COVID-19
 
Zpět na detail čísla

Číslo 7 - 8 / 2013

Vplyv sociálneho skóre rodiny na psychomotorický vývin batoliat

Datum: 8. 7. 2013
Autor: PhDr. Mária Šupínová, PhD.; Bc. Miroslava Ďurišková

Súhrn / Článok prináša výsledky prieskumu zameraného na vplyv sociálneho prostredia rodiny na telesný a psychomotorický vývin detí v batoleneckom veku. Na posúdenie prítomnosti rizikových faktorov v rodinnom prostredí bolo použité posudzovanie sociálneho skóre rodiny podTa Dluholuckého. Na vzorke 250 batoliat prezentovaná štúdia potvrdila nepriaznivý vplyv negatívnych faktorov rodinného prostredia na telesný a psychomotorický vývin detí v batoleneckom veku. Výsledky potvrdzujú nižší vzrast, hmotnosť a zaostávanie psychomotorického vývoja v závislosti od počtu bodov sociálneho skóre rodiny. Statistickými výpočtami bola dokázaná silná korelačná závislosť medzi počtom bodov sociálneho skóre rodiny a telesným vývinom ako aj úrovňou psychomotorického vývinu batoliat. V závere článku sú uvedené najčastejšie posobiace negatívne faktory rodiny, ktorými sú nevyhovujúce bývanie, neschopnosť matky postarať sa o svoje dieťa a príslušnosť k rómskemu etniku v spojení s mnohodetnosťou.
Klúčové slová / batoľa - rodina - vývoj - rizikový faktor - sociálne skóre.

Family social score effect on psychomotive growth of toddlers

Summary / The article brings results of an enquiry focused on effects of family sociable environment, on physical and psychomotive growth of children in toddler age. For examination of danger factor presence in family environment, the method in finding out the social score of family according to Dluholucký was used. On sample of 250 toddlers the presented study confirmed negative effect of factors in family environment on physical and psychomotive growth of children in toddler's age. The results confirm lower growth, weight and lag behind of psychomotive growth in dependence to social score of a family. By statistical calculation strong correlation reliance was demonstrated within social score of a family and physical growth as well as the level of psychomotive growth of toddlers.

Keywords / toddler - family - development - danger factor - social score.

Úvod

Rodina predstavuje biosociálny systém nachádzajúci svoje miesto v spoločnosti. Súčasne je rodina spoločnosťou formovaná a ovplyvňovaná. Primárny význam rodiny spočíva v tom, že od raného veku vplýva na vývin dieťaťa (Harineková, 2003).

Rast a vývin dieťaťa ovplyvňujú vonkajšie aj vnútorné faktory. Z vnútorných faktorov vo vel'kej miere ovplyvňujú rast a vývin dieťaťa genetické faktory. Z vonkajších faktorov sú to prostredie, výživa, životospráva, telesná aktivita, šport, ale aj niektoré iné faktory (Šašinka, 1998). Ako najzákladnejšiu fyziologickú potrebu dieťaťa chápeme výživu. Vzhladom k tomu, že dieťa prechádza niekolkými vývojovými štádiami, je plnohodnotná výživa velmi dóležitá pre jeho správny fyzický a psychický vývoj. Kvalitu výživy dieťaťa zabezpečuje v plnej miere rodina a tým prejavuje svoj podiel vplyvu na rast, telesný a duševný vývoj dieťaťa. Preto je dóležité dbať na dodržiavanie zásad zdravej výživy v rodine. Čiastočnú „kontrolu" nad poskytovanou starostlivosťou v rodine má primárna starostlivosť formou preventívnych prehliadok, resp. pri každej návšteve dieťaťa v primárnej ambulancii.

Vyšetrenie vývinovej vyspelosti sa robí v ambulancii pediatra zvyčajne v 4., 8., 12., 16., 20., 24. mesiaci i v ďalších časových obdobiach života, orientačne pri každom vyšetrení dieťaťa, alebo v špeciálnych ambulanciách. Vyhodnocuje sa neuropsychický vývin podla stanovených kritérií, alebo sa vykoná vyšetrenie podla osobitného protokolu, kde sa hodnotia adaptívne schopnosti dieťaťa, jemná a hrubá motorika, sociálny a citový vývin, zmyslový vývin a vývin reči (Šašinka, 1998).

Zdravý a plnohodnotný telesný a duševný vývin dieťaťa v druhom a treťom roku života vyžaduje naplnenie potreby sociálneho kontaktu s dospelým, rešpektovanie potreby sebarealizácie dieťaťa, pravidelnosť v usporiadaní v priebehu dňa, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, zabezpečenie dostatočného spánku a správnej výživy, také uspósobenie a materiálne vybavenie výchovného prostredia, aby vyhovovalo zvýšeným nárokom na aktívny pohyb a samostatnú činnosť aj v oblasti sebaobslužných úkonov (Rybárová, 1986).

Posúdenie rodiny

Zmyslom celkového posudzovania rodiny je stanoviť stupeň funkčnosti rodiny, objasniť vzťahy v rodine, odhaliť jej silné i slabé stránky a zhodnotiť zdravotný stav rodiny a jej príslušníkov. Celkové posúdenie zahřňa: identifikáciu členov rodiny, opis životného prostredia, zdravotný stav členov rodiny, finančnú situáciu vrátane poistenia a formy využívania zdravotníckej starostlivosti, názory na zdravie v rodine a ciele týkajúce sa zdravia, zamestnanie jednotlivých členov rodiny, úroveň vzdelania a ašpirácie v rodine, spoločenské a miestne organizácie, do ktorých sa rodina zapája, a sociálne usporiadanie (model) rodiny (Matoušek, Pazlarová, 2010). Ak z róznych príčin dochádza k poruchám rodinného prostredia, dysfunkčnosti rodiny, obyčajne dochádza k zanedbávaniu dieťaťa a starostlivosti oň. Dieťa pociťuje frustráciu a depriváciu. Jedným z mnohých problémov je aj problém násilia páchaného na deťoch v rodine. Poškodzované dieťa je zasiahnuté najróznejšími nedostatkami, telesnými a duševnými ujmami, ktoré vedú k jeho poraneniam, škodám na jeho celkovom vývine, niekedy dokonca až k smrti (Boledovičová, 2000).

V spoločnosti je rozšírené presvedčenie, že násilie v rodine je vecou výsostne súkromnou, preto je najlepším riešením nezasahovať do tohto problému. Ide o chybný názor. Bez vonkajšej intervencie a pomoci je pre obete domáceho násilia priam nemožné vymaniť sa z bludného kruhu útrap.

Hodnotiaca škála rodiny podl'a Dluholuckého (1985)

Celkové posúdenie rodiny poskytuje prehlad o rodinnom živote a pomáha určiť oblasti, ktoré si vyžadujú hlbší rozbor. Systém hodnotenia funkčnosti rodiny sa výborne osvedčil v praxi, pretože velmi presne informuje o funkčnosti alebo dysfunkčnosti rodiny a ohrození detí prostredím, v ktorom žijú. Hodnotiaca škála zahřňa faktory sociálneho prostredia rodiny, ktoré móžu ovplyvniť celkový vývoj dieťaťa. Bodovací systém sa móže využívať na všetkých typoch dokumentácie, kde je vyžadovaná sociálna anamnéza. Tento spósob rýchleho screeningového posúdenia rizika sociálneho ohrozenia dieťaťa umožňuje v sociálnej anamnéze definovať jednotlivé riziká sociálneho ohrozenia (Dluholucký, 1988). Slúži tiež ako dóvod na zaradenie dieťaťa do dispenzárnej skupiny č. XV - deti ohrozené prostredím. Bodovanie je založené na binárnej odpovedi, pričom sa uvádzajú len zlé body.

Za rizikové sa pokladá dieťa, na ktoré v prostredí rodiny pósobia viac ako tri rizikové faktory vyjadrené troma bodmi. Skutočné ohrozenie predstavuje 7 bodov sociálneho skóre. Písmená abecedy v tabulke zároveň slúžia ako mnemotechnická pomócka zostavená autorom.

Skóre sociálneho ohrozenia dieťaťa

A Alkoholizmus v rodine, každý člen -1 bod.

B Bytové pomery, hodnotenie sa nemusí vzťahovať len na kritické byty, ale aj na dobrý byt, v ktorom je špina, neporiadok, malý byt a pod. Vlhký a plesnivý byt je rizikom pre dieťa s astmatickou bronchitídou. - 1 bod za nevyhovujúci byt.

C Cigán - Róm - 1 bod.

D Deti - Mnohodetnosť, 4 a viac detí, za každé ďalšie dieťa - 1 bod.

E Exity - Počet exitovaných detí v rodine, myslí sa počet zomrelých detí priamo v rodine, nie v blízkom príbuzenstve. Nezahřňa exity v dósledku genetických ochorení. Za každé umreté dieťa 1 bod.

I Inteligencia matky. Neschopnosť matky postarať sa o svoje dieťa - 1 bod.

M Manželstvo. Rodinný stav matky. Matka sama na starostlivosť o dieťa - 1 bod.

N Niečo iné, iné významné sociálne faktory (násilie, nezamestnanosť, narkotiká). Podla závažnosti prideluje hodnotitel 1-3 body.

T Trestaní rodičia, myslí sa trestaní za delikty len vo vzťahu k rodine. Nemyslí sa dopravná nehoda, hospodárska kriminalita. Za každého z rodičov hodnotitel pridelí 1 bod.

V Vek matky, do 18 rokov - 1 bod.

U Ústav. Umiestnenie detí v ústave, za každé dieťa umiestnené v ústave -1 bod.

Z Záujem o dieťa, prideluje sa jeden bod pre matky, ktoré nejavia o dieťa normálny záujem. Patrí sem opatera, reakcia na chorobu, nezáujem o hospitalizované dieťa, snaha o umiestnenie dieťaťa v ústave.

Metóda a metodika výskumu

Cielom prieskumu bolo na základe zmapovaných teoretických poznatkov zistiť, ako pósobí sociálne prostredie rodiny na telesný a psychomotorický vývin detí v batoleneckom veku.

Na zisťovanie údajov bola použitá metóda obsahovej analýzy zdravotných záznamov a priame pozorovanie. Prieskum bol realizovaný na základe výsledkov meraní telesného vývinu (hmotnosť a výška) a posúdenia úrovne psychomotorického vývinu v porovnaní s výsledkami sociálneho skóre rodiny. Sociálne skóre rodiny bolo posudzované a hodnotené hodnotiacou škálou podla Dluholuckého. Psychomotorický vývin batoliat bol posudzovaný podla neuropsychického vývinu podla Šašinku a Šagáta. Zo štatistických metód bol použitý rozptyl, korelácie podla Pearsona a Correla, ktorými sme štatisticky vyčíslili mieru závislosti počtu bodov sociálneho skóre rodiny a hodnot výšky a hmotnosti batoliat.

Do prieskumu bolo zaradených 250 respondentov. Podmienkou pre zaradenie do súboru bolo rovnaké vývinové obdobie, batolenecký vek (13.-36. mesiac). Priemerný vek respondentov celkovo bol 22,13 mesiaca, rozptyl bol p (F < f) (1) 0,45198.

Zber údajov bol realizovaný v mesiacoch september 2011 až február 2012 na osmych detských ambulanciách praktického lekára pre deti a dorast v mestách Banskobystrického kraja. Z celkového počtu 250 respondentov bolo 134 dievčat (53,6 %) a 116 chlapcov (46,4 %). Priemerná hmotnosť dievčat bola 11,87 kg a priemerná výška 85,85 cm. Priemerná hmotnosť chlapcov bola 11,86 kg a výška 86,39 cm.

Z celkového počtu respondentov bolo 6 s nadpriemerným psychomotorickým vývinom (NPV), 178 batoliat s priemerným psychomotorickým vývinom (PPMV) a 66 batoliat s podpriemerným psychomotorickým vývinom (PPrPMV).

Výsledky

(viz tab. 1-3 a grafy 1 a 2)

Diskusia

Cielom prieskumu bolo dokázať vzájomnú závislosť medzi sociálnym prostredím rodiny a telesným a psychomotorickým vývinom detí v batoleneckom veku.

Z výsledkov prieskumu sme zistili, že telesný a psychomotorický vývin batoliat je negatívne ovplyvnený zvyšujúcim sa počtom bodov posobiacich na dieťa v sociálnom prostredí rodiny.

Vo výskume sme vzájomne komparovali telesný a psychomotorický vývin batoliat pri posobení 2 a menej rizikových faktorov (2 body), 3-5 faktorov (3-5 bodov) a viac ako 6 rizikových faktorov (6 a viac bodov).

Priemerný vek skupiny batoliat hodnotených 0-2 bodmi bol 22,4 mesiacov, priemerná hmotnosť 12,31 kg a priemerná výška 87,14 cm. Pri hodnotení psychomotorického vývinu tejto skupiny malo 3,57 % batoliat nadpriemerný psychomotorický vývin, priemerný vývin dosiahlo 88,10 % a len 8,33 % batoliat malo podpriemerný psychomotorický vývin. Z výsledkov je vidieť, že vysoko podnetné prostredie je pre psychický vývin batoliat velmi doležité. Potvrdil to aj výskum realizovaný Kvasnicovou (1992), ktorá za jednu z neobjasnených príčin mentálnej retardácie uvádza aj zvýšený počet bodov sociálneho skóre rodiny. V súbore rómskych detí bolo sociálne skóre 6,7 bodov.

Skupina batoliat s 3-5 bodmi mala priemerný vek 21,8 mesiacov, priemernú hmotnosť 11,08 kg a priemernú výšku 84,39 cm. V tejto skupine batoliat žiadne nedosiahlo nadpriemerne hodnotený psychomotorický vývin, 45,45 % batoliat dosiahlo priemerný vývin, podpriemerný vývin sme zaznamenali v 54,55 % pod vplyvom 3-5 rizikových faktorov.

Horšie hodnotenie telesného aj psychomotorického vývinu sme zaznamenali v skupine batoliat so 6 a viac bodmi. Priemerný vek tejto skupiny batoliat bol 20,48 mesiacov, ich priemerná hmotnosť bola 10,02 kg a priemerná výška 81,3 cm. Psychomotorický vývin celej skupiny batoliat bol hodnotený ako podpriemerný.

Z uvedených výsledkov nášho výskumu vyplýva, že vyšší počet bodov sociálneho skóre rodiny svedčiaci o prítomnosti rizikových faktorov značne ovplyvňuje psychomotorický vývin batoliat. Čím viac faktorov na dieťa posobí, tým viac klesá jeho priemerná hmotnosť i výška, zvyšuje sa ich počet zaradenia do skupín s priemerným, ale najma podpriemerným vývinom. Štatistickými výpočtami - Correl (-0,82794) a Pearson (-0,82794) - sme dokázali vysokú štatistickú významnosť závislosti posobenia sociálneho skóre rodiny na telesnú hmotnosť batoliat.

K rovnakému záveru došli aj odborníci v prierezovej štúdii realizovanej EU projekt Publichealth MEHO v spolupráci s Klinikou pediatrie Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity pod vedením MUDr. Jána Kovala, PhD. V štúdii bola sledovaná skupina rómskych a nerómskych detí v dvoch vekových skupinách - 7-ročných a 11-ročných detí s celkovým počtom 252 Rómov a 1952 Nerómov. V oboch porovnávaných skupinách boli okrem iného vykonané merania telesnej výšky a hmotnosti. Výsledky porovnaní potvrdili významné zaostávanie v raste rómskych detí. Rozdiely sú výraznejšie v skupine 11-ročných detí v porovnaní so 7-ročnými, výraznejšie zaostávajú v raste chlapci v porovnaní s dievčatami a výrazne je redukovaný parameter telesnej výšky v porovnaní s hmotnosťou (Rimárová, 2010).

Vplyv socioekonomického stavu rodiny, posudzovaného podla Dluholuckého, dokázal vo vzťahu k výskytu SIDS aj Jura vo výskume realizovanom v r. 2001. Okrem iných faktorov, u ktorých dokázal nižšiu štatistickú významnosť vo vzťahu k výskytu SIDS, ako významnejšie uvádza: vzdelanie matky, etnicita, socioekonomický stav rodiny, fajčenie a hygienický štandard domácnosti (Jura J, Kuchta M, 2001).

Záver

Vplyv sociálneho prostredia rodiny zásadnou mierou ovplyvňuje telesný aj psychomotorický vývin batoliat. Ak sú v prostredí rodiny prítomné rizikové faktory, rodina neplní svoju primárnu výchovnú funkciu. Pri hodnotení telesného a psychomotorického vývinu batoliat, v závislosti od posobenia rizikových faktorov rodinného prostredia, sme výsledkami výskumu zistili vysokú závislosť. Hmotnosť a výška batoliat ako aj psychomotorický vývin zaostávajú so zvyšujúcim sa počtom bodov sociálneho skóre rodiny. Čím vyšší počet bodov sociálneho skóre rodiny posobilo na batola, tým nižšia bola jeho hmotnosť a výška. Negatívny bol aj vplyv na psychomotorický vývin batoliat. Miera prítomnosti negatívnych faktorov bola hodnotená podla Dluholuckého. Najčastejšie posobiacim negatívnym faktorom posobiacim na respondentov bolo nevyhovujúce bývanie, nízka inteligencia matky v zmysle neschopnosti postarať sa o svoje dieťa a príslušnosť k rómskemu etniku.

PhDr. Mária šupínová, PhD., FZ SZU so sídlom v Banskej Bystrici
Bc. Miroslava Ďurišková, FZ SZU so sídlom v Banskej Bystrici

Literatura:

1. Boledovičová M a kol. Pediatrické ošetrovatelstvo. 1. vyd. Martin: Osveta, 2000, 127 s. ISBN 80-8063-050-X.

2. Dluholucký S, Šváč J. Skóre sociálneho ohrozenia dieťaťa. Čsl. Pediat., 1988, roč. 43, č. 3, s. 172-174. ISSN 0069-2328.

3. Horanský V, Mojžiš R, Slafkovský A. Pediatria primárnej starostlivosti. 1. vyd. Liptovský Mikuláš: Telem, 1994, 416 s. ISBN 80-901404-3-2.

4. Jura J. Epidemiologické rizikové faktory SIDS na Slovensku. Čes.-slov. Pediat. 2001, roč. 56, č. 1, s. 22-28. ISSN 0069-2328.

5. Kvasnicová M a kol. Významné využitie SSOD pri hodnotení geneticky nepodmienenej mentálnej retardácie. Čsl. Pediat.

1992, roč. 47, č. 1, s. 25-28. ISSN 0069-2328.

6. Matoušek O, Pazlarová H. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny. 1. vyd. Praha: Portál, 2010, 183 s. ISBN 978-80-7367-739-8.

7. Rimárová K. Výsledky posledných štúdií zameraných na zdravie Rómov bijú na poplach. Romano nevo lil 2010, roč. 20, č. 1-2, s. 11-12. Dostupné na: http://2010.rnlweb.org/modules. php?name=News&file=article&-sid=17066.

8. Rybárová E. Psychológia

a pedagogika pre detské sestry. 1. vyd. Martin: Osveta, 1986, 584 s. 70-036-87-PAP.

9. Šašinka M, Šagát T. Pediatria I. 1. vyd. Košice: Satus, 1998, 620 s.

ISBN 80-967963-0-5.

Recenzovali:

PhDr. Mária Kožuchová, interná doktorandka, Ústav nelekárskych studijných programov, Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave, SR

Prof. MUDr. Karol Králinský, PhD., prednosta II. DK SZU, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Banská Bystrica, SR

 
  • tisk
  • předplatit si