Úroveň vzdelania versus úroveň selfmanažmentu chorého s dg. arteriálna hypertenzia

Souhrn: Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou morbidity a mortality v populácii. Svojím výskytom a závažnosťou dôsledkov tvoria veľmi závažný problém v spoločnosti. Jedným z najčastejších kardiovaskulárnych ochorení je hypertenzia, ktorá je rizikovým faktorom poškodenia orgánov a orgánových systémov. Aktívnym prístupom pacienta k liečbe hypertenzie, preventívnym opatreniam sa môžu tieto rizikové faktory eliminovať a tým znížiť morbiditu a mortalitu a závažné následky na kardiovaskulárnom systéme.

Kľúčové slová: vzdelanie – osobnosť – pacient – prínos – hypertenzia – životospráva.

Education level versus the level selfmanagment patient with diagnosis arterial hypertension

Summary: Cardiovascular diseases are the leading cause of morbidity and mortality in the population. Its incidence and severity of the consequences are very serious problem in society. One of the most common cardiovascular disease is hypertension, which is a risk factor of damage to organs and organ systems. Proactive approach to patient treatment of hypertension, preventive measures can eliminate these risk factors and thereby reduce morbidity and mortality and serious consequences on the cardiovascular system.

Key words: education – personality – patient – benefits – hypertension – lifestyle.

Artériová hypertenzia je jedným z najčastejších ochorení, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje zdravie obyvateľstva. Výška krvného tlaku je odvodená od veľkosti srdcového výdaja a periférnej cievnej rezistencie. Oba komponenty sú nezávisle na sebe ovplyvňované orgánmi a systémami – centrálneho a periférneho nervového systému, kardiovaskulárnej sústavy, niektorých endokrinných orgánov a obličiek.

Ku vzniku hypertenzie podľa Monharta (2007) dochádza pri poruche funkcie niektorého z týchto orgánov alebo pri nevyváženosti ich vzájomného pôsobenia.

Podľa kritérii WHO/ISH z roku 1999 považujeme za artériovú hypertenziu opakované zvýšenie systolického TK ≥ 140 mm Hg a diastolického TK ≥ 90 mmHg, zisteného aspoň v 2 z 3 meraní TK s tým, že skutočný prah pre hypertenziu sa musí považovať za pohyblivú hodnotu, či už vyššiu alebo nižšiu, s prihliadnutím na individuálny profil celkového kardiovaskulárneho rizika (Sninčák, 2005).

Artériová hypertenzia má úzky vzťah k veku, pohlaviu, etnicite a rase, nutrícii a spotrebe alkoholu, ku socioekonomickej úrovni, k nízkej fyzickej aktivite, k intrauterinnemu rastu a postnatálnemu obdobiu, nadmernej telesnej hmotnosti, nadmernému príjmu potravy (Babčák et al., 2009 ). 

Etiopatogenetická klasifikácia rozlišuje:

• primárnu, alebo esenciálnu hypertenziu;
• sekundárnu hypertenziu, alebo symptomatickú hypertenziu.

Primárna hypertenzia je najčastejším chronickým ochorením v priemyselných krajinách. Patogenéza esenciálnej hypertenzie zostáva predbežne nejasná. Pravdepodobne je to však multifaktoriálne ochorenie dané rôznymi vplyvmi prostredia v interakcii ešte nedeterminovanou genetickou predispozíciou (Sninčák, 2005).

Sekundárne hypertenzie sú do určitej miery modelové formy vysokého krvného tlaku, pri ktorých je príčina ochorenia známa aspoň do určitej miery. Príčinou býva nefrogénna hypertenzia, renovaskulárna, endokrinne podmienená hypertenzia, feochromocytóm, Connov syndróm, Cushingov syndróm, hypertenzia polieková, v tehotenstve a koarktácia aorty (Lacko, 2007).

Hypertenzia tlakovo zaťažuje srdce aj cievny systém. Dôsledky delíme na hypertenzné (hypertrofia ľavej komory, zlyhanie srdca, vnútromozgové krvácanie, zlýhanie obličiek a iné) a aterosklerotické (ischemická choroba srdca, aterotrombotické mozgové príhody, aneuryzma aorty, ochorenia periférnych tepien, stenóza renálnej artérie) (Sninčák, 2005).

Klasifikácia hypertenzie odrážajúca orgánové postihnutie podľa WHO: I. bez orgánového postihnutia; II. preukázateľné orgánové postihnutie; III. zlyhanie orgánu (IM, CMP, RI, disekcia aneuryzmy aorty) (Lacko, 2007).

Diagnostika

Štandardizované meranie krvného tlaku je základom diagnostiky. Dnes k tomuto prispieva ambulantné automatické meranie krvného tlaku. Pri artériovej hypertenzii je potrebné vykonávať štandardné vyšetrenia pre vylúčenie alebo potvrdenie orgánového poškodenia, a to očné pozadie, EKG, prítomnosť hypertrofie ľavej komory (ECHOKG), RTG hrudníka, zistenie dysrytmií Holterom, nefrologické vyšetrenie (proteinúria, klírens kreatinínu), prítomnosť periférnej cievnej choroby, vyšetrenie karotíd, zistenie rizikových faktorov (glykémia, lipidy), vylúčenie sekundárnej hypertenzie.

Liečba

Základom liečby sú režimové opatrenia, vylúčenie stresových faktorov, dostatok spánku, vylúčenie fajčenia, dostatok pohybu, redukcia telesnej hmotnosti, obmedzenie príjmu soli, zvýšenie príjmu draslíka, magnézia. Farmakologická liečba zahrňuje nasledovné skupiny liekov – diuretiká, betablokátory, blokátory kalciových kanálov, inhibítory konvertujúceho enzýmu, blokátory receptorov angitenzínu, alfablokátory, primárne vazodilatancia, centrálne pôsobiace látky. (Mirossay, 2006).

Osobnosť človeka v role pacienta

Zdravotnícka starostlivosť sa v súčasnosti orientuje na pacienta ako na individualitu, ktorá ovplyvňuje stanovenie cieľa a výber prostriedkov k nemu smerujúcich. Vyjadruje to aj čoraz častejšie používaný pojem klient, ktorý kladie dôraz na aktivitu v stave zdravia a choroby. Medzi konštanty, ktoré ovplyvňujú túto aktivitu pacienta a prístup k samotnej liečbe, patrí: osobnosť chorého, vzdelanie, psychický stav, sociálne prostredie.

Sebavzdelávanie (self-edukacion) Hartl (2004) poníma ako „široký termín zahrňujúci všetky činnosti človeka, zamerané k dosiahnutiu novej oblasti, napríklad vyššej úrovne vedomostí a zručností pomocou kníh, prednášok, cestovania, rozhovorov, kurzov a podobne.“ Podľa Průchu (2003) je sebavzdelávanie taktiež vzdelávanie, v ktorom si jedinec prevažne sám stanovuje ciele, vyberá učivo, volí metódy, motivuje sám seba, riadi a kontroluje svoje učenie, hodnotí kvalitu svojho učenia a prijíma ďalšie rozhodnutia. Závisí od osobnosti jedinca (vek, životné skúsenosti, vytrvalosť), od vytýčených cieľov, od podmienok, v ktorých jedinec žije, od študijnej literatúry a dostupných pomôcok, školskej legislatívy a podobne. Pacient, pred tým, ako sa stal pacientom, zaujímal rôzne role. Bol rodičom, partnerom, dcérou, synom, mal určité postavenie v zamestnaní. Podstatná je tiež osobnosť pacienta, ktorý môže byť trpezlivý, dominantný, panovačný, sebecký a podobne. Hippokrates hovoril: „Nie je ani tak dôležité, na akú chorobu človek ochorel, ale aký človek ochorel.“ (Hartl,2004). Tento človek je vytrhnutý zo svojho životného kontextu a postavený do novej, neznámej roli, roli pacienta.? Očakáva sa od neho určitý spôsob správania, bez ohľadu na jeho doterajšie role.

Podľa Zacharovej (2007) medzi faktory, ktoré pôsobia na osobnosť chorého patria:

• situačne psychologický faktor. Je to miera, v ktorej prežíva pacient závažnosť svojej situácie ako celku, ale i jednotlivých stránok ochorenia;

• chorobný proces. Priebeh a následky choroby, môžu priamo vyvolať osobnostné zmeny (úrazy hlavy);

• sekundárne vlastnosti choroby. Ide o priebeh, dľžku choroby, bolestivosť, následky, ohrozenie života.

Priezkumná časť

Problém prieskumu

Vysoký krvný tlak je právom označovaný za jedno z najčastejších civilizačných ochorení, ktoré so sebou prináša množstvo rizík. Tieto riziká je možné eliminovať a odstraňovať správnym životným štýlom a spoluprácou pacienta a rodiny pri liečbe tohto ochorenia.

Prieskumný problém: Ovplyvňuje vzdelanie postoj a spoluprácu pacienta pri liečbe hypertenzie?

Ciele a úlohy prieskumu

Ciele prieskumu

• Zistiť prínos pacienta pri liečbe hypertenzie vzhľadom na úroveň vzdelania.

• Zistiť, aké informačné zdroje využívajú pacienti s hypertenziou. Zistiť úroveň vedomosti týkajúcich sa vysokého tlaku krvi. Zistiť dodržiavanie životného štýlu s diagnózou hypertenzia.

Charakteristika objektu skúmania

Základným kritériom pre výber vzorky bol pacient liečený na hypertenziu. Zámerom bolo zistiť prínos pacienta pri liečbe tohto ochorenia vzhľadom na jeho vzdelanie, zistiť jeho získavanie vedomosti o ochorení, spoluprácu pri liečbe. Prvú vzorku Vzorku A tvorili respondenti s vysokoškolským vzdelaním so zameraním technickým, humanitným, zdravotníckym a vzdelaním stredoškolským s maturitou. Vzorku B tvorili respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity a základným vzdelaním. Celkom bolo odovzdaných 110 dotazníkov, z ktorých bolo 93 vrátených.

Metóda získavania údajov

V empirickej časti sme informácie získavali dotazníkovou metódou od pacientov liečených na hypertenziu. Prieskum bol realizovaný v časovom horizonte november 2010 až január 2011.

Analýza a interpretácia výsledkov

Prieskumu dotazníkovou metódou sa zúčastnilo 93 respondentov (100 %), z toho 40 mužov (43 %) a 53 žien (57 %) Podľa veku boli respondenti rozdelení do troch kategórii. Prvú kategóriu tvorili respondenti (muži aj ženy) do 40 rokov v počte 16 tj. 17 %. Zastúpenie respondentov v druhej kategórii vo veku od 41 do 65 rokov bolo 41, čo činilo 44 %. Tretiu kategóriu tvorili respondenti nad 66 rokov v počte 36 (39 %). Najväčšie zastúpenie respondentov bolo vo veku od 41 až 65 rokov.

Podľa získaného vzdelania boli respondenti rozdelení do 6 skupín. 17 (18 %) respondentov bolo so základným vzdelaním, 24 (26 %) stredoškolským bez maturity, 27 (29 %) stredoškolským s maturitou. Vysokoškolské vzdelanie technického zamerania malo ukončených 10, tj. 11 % respondentov, vysokoškolské, humanitné zameranie 10 respondentov (11 %) a vysokoškolské so zdravotníckym zameraním 5 (5 % ) respondentov.

Dľžka ochorenia a liečby respondentov V tejto položke je uvedená dľžka ochorenia a liečby hypertenzie. Menej ako jeden rok sa lieči 15 (16 %) respondentov, menej ako päť rokov 24 (26 %) respondentov. Viac ako päť rokov tvoria respondenti v počte 29 (31 %), viac ako desať rokov sa lieči 25 (27 %) respondentov.

Pravidelnosť kontroly u lekára Hypertenzia je súčasťou kardiovaskulárneho rizika. Keďže hypertenzia nebolí, mnohí tento závažný problém podceňujú a za chorých sa nepovažujú Zo vzorky A 77 % opýtaných pravidelne absolvuje návštevy internistu, 23 % z tejto vzorky odpovedalo negatívne. Vo vzorke B pravidelne navštevuje lekára 80 % opýtaných

Zdroje informácii o ochorení Kvalitu života pacienta ovplyvňuje množstvo získaných informácii. V sú- časnosti je potrebou, aby sa pacienti vo väčšej miere stávali zodpovedný- mi za vlastné zdravie a získavali infor- mácie aj samoštúdiom z dostupných zdrojov.

Za najvýznamnejší zdroj informá- ciivovzorkeApatrív87%lekárase-stra, 61 % z tejto vzorky udáva tiež letáky a brožúrky. Informácie z ča- sopisov a kníh potvrdilo 46 % respon- dentov. U 38 % čo tvorí 20 odpovedí z tejto vzorky považuje za zdroj infor- mácii televízia. Na požiadavku uviesť najvýznamnejšie zdroje informácii vo vzorke B odpovedalo lekár a sestra až 98%. Respondentov, ktorí čerpajú in- formácie z brožúr a letákov je 27 %, z televízie 24 %. Najvýznamnejším zdrojom informácii - 20% sú knihy a časopisy.

Položka č. 4: Užívate liečbu na vysoký tlak krvi podľa odporúčania lekára Tab. 4. Pravidelnosť užívania liečby Jedným zo znižovania tlaku krvi je zmena životného štýlu. Ak je tento spôsob neúčinný je potrebné prikro- čiť k medikamentóznej liečbe. Veľmi dôležité je pri tom pravidelné a svedo- mité užívanie týchto liekov.

Pre vzorku A graf ponúka takéto odpovede na užívanie liečby hypertenzie podľa odporúčaní lekára : pravidelne každý deň v rovnaký čas – 61 % respondentov, občas zabudne 11 %. Pravidelne každý deň v iný čas – 10 %, rovnaké percento respondentov (10%) neužíva lieky podľa odporúčania lekára. Odpoveď nepravidelne si zvolilo 8 %.

Respondenti vo vzorke B odpovedali takto: pravidelne každý deň v rovnaký čas užíva lieky - 70 % respondentov, odpovede pravidelne každý deň v iný čas; nepravidelne; občas zabudnem si vybralo po 10 %, odpoveď nie žiadny respondent.

Položka č. 5: Sledujete si tlak krvi v domácom prostredí?

Monitorovanie tlaku krvi v domácom prostredí Vo väčšine jestvujúcich odporúčaní WHO/ISH si meranie krvného tlaku samotným pacientom našlo svoje miesto v domácich podmienkach. Tento spôsob merania predstavuje doplnok ku konvenčne meranému tlaku krvi v nemocničnom prostredí.

Až 27 % respondentov zo vzorky A si meria tlak len pri pociťovaní ťažkostí. 21 % 1krát denne, 17 % 2krát denne. Pravidelne 1 krát týždenne si monitoruje tlak krvi 15 % opýtaných, 6 % 3krát týždenne.

Vo vzorke B sú nasledovné odpovede: 25 % 2krát týždenne, 19 % respondentov si monitoruje tlak krvi 1krát denne, tie isté percentá patria odpovedi „pri pociťovaní ťažkostí.“ 17 % meria tlak krvi 3krát týždenne. Po 10 % patrí odpovediam „áno, 1 krát týždenne a nie“.

Položka č. 6: Od akých hodnôt hovoríme o hypertenzii (vysoký tlak krvi)

Vedomosť o hodnote hypertenzie Tlak krvi má výpovednú hodnotu o funkčnosti srdca a stave ciev. Akákoľvek porucha jedného alebo druhého sa prejaví na tlaku krvi. Vo vzorke A sa vyjadrilo správne 73 % opýtaných. Hodnotu krvného tlaku od 160/100 považuje za hypertenziu 15 % respondentov, 8 % opýtaných pokladá tlak krvi 130/85 a 4 % tlak krvi 120/80 za hypertenziu. Vo vzorke B vyjadrilo svoj názor na hodnotu hypertenzie 140/90 mmHg 68 % opýtaných , za hodnotu 160/100 bolo 32 % respondentov.

Položka č. 7: Vyberte rizikové faktory vzniku hypertenzie ( také, ktoré prispievajú k vzniku hypertenzie)

Rizikové faktory vzniku hypertenzie Kardiovaskulárne ochorenia úzko súvisia so životným štýlom. Napriek tomuto zisteniu, svoj nezdravý životný štýl ťažko meníme. Vo vzorke A respondenti uvádzajú za najväčší rizikový faktor obezitu–87% a stres–85%. Súvislosť medzi hypertenziou a fajčením udáva 69 % respondentov. Rovnaké percento opýtaných t.j. po 54 % pokladá za riziko genetiku a konzumáciu alkoholu. U 38 % je odpoveďou nízka fyzická aktivita, nepravidelné stravovanie u 21 % opýtaných. Posledná priečka patrí „nedostatočnému pitnému režimu“ – 10 %.

Vzorka B: Aj táto skupina podobne ako predošlá považuje za najväčší rizikový faktor stres 73 % a obezitu 71 % . Ďalej nasleduje fajčenie: 46 %. O 5 % mennej respondentov (41 %) udáva za riziko vzniku hypertenzie genetiku. Oproti vzorke A len 29 % opýtaných uviedlo za rizikový faktor alkohol. Nízka fyzická aktivita sa objavuje len u 27 % .

Položka č. 8: Označte príznaky, ktoré svedčia o blížiacej sa hypertenznej kríze.

Príznaky blížiacej sa hypertenznej krízy Pre pacienta ale aj jeho rodinu je dôležité poznať príznaky hypertenznej krízy a postupy, ktorými môže zvládnuť tento stav.

Vzorka A: Za príznak blížiacej sa hypertenznej krízy považuje 83 % respondentov bolesti hlavy, 76 % z B vzorky. Blížiaca sa hypertenzná kríza sa prejavuje poruchami srdcového rytmu. Toto tvrdenie je vyjadrené 58 % opýtaných a 10 % opýtaných z B vzorky. Za príznak, ktorý svedčí o blížiacej sa hypertenznej kríze udáva 21 % zo vzorky A a 20 % zo vzorky B poruchy vedomia. Skúmané vzorky nepovažujú za príznak kŕče a zápchu.

Položka č. 9: Čo patrí medzi základné požiadavky dodržiavania diétneho režimu pri hypertenzii? Požiadavky dodržiavania diétneho režimu Najvyššie zastúpenie respondentov vo vzorke A je 87 % a to uvádza požiadavku dodržiavania diétneho režimu obmedzením príjmu soli. 60 % z tejto vzorky považuje za správnu odpoveď obmedzenie príjmu tukov. Za požiadavku vyrovnaného príjmu a výdaja energie je 23 % opýtaných, 15 % je za obmedzenie príjmu cukrov.

Vzorka B U tejto skupiny sa 88% respondentov vyjadrilo za obmedzenie príjmu soli, 27 % považujú za základnú požiadavku diétneho režimu obmedzenie príjmu tukov, 15 % obmedzenie príjmu cukrov a 12 % opýtaných vyrovnaný príjem a výdaj energie.

Položka č. 10: Praktizujete pravidelne vytrvalostné športové aktivity (plávanie, rýchla chôdza, beh, turistika ) po dobu 30 minút?

Pravidelnosť vytrvalostnej športovej aktivity Pravidelná, systematická fyzická aktivita vykonávaná vo forme športov vytrvalostného charakteru je v inverznom vzťahu s výškou krvného tlaku a výskytom hypertenzie. Takáto aktivita môže viesť u pacientov s už vyvinutou hypertenziou k poklesu krvného tlaku v pokoji i pri telesnom zaťažení.

Vzorka A žiadnu športovú aktivitu 52 % opýtaných, 19 % sa venuje športu týždenne, 13 % 2krát mesačne. Iba po 8 % respondentov praktizuje vytrvalostné športové aktivity denne a 2krát týždenne.

Vzorka B najvyššie percentuálne vyjadrenie 80 % je v odpovedi „nie, nevykonávam“. 8 % respondentov vykonáva športové činnosti týždenne. Opäť je percentuálna zhoda po 5 % v dvoch odpovediach a to „denne a 3krát týždenne“. Najnižšie percento opýtaných – 2 % odpovedalo, že vykonáva športovú aktivitu 2krát mesačne.

Diskusia

Cieľom prezentovanej štúdie bolo zistiť prínos pacienta v liečbe hypertenzie vzhľadom na jeho dosiahnutú úroveň vzdelania.Výsledky sme porovnávali navzájom medzi respondentmi rozdelených do dvoch vzoriek vzhľadom na vzdelanie a taktiež s štúdiou Magdy Petrželovej (2009), ktorej názov bol Hypertenzia a jej súvislosť so životným štýlom. Ďalšia bakalarská práca, ktorá nám bola k dispozícii pre porovnávanie výsledkov prieskumu bola od Ľudmily Rybovej (2009), ktorej znenie bolo Pohľad do histórie liečby hypertenzie a jej súčasné trendy.

Z realizovaného výskumu vyplýva, že až 78 % z celkového počtu pravidelne absolvuje kontrolu u lekára. Väčšiu zodpovednosť v svojom ochorení majú respondenti v prieskume Rybovej (2009), pretože pravidelne navštevujú lekára v 87 %. Skoro vyrovnané výsledky u oboch vzoriek 77 % vzorka A a 80 % B vzorka ukazujú, že väčšina pacientov je v tejto oblasti svedomitá a vzdelanie tu nehrá žiadnu úlohu. 22 % z celkového počtu nechodí pravidelne na kontrolu k lekárovi, takže značne podceňuje liečbu hypertenzie.

Okrem pravidelnej návštevy lekára je špecifikom v liečbe hypertenzie pravidelnosť užívania medikamentóznej liečby. Pravidelne každý deň v rovnaký čas užíva lieky 65 % respondentov a 10 % taktiež každý deň ale v iný čas. Petrželová (2009) vo svojej práci uvádza, že pravidelne užíva lieky na liečbu hypertenzie 63 % opýtaných. O niečo lepší výsledok z prieskumu udáva Rybová (2009), kde pravidelne užíva antihypertenzíva 70 % respondentov. Pri porovnávaní oboch vzoriek (A,B) zostavených na základe vzdelania nižšie percento opýtaných t. j. 61 % , ktorí sú vzdelanejší užíva pravidelne lieky každý deň v rovnaký čas oproti 70 % respondentom s nižším vzdelaním.

K zefektívneniu liečby hypertenzie prispieva aj monitorovanie tlaku krvi v domácom prostredí. Selfmonitoring tlaku prináša viacero výhod vzhľadom na komplianciu a kvalitu života pacienta, je dôležitou a uznávanou metódou v procese liečby. Selfmonitoring tlaku krvi v domácom prostredí vykonáva 2krát a 1krát denne po 20 % respondentov, spolu selfmonitoring prevádza 64 %. Negatívom je, že až 24 % z celkového počtu opýtaných si monitoruje tlak krvi len pri ťažkostiach a u 10 % absentuje meranie tlaku krvi doma. Ako dôvod uviedli, že nevlastnia tlakomer a nepokladajú to za dôležité. Celkom odlišný výsledok prieskumu monitorovania tlaku krvi uvádza Petrželová (2009), kde 59 % respondentov si tlak krvi doma nemonitoruje a 41 % selfmonitoring prevádza. Porovnaním oboch vzoriek, môžeme konštatovať, že v otázke selfmonitoringu nezohráva vzdelanie žiadnu rolu

Na základe stanovených cieľov sme zisťovali, či pacienti aktívne vyhľadávajú informácie a z akých zdrojov ich čerpajú. Dostatok informácii je prvým predpokladom na to, aby bol pacient v chorobe aktívny. Prvým a najdôležitejším zdrojom je pre 91 % respondentov lekár a sestra, percentuálny podiel takýchto respondentov zo vzorky B je až 98 %, zo vzorky A 87 %. Druhým najpočetnejším zdrojom informácii sú brožúrky a letáky, ktoré využíva 46 % z celkového počtu respondentov, avšak zo vzorky A je to až 61 % opýtaných, vzorka B využíva tento zdroj o polovicu menej t.j. 27 %. Pri porovnávaní oboch vzoriek, ktoré aktívne vyhľadávajú informácie z časopisov a kníh je výsledok nasledovný – 46 % A vzorka, o viac ako polovicu menej, čiže 20 % B vzorka.

Dôležitým informačným zdrojom sú taktiež občianske združenia, nadácie, ktorých väčšina má webové stránky a tiež organizujú vzdelávacie akcie. Negatívnym zistením z nášho prieskumu je, že 99 % respondentov neguje členstvo v skupine, klube, čo môžeme pripísať tomu, že najbližšie združenie, kardioklub sa nachádza 55 km od miesta realizácie prieskumu.

Artériová hypertenzia je podľa WHO je definovaná ako trvale a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického tlaku nad 140 mmHg a diastolického tlaku nad 90 mmHg, alebo už užívanie antihypertenznej liečby. Ako vyplýva z prieskumu skoro tri štvrtiny z celkového počtu opýtaných (71 %) má vedomosti o hodnote, od ktorej hovoríme o hypertenzii.

V porovnaní z prieskumom u Petrželovej (2009) u ktorej je správna odpoveď udaná 63 % respondentmi sme čo sa týka vedomosti na vyššej úrovni. Len malý percentuálny rozdiel v správnej odpovedi je medzi oboma vzorkami – vzorka A 73 %, B vzorka 68 % Z ponuky nesprávnych hodnôt tlaku krvi považovaných za hypertenziu si vybrala odpoveď skoro tretina opýtaných, čo je 29 %. Najväčší rozdiel v odpovediach oboch vzoriek bol pri ponuke výšky krvného tlaku 160/100 mmHg. Vo vzorke A si vybralo túto odpoveď 15 % a naproti tomu vo vzorke B až 32 %. Nato,aby sa eliminovali rizikové faktory vzniku hypertenzie, je potrebné ich poznať. Zhodne 80 % opýtaných udáva za rizikový faktor obezitu a stres. Preukázanú interakciu medzi fajčením a hypertenziou udáva 59 % z celkového počtu respondentov. Nemenej dôležitým faktorom vzniku hypertenzie je genetika, za ktorú bolo 48 % opýtaných. Prognóza pacientov závisí od mnohých faktorov, hlavne od včasnosti ich podchytenia a dodržiavania správneho liečebného režimu.

Pri hodnotení vedomosti o množstve soli za deň nám vyšli tieto výsledky: Množstvo pod 6 g za deň udáva 32 % respondentov, za 4 g soli za deň je 62 %. Obidve tieto odpovede môžeme považovať za správne, pretože regulovanie množstva soli je možné podľa hodnôt hypertenzie. V porovnaní s prieskumom u Petrželovej (2009), kde povolené množstvo do 6 g za dennú dávku považuje 61 % respondentov, sú vedomosti o solení u nás na vyššej úrovni. Nesprávne odpovedalo iba 5 % opýtaných, ktorí udávajú príjem množstva soli menej ako 7 g. V obidvoch vzorkách bol rozdiel v odpovediach zanedbateľný, predstavoval 3 %. Vyrovnaný príjem a výdaj energie je ďalšou dôležitou zásadou diétneho režimu, pretože pokles hmotnosti výrazne znižuje systolický aj diastolický tlak. Tuto skutočnosť považuje za dôležitú len 18 % z celkového počtu, rozdiel v odpovediach oboch skupín bol výrazný – A vzorka 23 %, B vzorka 12 %. Závažnosť hypertenzie stúpa i s výskytom ďalších pridružených ochorení ako je diabetes mellitus, hyperlipidémia, čo môže skresľovať výsledky nášho prieskumu, kde za základné požiadavky dodržiavania diétneho režimu udalo 45 % obmedzenie príjmu tukov a 15 % respondentov obmedzenie príjmu cukrov.

Pravidelné aeróbne cvičenie pomáha predchádzať, ale aj liečiť hypertenziu. U hypertonikov sa preukázalo, že aeróbne cvičenie má vplyv na zníženie sytolického a diastolického tlaku približne o 10 mmHg. Negatívnym zistením je, že až 65 % z celkového počtu opýtaných nevykonáva žiadne vytrvalostné pohybové aktivity, z toho v A vzorke je 52 % a v B vzorke 80 % hypertonikov pasívnych. S podobnými vý-sledkami sa skončil prieskum u Petrželovej (2009), kde pravidelnú pohybovú aktivitu neprevádza 63 % respondentov. Aby sa efekt zníženia tlaku krvi dosiahol je potrebne vykonávať pohybovú aktivitu minimálne 3krát týždenne, čo dodržiava 12 %, z toho 6 % denne (u Petrželovej, 2009, 12 %) a 6 % 3krát týždenne. Nie je to len lekár a liečba, ktoré môžu pre vyliečenie a lepšiu kvalitu života s chorobou niečo urobiť. Veľa môže pre seba urobiť aj sám pacient. Preto sme chceli zistiť, čo robia pre udržanie normálneho tlaku krvi respondenti nášho prieskumu. Najväčší počet respondentov sa snaží vyhýbať alkoholu: 67 % a fajčeniu – 63 %. Pre porovnanie uvádzame výsledky Petrželovej (2009), kde konzumáciu alkoholu neguje 49 % hypertonikov. Konzumáciu racionálnej stravy a dostatok ovocia a zeleniny preferuje 46 % a 55 %. Stres sa pokladá za podmieňujúci faktor vzniku hypertenzie, preto sa ho efektívne snaží zvládať 45 % opýtaných. Tretina z respondentov (33 %) si udržiava správnu telesnú hmotnosť, najmenej sa venuje športu: 13 % a 4 % nerobí nič. Vzdelanejší si vo vyššom percente udržiavajú správnu telesnú hmotnosť (42 %), konzumujú racionálnu stravu (50 %) a dostatok ovocia a zeleniny (62 %) a snažia sa efektívne zvládať stres (52 %) , naproti tomu vyššie percento s nižším vzdelaním sa vyhýba alkoholu (85 %). Fajčenie je vysokým rizikovým faktorom, ktorý si uvedomujú obe skupiny, preto sa mu snažia vyhýbať v 63 %. Skoro zhodné výsledky s našími sú v prieskume Rybovej (2009), kde nefajčí 62 % respondentov, avšak v Petrželovej (2009) výsledkoch absentuje fajčenie u 71 % respondentov.

Správna životospráva napomáha pri znižovaní tlaku krvi, avšak len dôslednosť a sebadisciplína zaručí úspech. Najväčšie percento – 62 % z našich respondentov udáva, že s dodržiavaním životosprávy má problémy iba občas, vyššie percento je u vzdelanejších (73 %) a nižšie percento u nižšie vzdelaných (49 %). Prísnosť pri dodržiavaní životosprávy udáva 20 % z celkového počtu respondentov, avšak u vzdelanejších je to iba 12 % a v B vzorke 32 %. 14 % opýtaných má problémy so sebadisciplínou pri dodržiavaní životosprávy, čo môže mať negatívny vplyv na hodnoty tlaku krvi.

Výsledky prieskumu poukazujú na to, že vzdelanie pacienta je prínosom v liečbe hypertenzie. Vzdelanejší pacient aktívnejšie vyhľadáva informácie z iných zdrojov, ako je lekár a sestra, čo u nich potvrdzuje aj väčšie množstvo informácií o rizikových faktoroch a dôsledkoch hypertenzie. Pohyb spojený s dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu je cestou k zlepšeniu zdravotného stavu a prispieva k zníženiu hypertenzie, čo si uvedomuje viac vzdelanejších pacientov, napriek tomu je počet týchto pacientov stále nízky a pohybová aktivita absentuje u väčšiny respondentov.

Závery pre prax

• Zdôrazňovať pacientom význam aktívneho prístupu a spolupráce pri liečbe.

• Edukovať pacientov o význame dodržiavania zásad farmakologickej a nefarmakologickej liečby hypertenzie.

• Zdôrazňovať význam pohybovej aktivity v prospech znižovania krvného tlaku a eliminovania rizikových faktorov.

• Propagovať selfmonitoring tlaku krvi v domácom prostredí zdravotníckym personálom.

• Vytvoriť a zaradiť edukačné programy zo zameraním na zdravý životný štýl do médií

• Využívať vo väčšom množstve vypracované informačné materiály pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi.

• Informovať o výhodách a možnostiach členstva v kluboch, organizáciách zaoberajúcich sa kardiovaskulárnymi ochoreniami.

• Zapájať príbuzných a podporné osoby do zmeny postojov chorého k vlastnému ochoreniu.

PhDr. Iveta Ondriová, PhD., Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove

 

PhDr. Silvia Cibríková, PhD., Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove

Literatúra:

1. Atkinson R. 2003. Psychologie. Praha: Portál, 2003. 752 s. ISBN 80-7178-640-3.

2. Babčák M, Németh F. a kol. 2009. Interná propedeutika pre nelekárske odbory. Prešov: DAH, s. r. o.,2009. 211 s. ISBN 978-80-969865-3-8.

3. Bačová V. 2008. Kvalita života a sociálny kapitál psychologické dimenzie. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008. 325 s. ISBN 978-80-8068-747-2.

4. Bártlová S. 2005. Sociologie medicíny a zdravotnictví. Praha: Grada, 2005. 188 s. ISBN 80-247-1197-4.

5. Baštecká B. a kol. 2003. Klinická psychologie v praxi. Praha: Portál,2003. 416 s. ISBN 80-7178-735-3.

6. Gáborová Ľ, Gáborová Z. 2005. Človek v sociálnom kontexte. Prešov: Lana, 2005. 173 s. ISBN 80-969053-8-4.

7. Hartl P, Hartlová,H. 2004. Psychologický slovník. Praha: Portál, 2004. 776 s. ISBN- 80-7178-303-X.

8. Havran J. 1998. Pedagogika. Prešov: PU-Fakulta humanitných a prírodných vied, 1998. 100 s. ISBN 80-88885-46-9.

9. Křivohlavý J. 2002. Psychologie nemoci. Praha: Grada Publishing, a .s., 2002. 200 s. ISBN 80-247-0179-0.

10. Křivohlavý J. 2003. Psychologie zdraví. Praha: Portál, s. r. o.,2003. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.

11. Kubáni V. 2004. Všeobecná psychológia. Prešov: PU- Fakulta humanitných a prírodných vied, 2004. 90 s. ISBN 80-8068-257-7.

12. Lacko A. a kol. 2007. Vnútorné lekárstvo pre ošetrovateľstvo I. Ružomberok: Fakulta zdravotníctva, 2007.186 s. ISBN978-80-8084-150-8.

13. Monhart V. 2007. Hypertenze a ledviny. Praha: Triton, 2007. 207 s. ISBN 978-80- 7387-002-7.

14. Sninčák M. 2005. Artériová hypertenzia: Súčasné klinické trendy. Košice: Typo-Press, 2005. 284 s. ISBN 80-89089-39-9.

15. Verešová M. a kol.2007. Psychológia. Martin: Osveta, 2007. 191 s. ISBN 80- 8063-239-1.

16. Vymětal J. 2003. Lekářska psychológie. Praha: Portál, 2003. 400 s. ISBN 80-7178-740-X.

17. Zacharová E, Hermanová M, Šrámková J. 2007. Zdravotnická psychologie. Praha: Grada, 2007. 229 s. ISBN 978-80-247-2068-5.

Recenzovaly:

PhDr. Mgr. Dana Rebeka Ralbovská, Ph.D., FBMI ČVUT, katedra lékařských a humanitních oborů

Mgr. Vlasta Dvořáková, Katedra zdravotnických studií, Vysoká škola polytechnická, Jihlava

 

• tisk
• předplatit si