Florence na Facebooku

Zpět na detail čísla

Číslo 7 - 8 / 2012

Posudzovanie kognitívnych porúch u seniorov

Datum: 2. 7. 2012

Autor: PhDr. Terézia Fertal'ová, PhD.

Súhrn: Starnutie je súčasťou života každého človeka. Biologické a psychologické zmeny pri starnutí sa zvyčajne objavujú postupne, v priebehu rokov či desaťročí. Výsledkom toho je, že neexistuje jeden určitý vek, o ktorom možno jednoznačne povedať, že človek je starý. Ľudia vo veku 65 a viac rokov majú najmenej jedno chronické telesné ochorenie a mnoho z nich aj viac. Významnú podskupinu tvorí staršia populácia s psychickými poruchami. Posúdenie kognitívnych porúch je súčasťou komplexného posudzovania seniorov. Údaje získavame pomocou rôznych metód. Jednou z takýchto metód posudzovania kognitívnych funkcií je meranie pomocou meracích nástrojov. Je to doplnková metóda zberu údajov. Významnú úlohu zohráva práve sestra, ktorá získava potrebné údaje už v prvom kroku ošetrovateľského procesu.

Kľúčové slová: kognitívne poruchy – posudzovanie – senior – sestra – ošetrovateľstvo.

(Assesement of cognitive disorders in elderly)

Summary: Aging is part of life for everyone. Biological and psychological changes in aging usually occur gradually over years or decades. The result is that there is a certain age, which can clearly say that the man is old. People aged 65 and over have at least one chronic physical illness, and many more. Is a significant subset of elderly population with mental disorders. Assessment of cognitive disorders is part of a comprehensive assessment of the elderly. Collect data using different methods. One of these methods of assessing cognitive function is measured by measuring instruments. It is a complementary method of data collection. Important role to play just a nurse who obtains the necessary data in the first step of the nursing process.

Key words: cognitive disorders – assessment – senior – nurse – nursing.

Úvod

Výzkumy potvrdzujú, že až 70 % obyvateľov zariadení dlhodobej starostlivosti má nejaké psychické ochorenie. K psychickým poruchám u seniorov radíme aj kognitívne poruchy, ktoré sa vyskytujú u seniorov najčastejšie. Posúdenie kognitívnych porúch je súčasťou komplexného posudzovania seniorov. Údaje získavame pomocou rôznych metód. Jednou z takýchto metód posudzovania kognitívnych funkcií je meranie pomocou meracích nástrojov. Je to doplnková metóda zberu údajov. Významnú úlohu zohráva práve sestra, ktorá získava potrebné údaje už v prvom kroku ošetrovateľského procesu.

Cieľ práce

Po preštudovaní literatúry a na základe praktických skúsenosti sme stanovili prieskumný problém. Predmetom nášho prieskumu bolo zistiť, či sestry pracujúce na geriatrickom a doliečovacom oddelení sa pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti zaoberajú posudzovaním kognitívnych funkcií u seniorov.

Na základe formulácie prieskumného problému sme si stanovili nasledujúce ciele prieskumu:

zistiť, či sestry potrebujú posudzovať úroveň kognitívnych funkcií u seniorov a aké metódy zberu údajov používajú pri posudzovaní kognitívnych funkcií;
zistiť využívanie posudzovacích škál sestrou pri diagnostike kognitívnych porúch u seniorov;
zistiť ako sestry posilňujú kognitívne funkcie;
zistiť, či je posudzovanie kognitívnych zmien prínosom pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosť.

Súbor

Reprezentatívny súbor tvorilo 50 respondentov. Respondenti boli vyberaní na základe dostupnosti a výhodnosti. Respondentky boli sestry pracujúce na geriatrickom a doliečovacom oddelení vo Vranovskej nemocnici, n. o., Nemocnici s poliklinikou Sv. Jakuba, n. o., Bardejov a Nemocnici A. Leňa n. o. v Humennom. Podmienkou bolo, aby sestry pracovali na oddelení dlhšie ako dva roky. Prieskumu sa zúčastnili sestry vo veku od 21 do 57 rokov.

Metodika

Zber empirických dát bol realizovaný dotazníkovou metódou. Dotazník bol zostavený na základe preštudovanej literatúry, ako aj na základe poznania aktuálnej situácie posudzovania kognitívnych funkcií v praxi. Úvod dotazníka tvorilo oslovenie respondentov, stručné oboznámenie s dotazníkom a z formou, akou majú dotazník vyplniť. Dotazník bol anonymný a dobrovoľný. Použili sme zatvorené otázky a Likertovu škálu, pričom bolo potrebné odpovedať na 3 identifikačné položky a 12 dotazníkových položiek v rámci problematiky. Prieskum bol realizovaný od 15. 2. 2010 do 12. 3. 2010. Použili sme 50 dotazníkov. Návratnosť dotazníkov bola 100%. Kvantitatívnu analýzu sme robili metódou opisnej štatistiky a kvalitatívnu analýzu indukciou, dedukciou, analýzou, syntézou a porovnávaním. Súbor respondentov tvorilo 50 sestier vo veku 24–57 rokov. Takmer polovica respondentiek boli vo veku 31–40 rokov. Vo veku 21–30 rokov bolo 12 sestier a 10 sestier vo veku 41–49 rokov. Najmenšiu skupinu tvorili sestry po 50 roku veku.

Výsledky

Starostlivosť o seniorov si vyžaduje dostatočnú úroveň vedomosti sestier. Chceli sme vedieť, aké majú sestry ukončené vzdelanie, čo je dôležitým údajom pri ďalšej analýze dotazníkových položiek. V tabuľke č. 1 uvádzame, aké majú sestry ukončené vzdelanie. Stredoškolské vzdelanie s maturitou na SZŠ malo 35 respondentiek, 2 sestry mali ukončený bakalársky stupeň a 3 sestry magisterský stupeň vysokoškolského vzdelania, ktoré sú zároveň vedúcimi sestrami na geriatrickom a doliečovacích oddeleniach a 10 sestier študuje na vysokej škole.

Tab. 1. Ukončené vzdelanie sestier

Vzdelanie sestier	n	%
stredoškolské vzdelanie	35	70
vysokoškolské 1. stupeň bakalárske	2	4
vysokoškolské 2. stupeň magisterské	3	6
študuje na vysokej škole	10	20
Spolu:	50	100

Dĺžka praxe sestier na geriatrickom a doliečovacom oddelení je dôležitá pre získavanie skúsenosti pri práci so seniormi. Najviac sestier je s praxou 21 rokov a viac. Len 5 sestier bolo s praxou do 3 rokov. Väčšina sestier má dlhoročnú prax na geriatrickom a doliečovacom oddelení a tým aj dostatok skúsenosti a praktických zručností pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti seniorom s kognitívnymi poruchami.

Interpretace jednotlivých položek průzkumu

Položka 1: Súhlasíte s tvrdením, že posudzovanie úrovne kognitívnych (poznávacích) funkcií je dôležitou súčasťou pri vykonávaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti?

Včasná diagnostika dáva šancu seniorom s kognitívnymi poruchami na úspešnosť v liečbe a predĺženie plnohodnotného života. Pri posudzovaní seniora je potrebné, aby si sestra dobre všímala všetky, aj najmenšie zmeny sociálneho správania a kognitívnych funkcií, ktoré môžu byť príznakom zhoršenia zdravotného stavu. Obzvlášť je to dôležité pre sestry pracujúce na geriatrických a doliečovacích oddeleniach.

K tejto položke sa vyjadrilo 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %. Z toho 4 respondentky sú úplne presvedčené, že posudzovanie úrovne kognitívnych funkcií je dôležitou súčasťou komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti, čo predstavuje 8 %, súhlasilo s týmto tvrdením 41 respondentiek, čo predstavuje 82 % a na možnosť neviem odpovedalo 5 respondentok, čo predstavuje 10 %.

Zo získaných údajov vyvodzujeme, že posudzovanie úrovne kognitívnych funkcií je takmer pre všetky sestry pracujúce na geriatrickom a doliečovacom oddelení dôležitou súčasťou komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Položka 2: Stretávate sa pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti s pacientom/klientom v seniorskom veku s kognitívnymi poruchami?

V súčasnosti v celej spoločnosti, v zahraničí aj na Slovensku, narastá počet seniorov s kognitívnymi poruchami, najmä pri demencii. Chceli sme vedieť, ako často prichádzajú sestry do kontaktu s týmto pacientom/klientom.

Na položku odpovedalo 50 respondentov, čo predstavuje 100 %. Často sa so seniormi s kognitívnou poruchou stretáva 39 respondentiek, čo predstavuje 78 %, a len občas 11 respondentiek, čo predstavuje 22 %. Zistili sme, že na geriatrických a doliečovacích oddeleniach sa sestry čoraz častejšie stretávajú so seniormi s kognitívnymi poruchami.

Položka 3: Podľa Vás, potrebujete v čase prijatia pacienta/klienta získavať informácie a údaje signalizujúce poruchy kognitívnych funkcií?

Už pri prijatí seniora na oddelenie potrebuje sestra získavať okrem základných informácii v psychickej, fyzickej a sociálnej oblasti aj údaje signalizujúce kognitívne poruchy, aby vedela ako k pacientovi pristupovať, správať sa a komunikovať s ním.

Na položku odpovedalo 100 % respondentiek, čo predstavuje 50 sestier. Už pri príjme pacienta 25 sestier si všíma u pacienta príznaky signalizujúce poruchy kognitívnych funkcií a ďalších 24 sestier, len pacienta, ktorý už príde s kognitívnou poruchou. Nevedela sa vyjadriť 1 respondentka. Z analýzy vyplýva, že polovica sestier si už pri príjme každého pacienta všíma zmeny signalizujúce poruchy kognitívnych funkcií, bez toho, či už pacient/klient trpí kognitívnou poruchou alebo nie. Takmer polovica sestier získava tieto údaje len u seniora, ktorý už má poruchy kognitívnych funkcií.

Položka 4: Zisťujete pri posudzovaní pacienta s kognitívnou poruchou aj jeho orientáciu a výkonné funkcie (motivácia a vôľa, plánovanie činnosti a správanie)?

V závislosti od stupňa poškodenia kognitívnych funkcií je u seniora narušená orientácia v mieste, čase a neskôr aj osobe. Dochádza aj k narušeniu exekutívnych funkcií.

Z 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %, sa vyjadrilo 34 sestier, že u pacienta s kognitívnymi poruchami zisťujú aj jeho orientáciu a výkonné funkcie. Na možnosť niekedy, iba ak ide o pacienta s demenciou, sa vyjadrilo 16 respondentiek.

Z výsledkov sme sa dozvedeli, že dve tretiny sestier má vedomosti o súvislosti orientácie a výkonných funkcií s kognitívnymi poruchami, a preto posudzujú aj tieto funkcie a 32 % sestier ich zisťuje, iba ak ide o seniora s demenciou.

Položka 5: Aké metódy zberu údajov najčastejšie používate pri posudzovaní kognitívnych zmien?

Posudzovanie seniora predstavuje komplexné zhodnotenie zdravotného stavu s rešpektovaním osobitostí geriatrického veku. Posúdenie kognitívnych porúch je založené na zbieraní údajoch rôznymi metódami. K hlavným metódam zberu údajov patrí rozhovor a pozorovanie. Už pri nich môžeme zaznamenať zmeny týkajúce sa kognitívnych funkcií a správania sa seniora. Každá sestra by mala získavať informácie aj od príbuzných a priateľov, ktorí nám často povedia o pacientovi viac ak zistíme sami.

V tejto položke mohli sestry označiť viac možností, a to, ktoré z uvedených metód najčastejšie používajú pri posudzovaní kognitívnych zmien. Spolu sestry uviedli 118 odpovedí. Z 50 sestier používa rozhovor 46 sestier a pozorovanie pacienta 36 sestier. Od príbuzných a priateľov zisťuje údaje 22 sestier a posudzovacie škály používa 14 sestier.

Zistili sme, že sestry najčastejšie získavajú informácie na základe rozhovoru s pacientom a pozorovaním pacienta. Už menej sestry získavajú údaje od príbuzných a priateľov. Najmenej sestry využívajú posudzovacie škály.

Položka 6: Súhlasíte s tvrdením, že posudzovacie škály sú vhodnou doplnkovou metódou pri posudzovaní kognitívnych funkcií u seniorov?

Posudzovacie škály sú jednou z doplnkových metód posudzovania a diagnostiky kognitívnych porúch u seniorov. Nenahrádzajú klinické vyšetrenie, ale sú popisované ako nástroje vhodné pri získavaní údajov o kognitívnych funkciách seniora a súčasne pomáhajú pri plánovaní a hodnotení ošetrovateľských činností.

K položke sa vyjadrilo 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %. Z toho 3 respondentky sú úplne presvedčené, že posudzovacie škály sú vhodnou doplnkovou metódou pri posudzovaní kognitívnych funkcií u seniorov, čo predstavuje 8 %, s týmto tvrdením súhlasilo 39 respondentiek, čo predstavuje 78 %, nevedeli sa vyjadriť 8 respondentky, čo predstavuje 16 %.

Došli sme k záveru, že takmer všetky sestry súhlasia s posudzovacími škálami ako vhodnou doplnkovou metódou pri posudzovaní kognitívnych funkcií. Z toho 3 sestry, ktoré mali vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a boli zároveň vedúcimi sestrami na geriatrickom a doliečovacom oddelení, sú o tom úplne presvedčené. Pre zaujímavosť 8 sestier sa nevedelo vyjadriť k tomuto tvrdeniu a boli to práve najmladšie sestry, ktoré mali najmenší počet rokov praxe a nemali vysokoškolský stupeň vzdelania.

Položka 7: Najčastejšiu metódou pre orientačné vyšetrenie kognitívnych funkcií sestrou je Folsteinov test (Mini-Mental test). Poznáte ho?

V praxi najčastejšie používaným testom posudzovania kognitívnych funkcií sestrou je test kognitívnych funkcií podľa Folsteina, hodnotiaci orientáciu, pamäť, pozornosť, reč, konštruktívne schopnosti. Je to orientačný test k zisteniu stupňa kognitívnej poruchy.

Na položku odpovedalo 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %. Áno odpovedalo 24 respondentiek, čo predstavuje 48 %, nie, nepoznám tento test, odpovedalo 24 respondentiek, čo predstavuje 48 % a iné posudzovacie škály poznajú 2 respondentky, čo predstavuje 4 %.

Zo zistených údajov vyvodzujeme, že len polovica sestier pozná MMSE a sú to práve sestry, ktoré majú vysokoškolský stupeň vzdelania, alebo študujú na vysokej škole.

Položka 8: Ako často využívate posudzovacie škály počas hospitalizácie pacienta/klienta?

Posudzovacie škály sa používajú už pri príjme pacienta na zistenie prítomnosti kognitívnej poruchy, alebo ak sa už vyskytuje na zistenie stupňa jej poškodenia. Rovnako sa odporúča využívať ho na zhodnotenie úspešnosti v liečbe a taktiež pri plánovaní ošetrovateľských intervencií a hodnotení ošetrovateľskej činnosti.

Z 50 respondentiek, čo predstavuje 100 % nepoužíva posudzovacie škály 34 sestier, čo predstavuje 68 %. Len 16 sestier používa posudzovacie škály, z ktorých 11 sestier, čo predstavuje 22 %, posudzuje kognitívne funkcie už pri príjme pacienta a 5 sestier, čo predstavuje 10 %, používa posudzovacie škály viackrát pri plánovaní a hodnotení úspešnosti liečby a ošetrovateľskej starostlivosti počas celej hospitalizácie pacienta. Pri prepustení pacienta nepoužíva posudzovacie škály ani jedna sestra.

Z analýzy výsledkov sme usúdili, že väčšina sestier nepoužíva posudzovacie škály. Z opýtaných sestier, ktoré používajú posudzovacie škály, len niektoré si uvedomujú význam opakovaného používania posudzovacích škál počas hospitalizácie pacienta. Sestry používajú posudzovacie škály len pri prijatí pacienta.

Položka 9: Súhlasíte s tvrdením, že posilňovanie kognitívnych funkcií je dôležitou súčasťou poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti u seniora?

Súčasťou ošetrovateľskej starostlivostí je aj posilňovanie kognitívnych funkcií, aby si senior čo najdlhšie zachoval najväčšiu možnú samostatnosť a nezávislosť od iných, aby sa cítil v spoločnosti potrebný, užitočný a nebol úplne závislý na druhej osoby.

K položke sa vyjadrilo 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %. Z toho 10 respondentiek, čo predstavuje 20 %, sú úplne presvedčené, že posilňovanie kognitívnych funkcií je dôležitou súčasťou poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, súhlasilo s týmto tvrdením 31 respondentiek, čo predstavuje 62 %, nevedelo sa vyjadriť 9 respondentiek, čo predstavuje 18 % sestier.

Zistili sme, že väčšina sestier súhlasí s tvrdením, že posilňovanie kognitívnych funkcií u seniorov je dôležitou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti. Nenašla sa ani jedna sestra, aby nesúhlasila s týmto tvrdením.

Položka 10: Ako posilňujete kognitívne funkcie počas ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta/klienta s kognitívnou poruchou?

Pri posilňovaní kognitívnych funkcií môže sestra využívať pestrú škálu možnosti na rehabilitáciu kognitívnych funkcií a tréning sebaobslužných činností. Záleží už len od posúdenia sestry, aké praktiky sú najvhodnejšie a potrebné pre seniora.

V tejto položke podľa toho, ktoré z uvedených metód používajú, mohli sestry zaznamenať viac možností. Sestry spolu zaznamenali 136 odpovedí. Z 50 opýtaných sestier používa pri posilňovaní kognitívnych funkcií pamäťový tréning len 10 sestier, nácvik bežných denných činností 31 sestier, zapájanie pacienta/klienta v rámci možnosti do rôznych aktivít 33 sestier, udržiavanie a zlepšovanie maximálnej možnej úrovne sebestačnosti seniora 35 sestier, verbálnu a neverbálnu komunikáciu pri posilňovaní kognitívnych funkcií seniora využíva 25 sestier. Validačnú terapiu nepoužíva žiadna sestra a 2 sestry nepoužívajú žiadne metódy posilňovania kognitívnych funkcií.

Z analýzy sme zistili, že sestry pri posilňovaní kognitívnych funkcií najviac zapájajú pacienta do rôznych aktivít, opakovane nacvičujú udržiavanie a zlepšovanie jeho sebestačnosti a často s ním verbálne komunikujú. Zaujímavým zistením boli 2 sestry, ktoré u pacientov neposilňujú kognitívne funkcie.

Položka č. 11: Je pre vás posudzovanie kognitívnych funkcií prínosom pri vykonávaní ošetrovateľskej činnosti?

Pre sestru je prínosom každý údaj, ktorý zistíme o pacientovi a zvlášť ak ide o seniora s kognitívnu poruchu. Na základe včas získaných informácií o kognitívnych funkciách môže sestra zostaviť ošetrovateľský plán a následne poskytnúť pacientovi kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, výsledkom ktorej je spokojnosť samotného seniora, jeho rodinných príslušníkov, ale aj spokojnosť zdravotníckych pracovníkov.

Z 50 respondentiek, čo predstavuje 100 %, je pre 45 sestier, čo predstavuje 90 %, posudzovanie kognitívnych funkcií prínosom. Pre 5 sestier, čo predstavuje 10 %, je prínosom len niekedy.

Touto položkou sme zistili, že pre sestry pracujúce na geriatrickom a doliečovacom oddelení je posudzovanie kognitívnych porúch u seniorov častým prínosom pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.

Položka 12: Myslíte si, že potrebujete ďalšie vzdelávanie v oblasti posudzovania a posilňovania kognitívnych funkcií seniorov?

Sústavné vzdelávanie geriatrických sestier a využívanie vedomostí v praxi má svoje opodstatnenie pri poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti o seniora, výsledkom ktorej je spokojný senior a aj jeho rodinný príslušníci.

Na položku odpovedalo 50 respondentov, čo predstavuje 100 %. Na možnosť áno privítala by som, odpovedalo 26 respondentiek, čo predstavuje 52 %, na možnosť nie nepotrebujem odpovedalo 9 respondentiek, čo predstavuje 18 %. Na možnosť neviem sa vyjadriť odpovedalo 15 respondentiek, čo predstavuje 30 %. Zo získaných údajov sme zistili, že polovica sestier by rada privítala ďalšie vzdelávanie v oblasti kognitívnych funkcií u seniorov.

Diskusia

V súčasnej dobe narastá počet seniorov s kognitívnymi poruchami, ktoré ovplyvňujú nielen samotného seniora, ale aj jeho celú rodinu a v zdravotníckom zariadení aj celý zdravotnícky tím. Prieskumným problémom bolo zistiť, či sa sestry pracujúce na geriatrickom a doliečovacom oddelení pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti zaoberajú posudzovaním kognitívnych porúch u seniorov. Následne sme si stanovili ciele.

Prvým cieľom bolo zistiť, či sestry potrebujú posudzovať úroveň kognitívnych funkcií u seniorov a aké metódy zberu údajov používajú pri posudzovaní kognitívnych funkcií.

Na základe analýzy výsledkov sme zistili, že počet seniorov s kognitívnymi poruchami, najmä pri demencii, neustále narastá. Väčšina sestier, pracujúcich na geriatrických a doliečovacích oddeleniach, uvádza častý výskyt seniorov s kognitívnymi poruchami. Tým sa potvrdili slová Haniskovej (2006), ktorá uvádza stonásobný nárast: z 0,4 % na 40 % dementných pacientov s kognitívnymi poruchami medzi 59. a 90. rokom života. Na základe týchto skutočnosti 90 % sestier považuje posudzovanie úrovne kognitívnych funkcií za dôležitú súčasť pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Sestry už pri prijatí pacienta/klienta posudzujú prejavy signalizujúce poruchy kognitívnych funkcií. Polovica sestier (50 %) potrebuje získavať informácie u každého hospitalizovaného seniora, takmer polovica sestier (48 %) sa vyjadrila, že nie je to potrebné u všetkých pacientov/klientov, iba u seniorov, u ktorých sa porucha kognitívnych funkcií už vyskytuje. Kognitívne funkcie sú najviac postihnuté pri demenciách, ale ich dočasné alebo trvalé poškodenie môže byť súčasťou iných ochorení, a to si niektoré sestry neuvedomujú.

S kognitívnymi funkciami je spojená aj orientácia a výkonné funkcie. Sestrám na základe vlastných teoretických vedomostí a praktických skúsenosti je táto skutočnosť známa. Tu sa potvrdili slova Kalvacha a kol. (2008), že pacienti s kognitívnymi poruchami sa zle orientujú v priestore, čase a nakoniec aj osobe a na tieto všetky poruchy nadväzujú poruchy exekutívnych funkcií. Z opýtaných respondentiek 68 % sestier posudzuje orientáciu a výkonné funkcie u všetkých seniorov a 32 % sestier zisťuje orientáciu a výkonné funkcie len ak ide o pacienta/klienta s demenciu.

Ďalej sme zisťovali, aké metódy zberu údajov pri posudzovaní sestry najčastejšie používajú. Z opýtaných respondentiek 72 % až 92 % sestier vedia, že najviac informácií o príznakoch kognitívnych porúch zistia od samotného seniora, a to pozorovaním a rozhovorom. Z tejto skupiny 22 sestier využíva ako zdroj informácií aj údaje od rodinných príslušníkov a priateľov. Len 14 sestier používa aj posudzovacie škály. Zaujímavým zistením boli dve sestry, ktoré kognitívne funkcie neposudzujú vôbec.

Druhým našim cieľom bolo zistiť, čo si sestry myslia o posudzovacích škálach a ako často ich používajú pri posudzovaní kognitívnych zmien.

Tomuto cieľu sme venovali tri položky. V prvej položke sme chceli vedieť, či sestry súhlasia s posudzovacími škálami, ako o vhodnej doplnkovej metóde pri posudzovaní kognitívnych funkcií seniora. Úplne je o tom presvedčených 6 % sestier a súhlasilo s týmto tvrdením 78 % respondentiek, čím sa potvrdili slová Bórikovej a Žiakovej (2009), že meranie pomocou meracích nástrojov je jedna z metód, ktorá je chápaná ako vhodná doplnková metóda k iným metódam zberu údajov pri posudzovaní kognitívnych porúch u seniorov a získavania objektívnych parametrov. Slová Tomagovej (2009) o MMSE ako najznámejšej a najpoužívanejšej škále pri posudzovaní a diagnostike kognitívnych funkcií sestrou u nás sa nám potvrdili čiastočne, pretože len polovica opýtaných respondentiek (48 %) tento nástroj pozná a takmer polovica (48 %) MMSE nepozná, čo sa odrazilo aj v nasledujúcej položke, v ktorej 68 % sestier uviedlo, že posudzovacie škály nepoužíva. Z 50 opýtaných respondentiek využíva posudzovacie škály iba 22 % sestier, a to len pri prijatí pacienta a 10% sestier používa posudzovacie škály počas hospitalizácie seniora viackrát. Došli sme k záveru, že sestry nemajú dostatok vedomosti o posudzovacích škálach a aj tie čo ich poznajú, väčšina z nich si neuvedomuje ich využitie v praxi.

Tretím cieľom bolo zistiť či sestry posilňujú kognitívne funkcie u seniorov. Otázky boli zamerané na súhlase sestier s tvrdením, či posilňovanie kognitívnych funkcií u seniorov má významnú úlohu pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a ako sestry posilňujú tieto funkcie. S posilňovaním kognitívnych funkcií ako s dôležitou súčasťou poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti o seniora s kognitívnou poruchou súhlasí 82% sestier. Najčastejšie posilňujú kognitívne funkcie aktivizáciou pacienta do rôznych činnosti v rámci jeho možnosti (33 z 50 sestier), nácvikom bežných denných činností (31 z 50 sestier) a udržiavaním a zlepšovaním bežných denných činností (35 z 50 sestier) s používaním správnej verbálnej a neverbálnej komunikácie (25 z 50 sestier). Len 10 sestier z opýtaných používa pamäťový tréning na posilnenie pamäti seniora a ani jedna sestra nepoužíva validačnú terapiu. Domnievame sa, že sestry sa s touto terapiou ešte nestretli. V obidvoch položkách sa našli dve sestry, ktoré nevedeli zaujať stanovisko či je posilňovanie kognitívnych funkcií pre seniora dôležité. Zároveň uviedli v druhej položke, že neposilňujú kognitívne funkcie.

Posledným cieľom bolo zistiť, či je posudzovanie kognitívnych porúch u seniorov prínosom pre sestru.

Pre sestru je prínosom každý získaný údaj o pacientovi/klientovi a zvlášť ak ide o kognitívnu poruchu u seniora. Na základe včas získaných informácií o kognitívnych funkciách môže sestra zostaviť ošetrovateľský plán a následne poskytnúť pacientovi/klientovi kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, výsledkom ktorej je spokojnosť samotného seniora, jeho rodinných príslušníkov, ale aj spokojnosť zdravotníckych pracovníkov. Zistili sme, že väčšina sestier (90 %) považuje posudzovanie kognitívnych funkcií pri vykonávaní komplexnej ošetrovateľskej činnosti za prínosné, a to u každého seniora. V závere dotazníka sme chceli vedieť, či by sestry privítali ďalšie vzdelávanie, ak sa im naskytne možnosť ďalej sa vzdelávať, v oblasti posudzovania a posilňovania kognitívnych funkcií u seniorov. Viac než polovica sestier by privítala ďalšie vzdelávanie.

Záver

Ošetrovateľstvo, ako integrovaná vedná disciplína, je zamerané na pomoc človeku ako holistickej bytosti. Zdôrazňuje potrebu individuálnej a integrovanej starostlivosti o klienta. Rovnako je to aj u seniorov s kognitívnymi poruchami, ktoré sa týkajú ľudí na celom svete. V súčasnosti patria k jedným z najčastejších porúch u seniorov. Veľa neurologických chorôb priamo súvisí so starnutím a často prispievajú k strate kognitívnych funkcií. Výskumy potvrdzujú, že kognitívny pokles nie je normálnou súčasťou starnutia pre väčšinu seniorov. Zmeny v závislosti od poškodenia siahajú od mierneho kognitívneho deficitu, až po demenciu. Práve sestra na geriatrickom a doliečovacom oddelení má významnú úlohu v starostlivosti o seniora s kognitívnou poruchou. Posudzovaním kognitívnych porúch ako súčasti komplexného posúdenia a zhodnotenia bio-psycho-sociálnych potrieb a zdravotného stavu poskytne seniorovi kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá si vyžaduje uspokojenie telesných, duševných a sociálnych potrieb.

Literatúra

Bóriková I, Žiaková K. 2007. Problematika posudzovacích nástrojov v ošetrovateľstve. In Ošetřovatelská diagnostika a praxe založená na důkazech. [online]. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostrave, 2007. s. 13-17, [cit.2009-12-11]. Dostupné na internete: <http://zsf.osu.cz/uon/dokumenty/uon-publikace/ebn-2007.pdf>. ISBN 978-80-7368-230-9.
Hanisková T. 2006. Zlepšenie diagnostiky demencie v primárnej praxi. In Via practica. ISSN 1336-4790, 2006, roč. 3, č. 7-8, s. 333–336.
Kalvach Z, Zadák Z, Jirák R, Zavázalová H., Sucharda P. a kol., 2004. Geriatrie a gerontologie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2004. 864 s. ISBN 80-247-0548-6.
Tomagova M. 2009. Meracie nástroje v diagnostike kognitívnych zmien u seniorov. In Teória, výskum a vzdelávanie: Zborník v ošetrovateľstve a v pôrodnej asistencii. Martin, 2009. ISBN 978-80-88866-61-9, s. 316 - 331.