28,7/100 tis., vo východoeurópskom regióne až 131,2/100 tis. V rámci regiónu sa pohybujeme od 4,5/ 100 tis. na Islande po 258,0/100 tis. v Kazachstane. Na 20 % prípadov v krajinách EU sa vyskytuje u cudzincov. 

... a na Slovensku

Slovensko je príkladom úspešného národného protituberkulózneho programu v krajinách centrálnej Európy. Ako ukazujú analýzy, sociálno-ekonomické faktory prispievajú vo zvýšenej miere k výskytu TB. V počte novozistených ochorení na TB tvoria výrazný podiel alkoholici, asociáli, bezdomovci, nezamestnaní, v súčasnej dobe migranti a rómska populácia žijúca v segregovaných osadách a komunitách s nízkou úrovňou hygienického štandardu. Vyšší výskyt sa zaznamenáva u ľudí z rizikových skupín (kontakty s TB, diabetes mellitus, vredová choroba, hepatitída) a u starších ľudí, avšak neobchádza ani detskú populáciu. Jeden z ďalších faktorov, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje vývoj TB, je rezistencia mykobaktérií na súčasne podávané antituberkulotiká, čo spôsobuje pribúdanie nových mykobakteriálnych kmeňov.

Situácia na Slovensku je v oblasti incidencie a prevalencie stabilizovaná už niekoľko rokov. V roku 1951 bola incidencia TB na Slovensku 299,7/100 tisíc obyvateľov. V roku 2000 incidencia klesla na 20/100 tisíc obyvateľov a v roku 2009 na 9,5 prípadov/100 tisíc obyvateľov. Podľa národnostného zloženia to bolo 393 Slovákov, 29 Maďarov, 77 Rómov. Z iných národností to bolo 14 pacientov. Pri porovnávaní vekových skupín máme možnosť vidieť rozdiely medzi výskytom u mužov 330 prípadov a 183 prípadov u žien. Podľa geografického rozloženia je výskyt TB najvyšší v Prešovskom kraji na východnom Slovensku, nasleduje Žilinský kraj. V týchto oblastiach je to dávané aj do súvislosti s vysokou nezamestnanosťou. Naopak najnižšiu incidenciu zaznamenávame v Trenčianskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Z okolitých krajín len Česká republika má nižšiu incidenciu a Rakúsko ju má na tej istej úrovni ako SR. Ostatné krajiny s dvojnásobnou (Poľsko a Maďarsko) až sedemnásobnou (Ukrajina) incidenciou sú zaradené do skupín so stredným a vysokým výskytom TB.

Rola sestry pri edukácii

Nedostatok informácií o ochorení často vedie k nedorozumeniam a vyvoláva u pacienta strach, úzkosť, stres a tiež zábrany pred zdravotníckym personálom. Naopak, informovanosť a vedomosti upevňujú dôveru a vyrovnanosť nielen u pacienta, ale tiež vo vzťahu pacient – sestra, lekár. Ošetrovateľstvo, a teda samotná edukačná činnosť sestry by mohla byť jednou z ciest boja proti tuberkulóze. Sestry tvoria v každom zdravotníckom systéme sveta najpočetnejšiu skupinu zdravotníkov a práve tento potenciál je možné využiť. Edukácia v ošetrovateľstve má veľký význam hlavne v prípade jedincov z nepodnetného či málo podnetného prostredia. Sestra musí akceptovať všetkých jedincov bez rozdielu, musí dokázať rešpektovať ich špecifické osobitosti a zmeny správania spôsobené chorobou, postihnutím či nepodnetným sociálnym zázemím. Podporou, usmernením a vhodne realizovanou edukáciou dokáže sestra zvýšiť kvalitu života u rizikových osôb, lebo je známe, že v prostredí sociálne slabších komunít, najmä v rómskych osadách, dochádza k nedodržiavaniu základných zásad osobnej hygieny a súčasne i hygieny prostredia. Edukácia v ošetrovateľstve nachádza svoje uplatnenie aj v prípade tuberkulózy.

Edukácia rizikových skupín

Úspech liečby tuberkulózy si vyžaduje dodržiavanie liečebného režimu. Aby chorý chápal nutnosť liečebných opatrení, musí mať poznatky o tomto ochorení. Už od prvého kontaktu s takto chorým človekom, dokonca už pri podozrení na túto chorobu, je nutné informovať pacienta o infekčnosti ochorenia, spôsobe jeho prenosu a opatreniach na zabránenie šírenia. Hneď po zistení ochorenia chorému odporúčame úpravu životosprávy, pričom je potrebné postupovať prísne individuálne. Nutnosť vyvarovať sa fajčenia a požívania alkoholických nápojov naráža na nevôľu niektorých pacientov. Zmena postojov u asociálov a alkoholikov je často nemožná a neúspešná. Edukácia má ale najväčší význam u pacientov z málo podnetného prostredia. Jednou z takýchto skupín obyvateľstva, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť pri edukácii, sú príslušníci rómskeho etnika, ktorí žijú v segregovaných osadách a v zlých sociálnych podmienkach. Edukáciu v tomto prípade musí predchádzať dôkladné posúdenie komunity (mesto, dedina, segregovaná osada) s prihliadnutím na spôsob života a etnické odlišnosti. Úspech je možné dosiahnuť hlavne v práci komunitného ošetrovateľstva s dôrazom na deti, adolescentov a gravidné ženy. Hlavným problémom, ktorý musí sestra vyriešiť, je zmeniť psychiku v komunite tak, aby boli títo ľudia ochotní urobiť niečo aj pre vlastné zdravie. Rómom však často chýba motivácia na osobnú zmenu, myslenie je pragmatické, zamerané na bezprostrednú výhodu, abstraktné – logické myslenie nie je preferované, slabá trpezlivosť, prevládajú emócie nad vôľou. Rómov treba presvedčiť, že ich nechceme do ničoho nútiť, ale primeranou formou – hrou, kvízom, obrázkami, zdravotno-výchovnými materiálmi, rozprávaním atď. im poskytnúť zaujímavé a potrebné informácie. Pri komunikácii musíme verbálnu aj neverbálnu komunikáciu používať v súlade, pretože Rómovia dokážu veľmi intenzívne vnímať neverbálne prejavy, a tým rýchlo vycítia neúprimnosť, čo spôsobuje nedôverčivosť voči zdravotníkom a následnú neochotu spolupracovať. Treba si uvedomiť, že hoci tuberkulóza znie a vyzerá stále pre mnohých strašidelne, pri dodržaní všetkých opatrení a za spolupráce pacienta sa dá vyliečiť. Tuberkulóza ale zároveň môže byť aj smrteľná, ak ju pacient berie na ľahkú váhu.

Mgr. Lukáš Kober, Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Odd. špecializujúce sa na liečbu aktívnej pľúcnej TB a MDR-TB, Vyšné Hágy, SR

Mgr. Katarína Kovalčíková, Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Odd. špecializujúce sa na liečbu aktívnej pľúcnej TB a MDR-TB, Vyšné Hágy, SR

Literatúra:

1. Kober L, Švecová J. Edukačná činnosť sestry vo ftizeológii. In: Solovič et al. Tuberkulóza pre prax sestry. Ružomberok: Verbum, 2010, s. 114–115, ISBN 978-80-8084-582-7.

2. Nevická E, Frecerová K. Tuberkulóza u detí. Bratislava: Mauro, 2007, 219 s. ISBN 978-80-969632-1-8.

3. Solovič I. Tuberkulóza na začiatku 21. storočia – praktický pohľad. In: Via Practica, č. 4, 2004, s. 215–219. ISSN1336- 4790.

4. Solovič I, Littva V. Tuberkulóza – stále aktuálny problém. In: Zborník Ružomberské zdravotnícke dni 2006 – 1. roč- ník. Ružomberok: Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2007, s. 94–98. ISBN 978- 80-8084- 126-3.

5. Solovič I. Nové poznatky o tuberkulóze. In: Interná medicína, č. 11, roč. 9/2009, s. 515–519. ISSN 1335-8359.

6. Solovič I, Švecová J. Počet prípadov 2009. Národný register TBC [online]. NÚTPCHa- HCH Vyšné Hágy, 2010 [cit. 2010-03-09]. Dostupné na: http//hagy.sk/nrt.

Recenzovali:

Doc. PhDr. Vladimír Littva, PhD., MPH, Fakulta zdravotníctva KU, Ružomberok, SR

PhDr. Milan Laurinc, dipl. s., Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Detské kardiocentrum, OAIM, Bratislava, SR

 

• tisk
• předplatit si