Špecifiká potrieb u pacienta s diabetes mellitus 1. typu

Súhrn / Význam inzulínovej pumpy spočíva v zlepšení metabolickej kompenzácie diabetu, a tým predchádzaniu komplikáciám ochorenia. Moderná forma liečby diabetika je veľkým benefitom z hľadiska kvality jeho života. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s inzulínovou pumpou zahŕňa uspokojenie bio-psycho-sociálnych potrieb diabetika s uvedeným druhom liečby. V príspevku sa zameriavame najmä na somatické potreby diabetika.

Kľúčové slová / potreby – diabetik – inzulínová pumpa – sestra.

Specifics needs of a patient with diabetes mellitus type 1

Summary / The importance of insulin pump is to improve the metabolic control of diabetes and the prevention of disease complications. The modern form of diabetes treatment is great benefit in terms of quality of life. Nursing care for patient with insulin pump includes satisfaction of bio-psycho-social needs of diabetic patients with that type of treatment. In this paper, we focus mainly on somatic diabetic needs.
Keywords / needs – diabetic – insulin pump – a nurse.

Úvod

Diabetes mellitus je ochorenie, ktoré predstavuje jeden z hlavných svetových zdravotníckych problémov. Ide o chronicky progredujúce ochorenie, ktoré je charakteristické stúpajúcou prevalenciou a zároveň súvisí so závažnosťou problematiky chronických mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. (Uličiansky a kol., 2007) Svetová zdravotnícka organizácia označuje diabetes mellitus (DM) ako stav chronickej hypoglykémie, ktorý môže byť spôsobený mnohými vonkajšími a genetickými faktormi, ktoré vzájomne pôsobia. DM je chronické metabolické a endokrinné ochorenie. Inými slovami, je to choroba látkovej premeny, ktorá vzniká ako dôsledok relatívneho alebo absolútneho nedostatku inzulínu. Kľúčový problém uvedeného ochorenia spočíva v inzulíne. (Fábry, 2001, s. 7)

Vo svete žije v súčasnosti viac ako 250 miliónov ľudí trpiacich ochorením diabetes mellitus. Predpokladá sa, že za obdobie 20 rokov sa uvedené číslo bude približovať k 380 miliónom. (Cinek a kol., 2005)

Ošetrovateľstvo má možnosť výrazným spôsobom ovplyvniť kvalitu života diabetikov. Jeho konečným cieľom je kompenzácia ochorenia diabetika. Diabetici majú právo na komplexnú starostlivosť, ale súčasne majú povinnosť rešpektovať pokyny zdravotníckeho tímu. Z uvedeného dôvodu musia sestry disponovať kvalifikovanými vedomosťami i adekvátnou starostlivosťou o diabetikov. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s ochorením diabetes mellitus 1. typu a jeho rodinu zahŕňa starostlivosť o biologické, psychické i sociálne potreby.

Mnohé štúdie (napr. DCCT – Diabetes Control and Complications Trial) poukázali na prínos intenzifikovaných inzulínových režimov v zmysle zlepšenia metabolickej kontroly a významne zníženého rizika mikrovaskulárnych komplikácií. Optimálna metabolická kontrola a dosiahnutie štandardných hodnôt glykémií znamenalo aj častejšie hypoglykémie. Glykemické ciele musia byť preto reálne a prísne individuálne. (Vávrová, 2002, s. 62) Inzulínová pumpa predstavuje metódu liečby inzulínom, ktorá najbližšie napodobňuje fyziologickú sekréciu inzulínu. Pumpa je elektronicko-mechanickým zariadením, ktoré kontinuálne podáva inzulín cez kanylu zavedenú do podkožia. (Perušičová, 2008) Svojou veľkosťou sa dá porovnať s mobilným telefónom, umiestňuje sa na tele v špeciálnych obaloch, na opasku alebo vo vrecku nohavíc, v náprsnom vrecku, resp. v spodnej bielizni. Na pumpu sa napája špeciálny infúzny set. Význam inzulínovej pumpy spočíva v zlepšení metabolickej kompenzácie, a tým predchádzaniu komplikáciám diabetu. Najväčší benefit pumpy predstavuje zlepšenie kvality života. Jej prínos ocenia pacienti najmä v náročnom povolaní, pri športových aktivitách. Uvedené riešenie má najväčší podiel u žien v čase gravidity, kedy im umožní zachovať kompenzáciu ochorenia spojenú s primeraným komfortom.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s inzulínovou pumpou zahŕňa uspokojenie všetkých potrieb diabetika s uvedeným druhom liečby. Tomagová a kol. (2008, s. 13) uvádza, že potreba je prejavom nedostatku niečoho, čoho odstránenie je žiaduce. Rovnako je stimulom k vyhľadávaniu určitej podmienky nevyhnutnej k životu a k jej naplneniu. Prežívanie nedostatku ovplyvňuje okrem somatickej oblasti aj psychickú činnosť človeka. V termíne potreba je zdôraznená jednota vnútorného a vonkajšieho stavu človeka. Každý jedinec vyjadruje a uspokojuje potreby svojim spôsobom, určitý druh motivovaného správania sa prejavuje u každého človeka inak. V priebehu života sa potreby jedinca menia z hľadiska kvantity a kvality. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s inzulínovou pumpou zohľadňuje nasledovné potreby diabetika.

Potreba výživy

Diabetická diéta sa správne definuje ako regulovaná strava, to znamená, že diabetik nemá zakázané potraviny, väčšina je povolená, ale musí regulovať ich množstvo. (Nevoral a kol., 2003, s. 285) Energetická hodnota diéty sa nelíši od stravy nediabetickej populácie. Energetický príjem má byť prispôsobený energetickému výdaju, základné živiny (bielkoviny, tuky a sacharidy) majú byť zastúpené v správnom pomere. Strava má byť pestrá, bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, má byť zabezpečený dostatočný pitný režim. (Michálek, Štefáková, 2007) Štandardný prepočet energetickej hodnoty potravy predstavuje 4100 kJ (1000 kcal) a každý ďalší rok plus 410 kJ (100 kcal). Bielkoviny sú rovnomerne rozdelené medzi rastlinné a živočíšne, tuky sa uprednostňujú rastlinné, zo zložky sacharidov sa vylučujú voľné cukry. Pre zjednodušenie počítania sacharidov v strave sa používa systém sacharidových jednotiek, kde výmenná (sacharidová) jednotka predstavuje 10 g sacharidov. Pacientom v orientácii pomáhajú rôzne tabuľky, programy pre počítače alebo mobilné telefóny, ktoré uvádzajú množstvo sacharidových jednotiek v jednotlivých typoch potravín. (Šašinka, Šagát, Kovács, 2007, s. 991) Množstvo jedla a jeho zloženie má byť primerané potrebám konkrétneho diabetika, úmerne jeho veku, pohlaviu a fyzickej aktivite. (Michálek, Štefáková, 2007) Napriek faktu, že každá potravina obsahuje určité množstvo vody, nevyhnutné tekutiny v organizme musíme dopĺňať.

Sestra zabezpečuje u diabetika informácie o hlavných zásadách diéty, rozdeleniu potravín podľa obsahu a druhu sacharidov, náhradných sladidlách, ekvivalentoch obsahu sacharidov vrátanie výmenných jednotiek, alkoholu, tukoch, praktické cvičenia, ukážky jedálnych lístkov, diétnu liečbu pri nadváhe a hyperlipoproteinémii aj zostavovanie modelových jedálnych lístkov.

Potreba selfmonitoringu

Selfmonitoring (sebapozorovanie) spočíva vo využívaní vedomostí a zručností pacienta, ktoré mu pomáhajú kontrolovať vlastný zdravotný stav a zlepšovať účinnosť liečby. Každý diabetik by sa mal naučiť sledovať a vyhodnocovať glykemické profily. Vozár (2003) upozorňuje na význam selfmonitoringu a jeho prínos pre diabetika, kde skvalitňuje život, umožňuje vykonávať rovnaké aktivity ako zdravým osobám, zabezpečuje primerané hladiny glukózy v krvi, pomáha zlepšiť efektívnosť liečby, znižuje riziko komplikácií diabetu, resp. posúva časovú hranicu ich vzniku, poskytuje schopnosť upravovať si liečbu, posilňuje vedomie dobrej kontroly diabetu, nezávislosti a vlastnej zodpovednosti, znižuje nutnosť hospitalizácie a znižuje morbiditu spôsobenú chronickými komplikáciami diabetu.

Systém sebakontroly nadväzuje na štruktúrovanú edukáciu, ktorá je súčasťou liečby. Hodnotenie kompenzácie môžeme robiť na základe vyšetrovania krátkodobých aj dlhodobých parametrov. Krátkodobé parametre sú glykémia, glykozúria, ketonúria, glykemický profil. Diabetik vykonávajúci selfmonitoring pomocou glukometra a testovacích prúžkov musí byť schopný výsledky meraní správne interpretovať a vedieť na ne adekvátne reagovať úpravou dávky inzulínu. Medzi dlhodobé parametre patrí glykovaný hemoglobín (HbA_1c), ktorý odráža kompenzáciu v období približne 8–10 týždňov. Rovnako medzi uvedené markery patrí lipidový metabolizmus, výška a hmotnosť, očné pozadie, stav periférneho nervového systému a funkcie obličiek. (Šašinka, Šagát, Kovács, 2007)

Sestra zabezpečuje u diabetika kontrolu glykémie, glykozúrie, ketonúrie a krvného tlaku. Rovnako kontroluje záznam glykémií a dávok inzulínu v závislosti od pohybovej aktivity. Je zodpovedná za vyšetrenie glykovaného hemoglobínu a správnosť obsluhy glukometra v záujme kompenzácie diabetu.

Potreba pohybovej aktivity

Telesné cvičenie znižuje hladinu glukózy, pretože svaly ju „spaľujú“ s cieľom získať energiu. Fyzická námaha zároveň prispieva k udržiavaniu ideálnej telesnej hmotnosti, čím u diabetikov dochádza k výraznému zlepšeniu ich stavu. Pri uvedenom ochorení je nevyhnutné dodržiavať určité špecifiká – vyhýbať sa nebezpečným športom alebo športom vykonávaným samostatne. Pacient by mal mať vždy zásobu glukózy (cukor, cukríky a pod.) v prípade, ak by nastal prudký pokles glukózy v krvi. (Uličianský, Schröner, 2009)

Liečba inzulínovou pumpou umožňuje vďaka flexibilnejšiemu dávkovaniu inzulínu lepšiu kontrolu glykémií za bazálnych podmienok aj počas športu. V rámci rôznych obmedzení pri používaní pumpy sa neodporúča plávanie, kúpanie ani sprchovanie – počas týchto činností je potrebné pumpu krátkodobo odpojiť. Vysoké riziko poškodenia pumpy vzniká aj pri športoch, ako je zápasenie, box, karate. Veľkou výhodou dávkovača je možnosť dočasného zníženia programovanej bazálnej dávky inzulínu o 10–100 %, ktoré môžeme využiť aj pri pôvodne neplánovanom pohybe a môže trvať rôzny časový interval. (Čulák, 2004) Pohybová aktivita patrí medzi základne liečebné opatrenia u chorých s diabetom. Samotné „dávkovanie“ fyzickej aktivity je potrebné zohľadniť z hľadiska pridružených ochorení, diabetických komplikácií a rizika hypoglykémií.

Intenzita pohybu je prirodzene závislá od spotreby energie každého jedinca. Pri individuálnej edukácii o fyzickej aktivite je potrebné rešpektovať intenzitu a trvanie pohybu, fyzickú kondíciu organizmu a spôsob liečby diabetu.

Sestra zabezpečuje u diabetika v rámci pohybu možnú aktivitu pri liečbe diabetu, odporúča vhodné športy, úpravy inzulínu, vplyv fyzickej záťaže na hladinu glykémie. Kooperácia telesnej aktivity a liečby je pre diabetika nevyhnutne potrebná. Sestra edukuje diabetika v rámci pohybovej aktivity o možnostiach pohybu a úprave samotnej diéty podľa selfmonitoringu (tab. 1).

Počas edukácie diabetika o pohybovom režime je nevyhnutné upozorniť ho na spotrebu telesnej energie v súvislosti s jeho druhom pohybu. V prípade, že bude nasledovať nadmerná fyzická záťaž, je potrebné zredukovať liečbu a zvýšiť energetický príjem potravy diabetika. Z fyzickej aktivity najviac profituje dobre edukovaný chorý, ktorý dodržiava úpravu diéty a inzulínovú terapiu. Vždy je však potrebný individuálny prístup pacienta. (Olšovský, 2007)

Potreba prevencie komplikácií ochorenia

V súčasnosti hlavná pozornosť v starostlivosti o diabetikov je zameraná najmä na prevenciu a liečbu chronických komplikácií diabetu.

K akútnym komplikáciám diabetu patrí nízka hladina krvného cukru (hypoglykémia) ako najčastejšia akútna komplikácia ochorenia. Ide o stav, kedy hladina krvného cukru klesne pod fyziologickú hranicu 3,3 mmol/l v kapilárnej plazme. V tabuľke 2 uvádzame príznaky, príčiny a prevenciu hypoglykémií.

Prvá pomoc pri hypoglykémii zahŕňa podanie glukózy v takej forme, akú si vyžaduje aktuálny zdravotný stav. V prípade poruchy vedomia je optimálne podať subkutánne hormón glukagón, ktorý zvýši hladinu krvného cukru. (Škrha, 2008)

Diabetická ketoacidóza a jej najťažšie štádium – diabetická kóma je rovnako závažnou komplikáciou. Je charakterizovaná hyperglykémiami, acidózou a zvýšenou tvorbou ketolátok (ketózou). Uvádzame príznaky, príčiny a prevenciu diabetickej ketoacidózy v tabuľke 3.

Základom liečby diabetickej acidózy na JIS je rehydratácia, inzulínová liečba, úprava elektrolytového rozvratu a korekcia acidózy v organizme. (Duška, Anděl, 2008)

Medzi chronické komplikácie ochorenia patria mikrovaskulárne komplikácie – diabetická retinopatia, nefropatia, neuropatia a angiopatia – a makrovaskulárne komplikácie. Prevencia komplikácií je nevyhnutnou súčasťou terapie diabetu.

Sestra zabezpečuje u diabetika edukáciu o skorých a neskorých komplikáciách diabetu. Pri zabezpečení štandardnej metabolickej kompenzácie a primeranej starostlivosti nemusia chronické komplikácie u diabetika vôbec vzniknúť. (Ilavská, 2006)

Potreby v súvislosti so špecifickými situáciami pri diabete

K uvedeným situáciám pri diabete patria:

a) Diabetička a gravidita – najdôležitejších je prvých dvanásť týždňov tehotenstva, keď sa vytvárajú orgány. Riziko poškodenia plodu závisí od toho, ako sa budúca matka bude o seba starať počas tehotenstva. U komplikovaných diabetičiek sa aplikuje inzulínová pumpa za účelom kompenzácie diabetu.

b) Diabetik a dovolenka – je nevyhnutné vždy nosiť pri sebe preukaz diabetika (najlepšie v jazyku krajiny, ktorú navštívi) so svojim menom, telefónnym číslom lekára alebo diabetologickej sestry a informáciou o aktuálnej liečbe. Nesmie zabudnúť na svoj glukometer, lancety a testovacie prúžky v potrebnom množstve. Rovnako je potrebné zistiť, či zdravotné poistenie diabetika zahŕňa všetky problémy spojené s diabetom. (Michálek, 2005)

c) Diabetik v puberte a sexuálny život – v organizme dochádza k celkovej hormonálnej zmene, ktorá vplýva na samotné ochorenie. Prirodzene stúpa inzulínová rezistencia, mení sa hladina lipidov. Normálny rast a vývoj diabetických detí významne súvisí s kompenzáciou diabetu. Predpokladom je dobrá spolupráca s diabetikom a rodinou. Problémy v sexe všeobecne súvisia s úrovňou sebavedomia a kvalitou citového prežívania. Sexuálny život je determinovaný množstvom faktorov u diabetikov. Podľa údajov z rôznych štúdií trpí sexuálnymi problémami 30 % diabetičiek a až 70 % diabetikov. Mnohým ženám pôsobí ťažkosti udržať vyrovnanú hladinu krvného cukru pred a počas menštruačného cyklu. Chýbanie libida a erektilná dysfunkcia predstavujú najčastejšie sexuálne problémy u diabetikov. Sexuálne problémy sú stresujúce, vedú k pocitom frustrácie a zníženého sebavedomia. (Timko, 2006)

d) Diabetes a pridružené ochorenie – každá choroba môže spôsobiť zhoršenie metabolickej kompenzácie u diabetikov. Reakcia organizmu na chorobu je individuálna. Často sú hodnoty glykémie nepredvídateľné, väčšinou dochádza k hyperglykémii, stúpa potreba inzulínu alebo perorálnych antidiabetik. (Michálek, 2005)

Sestra zabezpečuje u diabetika dostatočné informácie pri jednotlivých špecifických situáciách diabetu a predstavuje dôležitý zdroj údajov pre diabetika a jeho rodinu, najmä v období puberty a gravidity.

Psychosociálne potreby

Dôsledkom ochorením zmenenej životnej situácie je vznik frustrácie a stresu. Základné spôsoby adaptácie na nepriaznivé situácie sú agresia a únik. Pri prekonávaní záťažových situácií je dôležitá podpora zainteresovaných osôb. Prostredníctvom sociálnej interakcie a komunikácie sa potreby pacientov nielen zisťujú, ale aj uspokojujú. (Tomagová a kol., 2008) Podporný systém rodiny je pri uspokojovaní sociálnych potrieb pacienta nevyhnutný. Je známe, že rodina by mala chcieť, vedieť a môcť. Práve položka „môcť“ mnohokrát absentuje v situáciách vzájomnej spolupráce rodiny so sestrou. Intervencie sestry sa rovnako nezaobídu bez záujmu a hľadania vhodných spôsobov príbuzných.

Sestra zabezpečuje u diabetika mnohé intervencie z hľadiska uspokojenia psychosociálnych potrieb, ktoré zvyšujú pocit istoty a bezpečia, podporujú prežívanie spolupatričnosti, stabilizujú sebahodnotenie, pomáhajú utvárať pohľad na aktuálnu životnú situáciu a rovnako pomáhajú objaviť možné riešenia problémov.

Naučiť sa žiť s chronickým ochorením nie je jednoduché. Pozitívne myslenie vo všeobecnosti pomáha pri každej chorobe a pri diabete je veľmi dôležité. Komplexná edukácia, ktorá sa realizuje počas hospitalizácie diabetika, neodmysliteľne patrí k jeho terapii. Diabetik musí efektívne ovládať selfmonitoring glykémie, technický manuál pumpy, riešiť úpravu bolusov inzulínu, v niektorých prípadov i bazálne dávky inzulínu v súvislosti so životnými situáciami a iné požiadavky vyplývajúce z ochorenia. Efektívna spolupráca pacienta a jeho rodiny so sestrou je jednoznačne stimulom pre edukačné poradenstvo (v rámci ambulantného ošetrenia). Všetky intervencie sestry smerom k diabetikovi sú akousi výzvou pre hľadanie nových možností v rámci ošetrovateľstva.

Záver

Nevyhnutnosťou diabetika (1. typu) po prepustení z nemocnice je štandardná aplikácia inzulínu, vyšetrovanie glykémie, glykozúrie a ketonúrie, self-monitoring a vedenie denníka diabetika a v neposlednom rade identifikácia príznakov akútnych a chronických komplikácií diabetu na svojom organizme. (Vávrová, 2002, s. 46)

Diabetes mellitus zaznamenal veľký pokrok pri nových možnostiach liečby. Avšak v tomto prípade je nevyhnutné, aby pacient bol súčasťou liečby. Znamená to pozitívnu zmenu v spojitosti s kvalitou jeho života, ale aj celej jeho rodiny a okolia. Efektívna spolupráca pacienta a jeho rodiny so sestrou je nevyhnutnou súčasťou liečby diabetika. Všetky intervencie sestry smerom k diabetikovi sú akousi výzvou pre hľadanie nových možností v rámci ošetrovateľstva.

PhDr. Anna Hudáková, PhD.; PhDr. Ľudmila Majerníková, PhD.; PhDr. Táňa Šantová, PhD., Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov

Literatúra

1. Cinek O. Epidemiologie dětského diabetes mellitus 1. typu. In: Perušičová J. Diabetes mellitus 1. typu. Praha: GEUM, 2008. str. 25–42. ISBN: 978-80-86256-62-7

2. Čulák J. Šport a diabetes mellitus 1. typu. Diabetik. 2004;3(2):24–27. ISSN 1336-0426

3. Duška F, Anděl M. Diabetická ketoacidóza a hyperglykemické ketoacidotické kóma. In: Perušičová J. Diabetes mellitus 1. typu. Praha: GEUM, 2008. str. 349. ISBN 978-80-86256-62-7

4. Fábry J. Praktická príručka diabetika. Levice: Levické tlačiarne LVT, 2001. 89 s. ISBN 80-968340-2-9

5. Ilavská A. Šestnásť dovolenkových rád. Diabetik. 2006;5(4):16–17. ISSN 1336-0426

6. Michálek J. Diagnóza cukrovka. I. vyd. Bratislava: Kontakt, 2005. 166 s. ISBN 80-968985-2-3

7. Michálek J, Štefáková M. Diagnóza cukrovka. II. vyd. Bratislava: Kontakt, 2007. 176 s. ISBN 80-968985-3-4

8. Nevoral J a kol. Výživa v dětském věku. Jihlava: H&H, 2003. 434 s. ISBN 80-86-022-93-5

9. Olšovský J. Úpravy terapie při pohybové aktivite diabetika. Vnitř. Lék. 2007;53(5):551–553. ISSN 0042-773X

10. Perušičová J. Diabetes mellitus 1. typu. Praha: GEUM, 2008, 211 s. ISBN 978-80-86256-62-7

11. Šašinka M, Šagát T, Kovacs L. Pediatria. Bratislava: Herba, 2007. 1450 s.
ISBN 978-80-89171-49-1

12. Škrha J. Hypoglykémia. In: Perušičová J. Diabetes mellitus 1. typu. Praha: GEUM, 2008, 365 s. ISBN 978-80-86256-62-7

13. Timko D. Sexuálny život a diabetes. Dialóg. 2006;1(1):24–25. ISSN 1336-9555

14. Tomagová M, Bóriková I a kol. Potreby v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2008. 196 s. ISBN 978-80-8063-270-0

15. Uličiansky V a kol. Odporúčania Slovenskej diabetologickej spoločnosti pre diagnostiku a liečbu diabetes mellitus 2. typu. Turany: P+M, 2007. 87 s. ISBN 978-80-968742-7-9

16. Uličiansky V, Schröner Z. Čo je to cukrovka? [online]. [cit. 2013-10-22]. Dostupné z: http://www.viadia.sk/stranka/co-je-to-cukrovka-8.html

17. Vávrová H. Dítě s diabetes mellitus v ambulanci praktického dětského lékaře. Praha: GEUM, 2002. 127 s. ISBN 80-86256-26-X

18. Vozár J. Cukrovka a čo ďalej? 1. vyd. Bratislava: Evyan, 2003. 52 s. ISBN 80-968199-3-3

Recenzovaly

Mgr. Lucie Rolantová, Ph.D., Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, Zdravotně sociální fakulta, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
Mgr. Lenka Šedová, Ph.D., Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, Jihočeská univerzita v Čeckých Budějovicích

 

• tisk
• předplatit si