COVID-19
 
Zpět na detail čísla

Číslo 12 / 2013

Postoje laickej verejnosti k darcovstvu orgánov v Slovenskej republike

Datum: 2. 12. 2013
Autor: PhDr. Mgr. Silvia Cibríková, PhD.; Bc. Marta Hudáková; PhDr. Iveta Ondriová

Súhrn / Cieľom našej práce bolo zistiť, aké postoje zaujíma laická verejnosť k darcovstvu orgánov. Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú záujem laickej verejnosti o danú problematiku. Na druhej strane sme však zistili potrebu ich väčšej informovanosti o legislatívnych a etických aspektoch darcovstva a transplantácie orgánov, ako aj ich konzekvencií pre riešenie konkrétnych situácií, s ktorými môžu byť konfrontovaní. V súlade s viacerými štúdiami bola identifikovaná nedostatočná informovanosť verejnosti o využívaní systému opting-out a existencii národného registra nedarcov orgánov.
Kľúčové slová / darcovstvo orgánov – transplantácia – právne a etické aspekty darcovstva.

Attitudes of general public to the organ donation in Slovakia

Summary / The main aim of our study was to find out what kind of attitudes general public has regarding the organ donation. Our results confirm the interest of the general public on the issue. On the other hand, we have found the need for greater awareness of the legal and ethical aspects of organ donation and transplantation, as well as consequences to solve specific situations that people may be faced. According to several studies we identified lack of public knowledge about the use of the opting-out system and about the existence of a national registry of non-donators.
Keywords / organ donation – transplantation – legal and ethical aspects of organ donation.

Úvod
Postoje laickej a odbornej verejnosti v súvislosti s legislatívnymi a etickými aspektmi darcovstva a transplantáciami orgánov boli predmetom viacerých domácich i zahraničných štúdií (Guľášová et al., 2007; Munzarová, 2005; Ilíková, 2008). Záujem o danú problematiku vystupuje do popredia v kontexte súčasných legislatívnych noriem (zákon NR SR č. 576/2004 Z.z.; odborné usmernenie MZ SR č. 28610/2006 – OZSO o darcovstve, odberoch ľudských orgánov z tiel živých a mŕtvych darcov, o testovaní darcov a o prenose ľudských orgánov na príjemcu).

Náhrada životne dôležitých orgánov zničených chorobným procesom orgánmi zdravými otvára nové možnosti a perspektívy modernej medicíny. V kontexte etických problémov súvisiacich s darcovstvom orgánov sa do popredia dostávajú dve najdôležitejšie otázky, a to tie, ktoré sa zaoberajú definíciou smrti, a tie, ktoré sa týkajú súhlasu s odberom (Munzarová, 2005).

Odbery a transplantácie orgánov závisia vo veľkej miere od právnych noriem štátu. Rovnako aj charakter a kvalita transplantačného programu súvisia s etickými, morálnymi i náboženskými zásadami a kultúrnymi tradíciami národa (Laca, 2009). V zásade existujú dve formy úpravy darcovstva orgánov po smrti (transplantácie ex mortuo). V Európe rozoznávame dva systémové prístupy: systémy, v ktorých sa pre darovanie orgánov po smrti vyžaduje explicitný súhlas darcu (opting-in systém), alebo systémy, ktoré vychádzajú z tzv. prezumovaného súhlasu (opting-out systém). Druhý menovaný systém úpravy odoberania orgánov z tiel mŕtvych darcov sa uplatňuje aj v Slovenskej republike. Pre darovanie orgánov po smrti sa teda nevyžaduje súhlas predpokladaného darcu, ten sa predpokladá, dokiaľ osoba nevyhlásila nesúhlas s darovaním po smrti. Takáto úprava zvyšuje počet predpokladaných darcov, aj keď podľa niektorých autorov nedostačujúco chráni práva na ochranu osobnosti.

Záujem na ochrane zdravia a života druhej osoby teda v týchto prípadoch prevažuje nad záujmami zomrelej osoby. Konkrétne, odber orgánov z tiel mŕtvych darcov upravuje § 37 zákona o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z.z.), podľa ktorého odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí. Pokiaľ nedôjde k vyjadreniu písomného nesúhlasu s odberom a prenosom orgánov počas života darcu, predpokladá sa jeho súhlas s odberom a lekári môžu odobrať orgán(y) na zákonom určené účely. Za osobu nespôsobilú môže informovaný súhlas/nesúhlas (vyjadrenie) počas jej života dať jej zákonný zástupca.

Vyhlásenie (nesúhlas s odberom) s osvedčeným podpisom sa zasiela do registra osôb, ktoré vyjadrili počas svojho života nesúhlas s odobratím orgánov, tkanív a buniek po smrti, vedeného Ministerstvom zdravotníctva SR.

Pri transplantácii od živého darcu daruje jeden človek vlastný orgán druhému, za účelom predĺženia jeho života. Darovať orgány môže príbuzný aj nepríbuzný darca. U príbuzného darcu sú výsledky transplantácie lepšie vzhľadom na imunologickú príbuznosť s príjemcom (Šoltés, 2008). Žijúci darca musí byť svojprávny. Z právneho hľadiska je zákaz odberu orgánov od neplnoletých jedincov alebo jedincov zbavených svojprávnosti. Odber orgánov od neplnoletých a zbavených svojprávnosti je možný len v prípade, ak prínos transplantácie vysoko prevyšuje ujmu na zdraví u darcu a nie je možné zabezpečiť žiadnu inú alternatívnu liečbu u príjemcu. Takýto odber sa smie zrealizovať len so súhlasom ich právneho zástupcu (Laca, 2009). Dôležitou etickou otázkou pri odbere orgánov od žijúcich darcov je otázka slobodného rozhodnutia. Súhlas darcu s odberom musí byť úplne dobrovoľný a mal by byť motivovaný nielen emocionálne, ale aj racionálne. Použitie tkanív a orgánov od mŕtvych na transplantačné účely nie je novinkou v oblasti transplantológie. Keď sa však začali používať orgány mŕtvych na transplantačné účely, začali sa vynárať otázky najmä zo strany verejnej mienky. V očiach pozostalých sa odber orgánov javil ako ťažko prijateľný zásah do tela zosnulého. Rovnako veľkú úlohu pri tom zohrali aj náboženské cítenie a postoje.

Údaje o darcoch, príjemcoch a transplantáciách orgánov sa zhromažďujú v Národnom transplantačnom registri. Register patrí pod Ministerstvo zdravotníctva SR, to jeho správou poverilo Slovenské centrum orgánových transplantácií (SCOT), ktoré je súčasťou Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Súčasťou Národného transplantačného registra sú čakacie listiny pacientov na transplantáciu, register darcov a register osôb odmietajúcich darovanie orgánov po smrti. Posledne menovaný register nedarcov alebo negatívny register slúži na technické zabezpečenie práva občanov na odmietnutie darovania orgánov po smrti. Prakticky: osoba, ktorá odmieta darovanie orgánov po smrti, vyplní formulár „Odmietnutie darovania orgánov, tkanív a buniek po smrti“, svoj podpis nechá overiť notárom a zašle ho do Slovenského centra orgánových transplantácií. Po zaregistrovaní do databázy dostane potvrdenie o registrácii a registračné číslo v databáze nedarcov.

Každé pracovisko na území SR, ktoré indikuje potenciálneho darcu, sa kontaktuje so SCOT, požiada o kontrolu v registri nedarcov a dostane písomné potvrdenie, že osoba nie je prítomná v registri. Len po tejto procedúre sa môže pokračovať v postupoch, ktoré súvisia s odberom. V prípade, že údaje osoby sú zaznamenané v negatívnom registri, celý proces sa zastaví a odber sa nevykoná.

Ciele
Cieľom našej práce bolo zistiť, aké postoje zaujíma laická verejnosť k darcovstvu orgánov. Zisťovali sme, akú významnosť pripisujú problematike transplantácie, jej medializácie a informovanosti medzi laickou verejnosťou a ich potencionálnu compliance v procese darcovstva a transplantácie orgánov. Potencionálnu compliance sme v našej práci vymedzili ako potencionálnu ochotu a schopnosť jednotlivca participovať v programe darcovstva a transplantácie orgánov (potencionálny súhlas s darovaním orgánov, transplantáciou).

Materiál a metodika
Prieskum bol realizovaný v apríli 2012 v meste Prešov počas preventívnych dobrovoľníckych aktivít realizovaných študentmi ošetrovateľstva v rámci Svetového dňa zdravia. V priebehu týchto aktivít, ktorých súčasťou bolo poradenstvo týkajúce sa podpory zdravia, sme požiadali respondentov o vyplnenie dotazníka zameraného na problematiku transplantácie a darcovstva orgánov. Dotazník bol respondentom distribuovaný po realizovanom poradenstve priamou administráciou, jeho vyplnenie bolo anonymné. Výber respondentov bol námatkový. Prieskumu sa zúčastnili len respondenti, ktorí po oboznámení s cieľmi prieskumu vyjadrili ochotu spolupracovať. Prieskumný súbor tvorilo 100 respondentov laickej verejnosti. Návratnosť dotazníka bola 100%. Zistené demografické údaje (pohlavie, vek) respondentov uvádzame v grafe 1 a 2. Významná časť respondentov (58 %) mala vysokoškolské vzdelanie, 42 % respondentov uvádzalo stredoškolské vzdelanie.

Na získanie relevantných údajov sme použili dotazník vlastnej konštrukcie so zameraním na problematiku transplantácií a darcovstva orgánov, ktorý obsahoval spolu 19 kombinovaných položiek, zameraných na nasledujúce oblasti: úroveň informovanosti, zdroje informácií o problematike, jej úroveň medializácie, ako aj ich potencionálny súhlas s darovaním orgánov. Položky sme hodnotili na päťstupňovej Likertovej škále. Na záver dotazníka sme zaradili položky týkajúce sa demografických údajov (vek, pohlavie, vzdelanie).

Výsledky a diskusia
Úroveň medializácie a informovanosti
Pre väčšinu respondentov je téma transplantácie a darcovstva orgánov veľmi dôležitá. 48 % respondentov považuje transplantáciu a darcovstvo orgánov za významnú tému, 44 % respondentov sa nevedelo k danej téme vyjadriť. Zároveň však 52 % respondentov uviedlo, že súčasná úroveň medializácie a informovanosti laickej verejnosti o problematike darcovstva a transplantácii je nedostatočná, 34 % respondentov sa k danej problematike nevedelo vyjadriť. Len 14 % respondentov považuje medializáciu vyššie spomínanej problematiky za dostatočnú. Významným zistením bolo, že až 94 % respondentov vyjadrilo potrebu väčšej informovanosti o problematike transplantácií a darcovstva orgánov. V 88 % dominovali ako zdroj informácií masmédiá (televízia, internet, noviny).

Významným etickým a právnym aspektom v súvislosti s darcovstvom orgánov je predchádzajúce vyjadrenie súhlasu mŕtveho alebo následné vyjadrenie súhlasu príbuzných zosnulého s odberom orgánov na transplantáciu. Väčšina civilizovaných krajín rešpektuje právo jedinca na zachovanie vlastnej integrity aj po smrti, teda aj práva na vyjadrenie súhlasu s odberom orgánov. V niektorých štátoch je právne zakotvená potreba súhlasu jedinca k odberu orgánov po smrti, ktoré musí vykonať počas svojho života (Laca, 2009). Na Slovensku je využívaný systém opting-out, kde základnou podmienkou pre odber orgánov od mŕtvych je zákonom predpokladaný súhlas s odberom, resp. výslovné neodmietnutie posmrtného darcovstva. Odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych možno iba v prípade, ak osoba alebo jej zákonný zástupca neurobili písomné vyhlásenie počas života o odmietnutí posmrtného darcovstva. Toto právo, ako aj právo odvolať svoj nesúhlas upravuje zákon NR SR č. 576/2004 Z.z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov. V práci sme preto zisťovali informovanosť laickej verejnosti v oblasti poskytovania súhlasu s odberom orgánov na transplantačné účely od mŕtveho príbuzného. Podľa platnej legislatívy pojednávajúcej o transplantáciách a darcovstve orgánov sa orgány od mŕtveho darcu smú odobrať na transplantačné účely aj bez súhlasu príbuzných. Iba 26 % respondentov v našom prieskume uviedlo, že na odobratie orgánov nie je potrebný ich súhlas, až 58 % respondentov si myslí, že bez ich súhlasu by nebolo možné odobrať orgány mŕtveho príbuzného, 16 % respondentov sa konkrétne nevyjadrilo. Možnosť zapísať sa do registra „nedarcov“ máme všetci. Zaujímalo nás, koľkí respondenti poznajú postup, ako sa stať jeho členom. Prekvapujúcim zistením bolo, že až 88 % respondentov nevedelo o existencii národného registra nedarcov orgánov. O jeho existencii je informovaných len 12 % respondentov. Tieto výsledky sú zrejme dôsledkom nedostatočnej medializácie alebo nezáujmu verejnosti v tejto oblasti. Otázny zostáva fakt, do akej miery respondenti uvažovali nad možnosťou zapísať sa do registra nedarcov. Podobné výsledky vo svojich prácach zistili Guľášová et al. (2007), Munzarová (2005), Ilíková (2008). 89 % respondentov v práci Guľášová et al. (2007) nevedelo o možnosti odberu orgánov od mŕtvych darcov aj bez súhlasu príbuzných. Rovnako Munzarová (2005) na vzorke 205 študentov prvého ročníka medicíny zistila, že len 25 študentov poznalo správny postup pri odbere orgánov. Autorka v tejto súvislosti uvádza, že slabá informovanosť v danej problematike môže viesť k nedorozumeniam medzi rodinnými príslušníkmi a lekármi, ktoré majú občas dohru až na súde (Munzarová, 2005).

Potencionálna compliance respondentov pri darcovstve orgánov na účely transplantácie
Rozhodnúť sa darovať vlastný orgán pre lepší život druhého určite nie je jednoduché. V tomto rozhodovaní zohrávajú veľkú úlohu najmä citové väzby. Zisťovali sme ochotu respondentov darovať vlastné orgány nielen vo vzťahu k príbuznému. Výsledky výskumu ukazujú, že 96 % respondentov by darovalo orgány príbuznému, z toho možnosť „určite áno“ uviedlo 62 %. 4 % respondentov sa konkrétne nevedeli vyjadriť. Ochotu darovať vlastné orgány komukoľvek vyjadrilo len 32 % a 30 % by vlastné orgány určite komukoľvek nedarovalo. Zvyšných 38 % sa nevedelo konkrétne vyjadriť.

Záver
Výsledky nášho prieskumu potvrdzujú záujem laickej verejnosti o danú problematiku. Na druhej strane sme však zistili ich potrebu väčšej informovanosti o legislatívnych a etických aspektov darcovstva a transplantácie orgánov, ako aj ich konzekvencií pre riešenie konkrétnych situácií, s ktorými môžu byť konfrontovaní. V súlade s viacerými štúdiami bola identifikovaná nedostatočná informovanosť verejnosti o využívaní systému opting- out a existencii národného registra nedarcov orgánov.

PhDr. Mgr. Silvia Cibríková, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešov
Bc. Marta Hudáková, Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešov
PhDr. Iveta Ondriová, Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešov

Literatura

1. Adamec M. Transplantace slinivky břišní a diabetes mellitus. Praha: Galén, 2005. 163 s. ISBN 80-246-11-66-X.

2. Baláž P a kol. Transplantace v experimentu. Praha: Galén, 2006. 145 s. ISBN 80-7262-366-4.

3. Breza J. 1000 transplantácií obličiek na urologickej klinike v Bratislave. [online] 2009 [cit. 2011-10-10] Dostupné na: http://www.solen.cz/pdfs/uro/2009/05/01.pdf.

4. Ďuriš I, Hulín I, Bernadič M. Princípy internej medicíny. Bratislava: Slovak Academic Press, 2001. 2951 s. ISBN 808 8908 698.

5. Fabián J. Štyridsať rokov od prvej transplantácie srdca v humánnej medicíne. Kardiológia, 2007, zv. 16, č. 6, s. 176. ISSN 1210-0048.

6. Fabián J. Pred desiatimi rokmi vyvrcholili prípravy a realizácia programu transplantácie srdca na Slovensku. Kardiológia, 2008, zv. 17, č. 4, s. 145. ISSN 1210-0048.

7. Fabián J, Goncelvesová E. Transplantácia srdca, legendy, fakty, perspektívy v obrazoch. Banská Bystrica: DALI s. r. o., 2002. 40 s. ISBN 80-89090-02-8.

8. Fabián J a kol. Prvý pacient zo Slovenska po transplantácii srdca a pľúc. Kardiológia, 2006, zv. 15, č. 4, s. 219. ISSN 1210-0048.

9. Gulášová I a kol. Prieskum informovanosti laickej verejnosti o právnych a etických aspektoch transplantácií obličiek. [online] 2008 [cit. 2012-20-03] Dostupné na: http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2829&magazine_id=5

10. Haškovcová H. Lékařská etika. Praha: Galén, 2002. 272 s. ISBN 80-7262-132-7.

11. Ilíková J. Etické otázky související s transplantací orgánů: diplomová práca. [online] 2008 [cit. 2011-10-10] Dostupné na: http://www.theses.cz/id/vnu9kq?info=1;isshlret=etick%C3%A9%3Bot%C3%A1zky%3B;zpet=%2Fvyhledavani%2F%3Fsearch%3Deticke%20ot%C3% A1zky%20souvisej%C3%ADc%C3%AD%26start%3D1.

12. Kuba D. Program orgánových transplantácií: transplantácie na Slovensku. Zdravotnícke noviny, 2008, č. 12, s. 7.

13. Laca Ľ. Darovanie a transplantácie orgánov. Banská Bystrica: Koprint s. r. o., 2009. 99 s. ISBN 978-80-970175-5-2.

14. Laca Ľ, Grandnerová B. Súčasná legislatíva odberov a transplantácií orgánov, tkanív a buniek. Orgánové Transplantácie, 2007, roč. 3, č. 1–2, s. 3–5. ISSN 1336-7129.

15. Listnik A. Darovanie ľudských orgánov, právna norma a akceptácia u nás. Poprad: Slza, 2007. ISBN 978-80-969696- 8-5.

16. Lučanová Z. Transplantácie ex mortuo. Informácie z medicinského práva. [online] 2010 [cit. 2013-10-10] Dostupné na: http://www.pravo-medicina.sk/detail-aktuality?new_id=107.

17. Mistrík M. Transplantácia krvotvorných buniek. Bratislava: Good Print, spol. s r. o., 2005. 36 s. ISBN 80-89201-12-1.

18. Munzarová M. Zdravotnická etika od A do Z. Praha: Grada Publishing, a. s., 2005. 156 s. ISBN 80-247-1024-2.

19. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. Prvú úspešnú transplantáciu srdca vykonali pred trinástimi rokmi [online] 2011 [cit. 2011-10-10] Dostupné na: http://www.nusch.sk/sk/ 302/uspesne- transplantacie-srdca-uz-13-rokov.

20. Nouza K. Transplantáty pre život. Martin: Osveta, 1991. 233 s. ISBN 80-217-0363-6.

21. Nôtová P a kol. Kvalita života po transplantácií srdca – psychosomatický aspekt. Psychiatria [online] 2003 [cit. 2012-20-03] Dostupné na: http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria /4-2003/psy4-2003-cla9.pdf

22. Oliverius M. Kdy budu moci opět jíst? [online] 2007 [cit. 2011-10-10] Dostupné na: http://www.transplantace.eu/info /informace.php?t=Tenk%E9%20st%F8evo&z=Bro%9Eura&f=1.

23. Šoltés L a kol. Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Martin: Osveta, 2008. 252 s. ISBN 978-80-8063-287-8.

24. Tóth K a kol. Právo a zdravotníctvo. Bratislava: Herba, spol. s r. o., 2008. 388 s. ISBN 978-80-89171-57-6.

 
  • tisk
  • předplatit si