COVID-19
 
Zpět na detail čísla

Číslo 6 / 2017

Skúsenosti pacientov s aplikáciou larválnej terapie

Datum: 5. 6. 2017
Autor: PhDr. Andrea Ševčovičová; Bc. Katarína Tarageľová

Súhrn: Príspevok sa zaoberá skúsenosťami pacientov, ktorí pri liečbe chronických rán podstúpili larválnu terapiu. Na základe dotazníkového šetrenia sa zisťovali subjektívne pocity pacientov a obavy súvisiace s aplikáciou lariev do rany. Pacienti hodnotili účinok terapie v porovnaní s predchádzajúcou liečbou a vyjadrovali celkovú spokojnosť s terapiou. Výsledky prieskumu preukázali, že väčšina pacientov pociťovala strach, úzkosť, odpor k larvám, ale vnímali aj bolesť, šteklenie a svrbenie rany. Niektorí mali problémy so spánkom a vyžadovali psychickú podporu pre zvládnutie liečby. Napriek negatívnym skúsenostiam by však väčšina pacientov podstúpila liečbu znova a odporučila by ju aj ďalším.

Kľúčové slová: Chronické rany – larválna terapia – nežiaduce účinky – skúsenosti pacientov.

Patients’ experience with the application of maggot therapy

Summary: The paper deals with the experience of the patients who have undergone maggot (larvae) therapy in treating chronic wounds. Subjective feelings of patients and their concerns connected with the application of maggots (larvae) into the wound have been examined on the base of questionnaire. The patients have evaluated the effect of therapy in comparison with previous treatment and expressed overall satisfaction with the therapy. The results of the inquiry have shown that most patients have felt fear, anxiety, aversion to larvae, however they have also perceived pain, titillation and itching of the wound. Some of them have faced problems with sleep and required psychiatric support to handle the treatment. In spite of negative experience, however, most patients would undergo the treatment again and recommend it to others.
Keywords: Chronic wounds – maggot therapy – undesirable effects – patients’ experience.

Úvod

Chronicky nehojace sa rany významne zhoršujú kvalitu života pacienta a jeho okolia. Často vedú k septickým komplikáciám či k amputáciám končatín. Klinické štúdie z celého sveta popisujú vynikajúce účinky larválnej terapie, ktoré spočívajú hlavne vo vyčistení, dezinfekcii a urýchlení hojenia nehojacich sa rán (Čambal a kol., 2008). V poslednom čase sa predpokladajú aj ďalšie mechanizmy účinku, a to inhibícia a ničenie biofilmov rôznych baktérií (Gottrup, Jorgensen, 2011). Larválny debridement sa pri ranách ohrozujúcich život nevykonáva. Chirurgický debridement je rýchlejší ako larválny, a preto je za týchto okolností metódou voľby (Podrazilová, 2016). Pri larválnej terapii dochádza k úmyselnej aplikácii živých, medicínskych muších lariev priamo do rán za účelom debridementu, dezinfekcie a nakoniec zhojenia rany (Sherman, 2009). Najčastejšie sa využívajú larvy muchy bzučivky zelenej.

Larválna terapia nie je podľa Čambala a kol. (2008) spájaná s významnými nežiaducimi účinkami alebo komplikáciami. V jednotlivých prípadoch bol zaznamenaný zápach pri prvých výmenách lariev, ľahký diskomfort a unikanie lariev. Aj pacienti trpiaci počas liečby bolesťou hodnotia vzhľad rany po aplikácii ako zlepšený. Pacienti s chronickými ranami znášajú väčšinou liečbu larvami veľmi dobre. Jedným zo zásadných nedostatkov larválnej terapie je strach pacienta (tzv. fuj faktor), ktorý je najlepšie zvládnuteľný správnou edukáciou. Strach a nechuť sa však objavuje aj u sestier pri preväzovaní či následnom odstraňovaní larválnej terapie. Negovať sa to dá správnou formou edukačného programu medzi sestrami a inými zdravotnými pracovníkmi.

Cieľom prieskumu bolo zmapovať skúsenosti respondentov s aplikáciou larválnej terapie pri liečbe chronických rán a zistiť, ktoré nepriaznivé udalosti sprevádzali pacientov počas liečby.

Metodika

Prieskum mal charakter kvantitatívneho šetrenia. K zberu údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Dáta boli získavané v mesiacoch november 2016 až január 2017. Samotnému zberu dát predchádzalo súhlasné stanovisko Etickej komisie pri LNsP v Liptovskom Mikuláši. Výber respondentov bol zámerný. Kritérium výberu bola skúsenosť s aplikáciou larválnej terapie a ochota spolupracovať. Dotazník vyplňovali pacienti, ktorí boli po larválnej terapii hospitalizovaní na chirurgickom oddelení alebo boli dispenzarizovaní na chirurgickej ambulancii z dôvodu kontroly rany po larvoterapii. Distribuovali sme 40 dotazníkov, vrátilo sa nám 35 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 87,5% návratnosť. Zo štúdie bolo kvôli nezodpovedaniu všetkých otázok vyradených 5 dotazníkov. Prieskumný súbor tak tvorilo 30 respondentov. Súčasťou dotazníka boli demografické položky.

Pri spracovaní výsledkov bola použitá jednoduchá deskriptívna štatistika. Získané údaje boli spracované v tabuľkovom programe Microsoft Excel 2013.

Výsledky

Základný súbor tvorilo 30 respondentov. Najviac respondentov bolo vo vekovej kategórii 61 a viac rokov (77 %) a v kategórii 40–60 rokov (20 %). Podľa dosiahnutého vzdelania malo najväčšie zastúpenie v súbore 50 % (n = 15) respondentov so stredoškolským vzdelaním a 47 % (n = 14) s učňovským vzdelaním. Prieskumný súbor tvorilo 60 % mužov (n = 18) a 40 % žien (n = 12). Demografické údaje sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Charakteristika súboru respondentov

n – počet respondentov

 

 

Muži Ženy Spolu
n % n % n %

Pohlavie

18 60 12 40 30 100

Vek

menej ako 35 rokov

0 0 0 0 0 0

36–45 rokov

1 6 0 0 1 3

46–60 rokov

4 22 2 17 6 20

61 a viac rokov

13 72 10 83 23 77

Vzdelanie

základné

0 0 0 0 0 0

učňovské

10 56 4 33 14 47

stredoškolské

7 39 8 67 15 50

vysokoškolské

1 6 0 0 1 3

 

V nasledujúcej časti prezentujeme výsledky prieskumného šetrenia u pacientov, ktorí podstúpili larválnu terapiu.

Pri hodnotení skúseností pacientov s aplikovanou larválnou terapiou nás zaujímali subjektívne pocity, ktoré sprevádzali jej aplikáciu (tabuľka 2). Zistili sme, že až 80 % pacientov pociťovalo počas liečby larvami strach a 53 % úzkosť. Dve tretiny respondentov priznali, že sa u nich objavili pocity odporu a hnusu. Podobne 63 % pacientov potvrdilo, že počas liečby bola k jej zvládnutiu nutná psychická podpora. Naopak len necelá tretina pacientov potvrdila, že počas aplikácie lariev mali problémy so spánkom. Napriek týmto skutočnostiam nezanechala u 70 % pacientov larválna terapia zlé spomienky.

 

Tabuľka 2 Subjektívne pocity pacientov sprevádzajúce terapiu

n – počet respondentov

  áno nie neviem
n % n  % n %

Pociťovali ste počas aplikácie lariev strach?

24 80 % 4 13 % 2 7 %

Pociťovali ste počas aplikácie lariev úzkosť?

16 53 % 3 10 % 11 37 %

Objavili sa u vás počas aplikácie lariev pocity odporu (hnusu)?

20 67 % 4 13 % 6 20 %

Objavili sa u vás počas liečby larvami problémy so spánkom?

9 30 % 19 63 % 2 7 %

Bolo nutné vás počas liečby psychicky podporovať, aby ste liečbu zvládli?

19 63 % 8 27 % 3 10 %

Zanechala vo vás larválna terapia zlé spomienky?

6 20 % 21 70 % 3 10 %

 

Počas aplikácie lariev do rany sa pacienti najviac obávali (30 %) možného úniku lariev. Odpor k zväčšujúcim sa larvám pociťovalo 24 % respondentov a 23 % považovalo za najväčší problém šíriaci sa zápach. Pätine respondentov prekážali samotné larvy. Iba jeden muž uviedol, že mu pri aplikácii nič nevadilo. Po aplikácii lariev na ranu pociťovalo 34 % pacientov bolesť, 30 % šteklenie, 23 % svrbenie. Pálenie v mieste aplikácie pociťovalo 14 % pacientov.

Prieskumný súbor pozostával z pacientov, u ktorých sa larválna terapia použila pri liečbe chronických rán. Zaujímalo nás preto, ako hodnotia účinok larválnej terapie v porovnaní s predchádzajúcou liečbou (tabuľka 3). Až 47 % pacientov hodnotilo larválnu terapiu ako účinnú a 17 % dokonca ako veľmi účinnú. Tretina respondentov ju považovala za skôr účinnú. Iba 10 % pacientov ju v porovnaní s predchádzajúcou terapiou hodnotilo negatívne.

 

Tabuľka 3 Účinok larválnej terapie v porovnaní s predchádzajúcou liečbou

n – počet respondentov

 

Muži Ženy Spolu
n % n n% n %

veľmi účinná

3 17 % 2 17 % 5 17 %

účinná

8 44 % 4 33 % 12 40 %

skôr účinná ako neúčinná

6 33 % 4 33 % 10 33 %

neúčinná

1 6 % 2 17 % 3 10 %

veľmi neúčinná

0 0 % 0 0 % 0 0 %

 

Pri hodnotení spokojnosti pacientov s podstúpenou terapiou (tabuľka 4) vyjadrilo spokojnosť 37 % pacientov a 23 % potvrdilo dokonca veľkú spokojnosť. Skôr spokojných ako nespokojných bolo 30 % respondentov a len malé percento (10 %) prejavilo nespokojnosť.

Tabuľka 4 Spokojnosť respondentov s larválnou terapiou

n – počet respondentov

 

Muži Ženy Spolu
n % n n% n %

veľmi spokojný

4 22 % 3 25 % 7 23 %

spokojný

6 33 % 5 42 % 11 37 %

skôr spokojný ako nespokojný

5 28 % 4 33 % 9 30 %

nespokojný

3 17 % 0 0 % 3 10 %

veľmi nespokojný

0 0 % 0 0 % 0 0 %

 

Ak by si mali pacienti vybrať, či podstúpia tento spôsob liečby znova, až 87 % priznalo, že by tak urobili. Dokonca 73 % pacientov by larválnu terapiu jednoznačne odporúčalo aj svojim príbuzným a 13 % by ju skôr odporúčalo. Len 13 % respondentov by liečbu larvami, zrejme aj kvôli predchádzajúcim skúsenostiam, už nepodstúpilo a 14 % by ju neodporúčalo ani svojim známym.

Diskusia

Hareendran (2005) uvádza, že 97 % respondentov s chronickými ranami pociťuje vzhľadom na fyzické fungovanie nejaké obmedzenia. Čambal a kol. (2008) prezentujú, že ak je larválna terapia správne indikovaná, má mimoriadne dobrý účinok práve u pacientov, ktorí počas mnohoročnej liečby inými metódami nedosiahli pozitívny terapeutický efekt. Opierajú sa o výsledky štúdie, kde bolo zaradených 48 pacientov. V 39 prípadoch boli liečené defekty po ukončení larválnej terapie vyčistené od nekrotických tkanív a teda došlo k výraznému zlepšeniu defektu. Na pozitívny prínos larválnej terapie poukazuje aj Hudák (2012), ktorý sa opiera o výsledky štúdie vypracovanej na univerzite v Tromsø z roku 2009. Podľa jej záveru má larválna terapia veľmi málo vedľajších účinkov a zároveň znižuje nutnosť amputácie. Terapia je efektívna a dokonca šetrná k životnému prostrediu.

Väčšina našich pacientov pociťovala pri aplikácii lariev do rany strach, úzkosť, pocity odporu (hnusu) a objavili sa u nich aj poruchy spánku. Na zvládnutie terapie potrebovali niektorí pacienti psychickú podporu. Sherman (2009) ale uvádza, že odmietanie larválnej terapie z dôvodu strachu, obáv či „fuj faktoru“ nie je zo strany pacientov natoľko bežné, ako by sa mohlo zdať. Pacienti s nehojacimi sa ranami vo veľkej väčšine takúto terapiu akceptujú. Podrazilová (2016) poukazuje na rolu sestier pri liečbe larvami, ktorá spočíva hlavne v psychickej podpore pacienta. Douglas (2001) popisuje, že poruchy spánku sú väčšinou spôsobené bolesťou, a zdôrazňuje, že spánok hrá významnú úlohu pre úspešnú regeneráciu tkaniva. Počas aplikácie lariev na ranu naši pacienti pociťovali bolesť, šteklenie, svrbenie alebo pálenie. Podľa Stejskalíkovej (2007) vzniká bolesť zmenou pH v rane, čo vyplýva z metabolickej aktivity lariev. Vhodnými analgetikami sa však dá odstrániť. Podrazilová (2016) potvrdzuje, že pacient môže počas zväčšovania sa lariev pociťovať šteklenie, svrbenie až bolestivosť defektu. Tieto pocity sa však najčastejšie vyskytujú až v konečných štádiách liečby. Polakovičová (2006) uvádza, že obyčajne sa pacienti sťažujú na fyzický diskomfort. Je dokázané, že larvami spôsobená bolesť je častejšia a silnejšia u pacientov s ischemickými ulkusmi. Bolesť je však pacientmi dobre akceptovateľná a hneď po odstránení lariev z rany ju už pacienti nepociťujú.

Spokojnosť pacientov je jedným z dôležitých ukazovateľov kvality zdravotníckych služieb. Výsledky sledovania spokojnosti pacientov sú dobrou spätnou väzbou pre ošetrujúci personál a manažment zdravotníckeho zariadenia. Z toho vyplýva, že keď sú pacienti s larválnou terapiou spokojní, nemajú problém ju podstúpiť znova a neváhali by ju odporučiť ani svojim známym (Kollárová, 2013). Petherick (2006) prezentuje, že približne 25 % pacientov s chronickou ranou dolnej končatiny odmieta larválnu terapiu. Aj napriek nepríjemným pocitom prejavilo spokojnosť s larválnou terapiou až 90 % našich respondentov. Podobne väčšina by podstúpila túto metódu debridementu znova a odporučili by ju aj svojím príbuzným.

Záver

Napriek nízkemu kultúrnemu rešpektu k larvám sa v súčasnosti stále viac lekárov a pacientov obracia o pomoc so svojimi nehojacimi ranami práve na túto metódu (Čambal, 2013). Na základe štúdia odbornej literatúry podporeného výsledkami prieskumu sme dospeli k záveru, že pri larválnej terapii existuje niekoľko problémov a nedostatkov, ktorým je potrebné sa venovať a odstrániť ich. Strach, úzkosť, pocity odporu k larvám a ďalšie obavy je možné zmierniť cielenou komunikáciou, ktorá je potrebná aj v rámci psychickej podpory pacienta. Pri eliminácii nežiaducich účinkov larválnej terapie zohráva dôležitú úlohu zdravotnícky personál. Kvalitná edukácia ešte pred zahájením liečby môže prispieť k znižovaniu výskytu nežiaduceho efektu terapie a zlepšeniu celkového komfortu pacienta počas aplikácie lariev do rany.

 

PhDr. Andrea Ševčovičová, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko Rožňava;
Bc. Katarína Tarageľová,
Nemocnica Poprad, a. s.

 

Literatúra:

1. Čambal M, Krumpálová Z, Kozánek M, Takáč P. Larválna terapia. Bratislava: NOI, 2008. 121 s. ISBN 978-80-89088-71-3

2. Čambal M et al. Larválna terapia a chronické nehojace sa rany. Slov. chir. 2013;10(1):8–11. ISSN 1336-5975

3. Gottrup F, Jørgensen B. Maggot debridement: an alternative method for debridement. Eplasty. 2011;11:e33

4. Hareendran A et al. Measuring the impact of venous leg ulcers on quality of life. J Wound Care. 2005 Feb;14(2):53–57.

5. Hudák A. Liečba vredových ochorení predkolenia. Diplomová práca (Mgr.). Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012, 69 s.

6. Kollárová B, Požonská M, Rybárová D. Spokojnosť pacientov v kontexte hodnotenia kvality ošetrovateľskej starostlivosti. In MOLISA 7. Prešov: PU v Prešove, 2010. s. 63–68. ISBN 978-80-555-0233-5

7. Petherick ES et al. Patient acceptability of larval therapy for leg ulcer treatment and randomised survey to information the sample size calculation of a randomised trial. BMC Med Res Methodol. 2006 Sep 1;6:43.

8. Podrazilová P. Larvy jako aktivní pomocníci při terapii chronických ran. Florence. 2016;12(6):18–20. ISSN 1801-464X

9. Polakovičová S. Larválna terapia – história, technika, účinky a jej využitie v súčasnosti v liečbe rán. Derma. 2006;6(2):22. ISSN 1214-8687

10. Stejskalíková L. Alternativní léčba larvální terapie a čištění ran v praxi. Sestra. 2007;17(4):32–33. ISSN 1210-0404

 

Více o autorkách:

PhDr. Andrea Ševčovičová
1996–2000:
ukonč. SZŠ Prešov – odbor Všeobecná sestra; 2002–2004: ukonč. Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo, FZ PU v Prešove; 2007–2009: ukonč. Mgr. štúdium – Ošetrovateľstvo, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave; 2009–2011: ukonč. doplňujúce pedagogické štúdium, CCaKV PU v Prešove; 2013: rigorózna skúška v odbore Ošetrovateľstvo – FZO PU v Prešove; od 2014: PhD. štúdium, FZO PU v Prešove; VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave; 2004–2006: súkromná zubná prax v Prešove – sestra; od 2007: Prápor RCHBO v Rožňave – mladšia zdravotníčka; od 2013: VŠZaSP sv. Alžbety, Detašované pracovisko v Rožňave – externý pracovník

Bc. Katarína Tarageľová
2003–2007:
ukonč. SZŠ Liptovský Mikuláš – odbor Zdravotnícky asistent; 2014–2017: ukonč. Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo, Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Rožňave; 2007–2008: LNsP Liptovský Mikuláš, chirurgické oddelenie – zdravotnícky asistent; 2008–2012: UNB Bratislava-Petržalka, II. chirurgická klinika – zdravotnícky asistent; 2012–2015: materská a rodičovská dovolenka; 2015–2017: Nemocnica Poprad, a. s, OAIM – zdravotnícky asistent; od 2017: Nemocnica Poprad, a. s., OAIM – sestra

 

Recenzovaly:

PhDr. Ľubomíra Lizáková, PhD. – Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešově
PhDr. Adéla Holubová – Nemocnice Tábor, a. s.
Mgr. Petra Pažoutová, DiS. – Fakulta zdravotnických studií, Technická univerzita v Liberci

 
  • tisk
  • předplatit si