COVID-19
Florence podporuje  
Zpět na detail čísla

Číslo 6 / 2021

Násilné správanie v praxi sestier na nízkoprahovom urgentnom príjme

Datum: 14. 12. 2021
Autor: Mgr. A. Streicherová, Mgr. J. Flajšingrová, doc. PhDr. M. Kyasová, Ph.D., MBA

Súhrn: Práca si kladie za cieľ popísať vzniknuté násilné udalosti, identifikovať ich kauzálne faktory a zistiť ako ovplyvňujú sestry urgentného príjmu. Práca bola realizovaná formou kvalitatívneho šetrenia metódou kombinácie naratívneho a pološtrukturovaného rozhovoru. Práca prináša zistenia o incidencii rôznych typov násilia na pracovisku nízkoprahového urgentného príjmu, rizikové faktory vzniku, prehľad používaných techník v praxi a vytvára priestor pre identifikáciu oblastí, kde sa dá intervenovať pre zlepšenie bezpečnosti na pracovisku.


Kľúčové slová: násilie na pracovisku, agresivita, násilie v zdravotníctve, násilie v praxi sestry, urgentný príjem, nízkoprahový urgentný príjem

Violent behaviour in nursing practice at an emergency assessment unit

Summary: This study aims to describe violence-related events, to identify causal factors and to find out how they affect nurses of an emergency assessment unit. The work was conducted as a qualitative study combining narrative and semi-structured interviews. The presented study brings new findings on the incidence of different types of violence and the risk factors associated with it, provides an overview of techniques used in a real-life setting and opens space for identifying areas where intervention could lead to a safer work place.

Keywords: workplace violence, aggression, healthcare violence, violence in nursing practice, emergency unit, emergency assessment unit

 

Úvod

V dnešnej modernej dobe sa pozeráme na násilie ako na nežiaduci jav, ktorý škodí medziľudským vzťahom, vytvára napätie a bráni rozvoju. Jednou z najzarážajúcejších foriem násilia je rozhodne agresia voči ľuďom, ktorých prácou je starať sa o zdravie iných. Napriek tomu, je dnes zdravotníctvo jedna z najrizikovejších oblastí pre výskyt napadnutia pracovníkov a až štvrtina násilia v spoločnosti sa odohráva práve v súvislosti so zdravotníctvom (Pekara, 2017).

Fenomén násilia v zdravotníctve je celosvetovo rozšírený. Výskumy v Českej republike venujúce sa tej­to problematike ukázali, že až 42 % respondentov z roku 2005 sa stretli s nejakou formou násilia, najčastejšie slovnou a až 13 % zdravotníkov sa stalo obeťou fyzického násilia a v porovnaní s inými krajinami, bol v ČR výskyt veľmi vysoký (Pekara, 2015). Rovnako sa ale ukázalo, že istou mierou je za tento výskyt zodpovedný samotný personál. Hnilicová v roku 2007 v rozhovoroch s pacientmi poukázala na tristné výsledky výskytu verbálneho násilia zo strany sestier a lekárov. Zdravotníci sa často chovajú hrubo, sú arogantní a neprofesionálni (Pekara, 2015). V tejto práci ponúkame pohľad do skúseností sestier s násilím v prostredí urgentného príjmu jednej z najväčších nemocníc v ČR.


Metodika

Pre šetrenie sme vybrali metódu kvalitatívneho výskumu, ktorý lepšie umožňuje študovať procesy v ich prirodzenom prostredí a zo získaných dát utvoriť teórie, ktoré popisujú daný fenomén (Hendl, 2016). Bola zvolená kombinácia naratívneho a pološtrukturovaného rozhovoru. Záznam rozhovorov prebiehal na nízkoprahovom urgentnom príjme počas pracovnej doby respondentov vo februári 2020.

Respondenti boli vyzvaní k vyrozprávaniu udalostí spojených s násilným správaním pacientov počas ich praxe na nízkoprahovom urgentnom príjme. V ďalšej časti sme zisťovali, ako zvládajú násilné situácie na pracovisku, čo sa z daných skúseností naučili do budúcnosti, ako hodnotia svoju prácu z hľadiska bezpečnosti, a ako ich ovplyvňuje násilný incident v osobnom a pracovnom živote. Všetci respondenti boli ubezpečení o zachovaní anonymity, súhlasili s nahrávaním rozhovorov a ich ďalším spracovaním. Rozhovory trvali 3–43 minút. Rozhovory boli podrobené analýze metódou ­axiálneho kódovania.


Výsledky

Tab. 1 zobrazuje anonymizované údaje o respondentoch, ich dosiahnuté vzdelanie a dĺžku praxe v dobe rozhovoru. Relatívnu početnosť daných pojmov naprieč rozhovormi zobrazuje obr. 1.

V 11 z 12 rozhovorov boli identifikované prípady brachiálnej agresivity a vo všetkých rozhovoroch sa vyskytovala verbálna agresivita pacienta voči respondentovi. Identifikované boli aj iné druhy násilia ako snaha zničiť majetok nemocnice, sexuálne obťažovanie, agresivita voči ostatným pacientom alebo vyhrážanie.

Analýzou boli vyvodené kauzálne podmienky, teda jednotlivé faktory, ktoré priamo vedú k vzniknutiu incidentov, a to stav a správanie pacienta a faktory spojené s organizáciou. Veľmi častá bola intoxikácia pacientov či už alkoholom alebo drogami. Agresívni pacienti netolerovali alebo odmietali nejaký druh vyšetrenia alebo sa ošetrenia naopak dožadovali. Pacientov často k násilnému správaniu viedla intolerancia rôznych vstupov (intravenózne a močové katétre). Rovnako sme identifikovali agresivitu u pacientov s psychiatrickými diagnózami a po prekonanom epileptickom záchvate.

Ďalšími príčinami agresívneho správania pacientov, ktoré nevyplývajú priamo z charakteristiky pa­cienta, sú faktory organizácie ako napríklad čakacia doba na ošetrenie. Rovnako sme zistili, že v jednom prípade pacienta vyprovokovalo aj nemiestne správanie záchranárskeho personálu.

Podmienky, ktoré intervenovali vo vzniknutej situácii sme zoradili do kategórií: problémy s komunikáciou; pacient; spolupráca; sestra a prax. Všetky sestry sa snažili o deeskaláciu vzniknutej situácie za použitia rôznych deeskalačných techník, často ale komunikácii bránili rôzne prekážky. Či už sa jednalo o neochotu pacienta alebo o jazykovú bariéru u pacienta zo zahraničia. Jedna respondentka popisuje obťažnú ­komunikáciu s pacientom v amoku.

Jedným z častých fenoménov, ktoré intervenovali násilné incidenty bola spolupráca zdravotníckeho personálu. Respondenti spomínali pomoc medzi sestrami navzájom, pomoc od bezpečnostné služby, záchranárov a polície. Sestry popisujú situácie, kedy je agresia pa­cienta nezvládnuteľná v malej skupine sestier a veľmi často si respondenti sťažovali na nemožnosť bezpečnostné služby zasiahnuť vo vypätej situácii. Táto skutočnosť mnohé sestry frustruje a nevnímajú bezpečnostnú ­službu v nemocnici ako dostatočnú.

Respondenti popisovali situácie, kedy mala prítomnosť polície alebo príslušníkov záchrannej služby vplyv na správanie pacienta. Alica sa ocitla v situácii kedy prítomnosť policajnej zložky pacienta ukľudnila. Božena sa stretla s opačným prípadom, kedy príslušníci záchrannej služby a polície pacienta vyprovokovali k agresívnemu správaniu.

Ako čas najviac rizikový pre vznik násilnej udalosti sme identifikovali koniec pracovnej doby. Sestry videli problém v tom, že prostredie urgentného príjmu je často preplnené množstvom pacientov, ktorým sa nedá venovať naraz. Rovnako vidia problém v zostave kolektívu, ktorý je väčšinovo ženský.

Obavy mali respondenti rovnako z vchodových dverí na urgentný príjem, ktoré neboli opatrené zámkom a dali sa pomocou tlačidla otvoriť z čakárne. Poukazujú aj na ďalší problém a to je možnosť voľného pohybu osôb po areáli nemocnice.

Zaujímalo nás ako sestry reagujú na vzniknuté násilné správanie. Božena vo svojom prípade popisovala riešenie vzniknutej situácie snahou o vytvorenie súkromia pre pacientku. Sestry sa snažili riešiť situácie komunikáciou s pacientom, dohovorom, informovaním lekára, privolaním bezpečnostné služby aj polície. Takmer vo všetkých rozhovoroch sa vyskytlo použitie fyzických obmedzovacích prostriedkov.

Väčšina opýtaných respondentov tvrdí, že s násilnými situáciami problém nemá a zvládajú ich dobre. Niektoré sestry ale naopak udávali, že násilie na pracovisku neznášajú dobre: „Konflikty nemám ráda a vyhýbám se jim,“ alebo: „dost špatně, vždy mám stres, když hlásí nějakou intoxikaci nebo psychózu. Myslím, že jsem dostatečně fyzicky silná, ale i tak mám občas strach. No asi nic, to bych si musela vybrat jiné zaměstnání,“ a napokon: „zvládám ty situace špatně, vždy mě psychicky vyšťavují.“ Niektorí respondenti uviedli, že ich vzniknutý incident ovplyvnil aj v súkromnom života a ovplyvňuje ich vnímanie ľudí okolo seba.


Diskusia

V 12 rozhovoroch sme identifikovali 15 násilných udalostí. V 14 sa stretávame s násilím páchaným priamym príjemcom poskytovanej služby a v jednom rozhovore s násilím páchaným nepriamym užívateľom – konkrétne rodinou pacienta. V európskej NEXT štúdii z roku 2008 (Estryn-Behar et al., 2008) sa udáva prevalencia násilného správania pacientov páchaného na sestrách 22 %, podľa Pekary sa 13 % zdravotníkov v ČR stalo obeťami fyzického násilia (Pekara, 2017). Naše zistenia preto vytvárajú priestor pre nové šetrenie zamerané hlavne na prostredie ČR a sestry urgentných príjmov.

Podľa Freudovej teórie frustrácia-agresia, stojí na počiatku agresívneho správania prekážka za dosiahnutím cieľa a z toho vyplývajúca frustrácia (Nolen-Hoeksema et al., 2009). V prípadoch uvedených v šetrení nachádzame frustráciu agresora vyplývajúcu zo zmeneného stavu vedomia, odmietania alebo naopak dožadovania sa ošetrenia, intolerancie rôznych terapeutických invazívnych vstupov alebo na základe rôznych foriem neporozumenia.

Pri nemožnosti vyriešiť ­situáciu deeskalačnými metódami sa ponúkajú metódy farmakologickej a fy­zickej intervencie. Podľa doporučených postupov by mala byť pacientom aktívne ponúkaná trankvilizačná medikácia (Baudiš et al., 2006). Takýto postup sme ale v rozhovoroch neobjavili. Oveľa častejšie pristupovali respondenti k využitiu fyzických obmedzovacích prostriedkov. Dozvedáme sa aj o rozsahu použitia. Niektorí použili iba obmedzenie voľnosti pohybu končatín, niektorí využili aj možnosť hrudného pásu a kompletnej imobilizácie pacienta. Tento postup by mal byť vyhradený ako tzv. ultimum refugium (Baudiš et al., 2006). Použitie obmedzovacích prostriedkov podlieha pravidlám vyplývajúcim z vestníka Ministerstva zdravotníctva ČR (Zákon č. 372/2011 Sb.).

Respondenti nevnímajú bezpečnosť pracoviska ako veľmi valnú. Jedenásť z 12 respondentov udáva, že bezpečnosť nízkoprahového urgentného príjmu nie je ideálna. Odvolávajú sa na to, že sa jedná o nárazníkové pracovisko prvého kontaktu.


Záver

Práca si dáva si za cieľ popísať a identifikovať kauzálne faktory násilných udalostí z výpovedí jednotlivých pracovníkov nízkoprahového urgentného príjmu. Jedná sa o vážnu tému, pretože podľa niektorých štúdií sú násilné incidenty na pracovisku jedným z najčastejších dôvodov pre zmenu pracovného zaradenia (Estryn-Behar et al., 2008). Takisto znižuje atraktivitu pre potenciálnych zamestnancov a negatívne vplýva na psychické zdravie personálu (Ito et al., 2001). 


Literatúra

1. BAUDIŠ P., KALIŠOVÁ L., KITZ­LEROVÁ E. et al. Omezovací prostředky. In: RABOCH J. et al. Psychiatrie: Doporučené postupy psychiatrické péče II. 1. vyd. ­Praha: Infopharm 2006: 152–156. ­[online]. Dostupné z: https://www.psychiatrie.cz/images/stories/deni_v_oboru/doporucene-postupy-2-2007.pdf.
2. ESTRYN-BEHAR M., VAN DER HEIJDEN B, CAMERINO D. et al. Violence risks in nursing – results from the European ‘NEXT’ Study. Occup Med (Lond) 2008; 58(2): 107–114. doi: 10.1093/occmed/kqm142.
3. HENDL J. Kvalitativní výzkum: ­Základní teorie, metody a ­aplikace. Praha: Portál 2016: 255.
4. ITO H., EISEN S. V., SEDERER L. I. et al. Factors affecting psychiatric nurses’ intention to leave their current job. Psychiatr Serv 2001; 52(2): 232–234. doi: 10.1176/appi.ps.52.2.232.
5. NOLEN-HOEKSAMA S., FREDE­RICK­SON B. L., LOFTUS G. R. Atkinson & Hilgard’s Introduction to psychology. Andover United Kingdom: Cengage Learning EMEA 2009.
6. PEKARA J. Fenomén násilí ve zdravotnictví. Interní Med 2017; 19(5): 227.
7. PEKARA J. Komunikace jako sebe­obrana zdravotníka. Praha: Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví 2015.
8. Zákon č. 372/2011 Sb. Zákon o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (zákon o zdravotních službách). [online]. Dostupné na: www.zakonyprolidi.cz/cs/2011-372.

 


O autorkách

Mgr. Annamária Streicherová
Autorka ukončila magisterské štúdium programu Intenzivní péče na MU Brno v roku 2020. Venovala sa výskumu násilného správania na pracovisku nízkoprahového urgentného príjmu, kde sama počas štúdia pracovala ako sestra. Od roku 2020 pracuje ako sestra na Oddělení resuscitace a intenzivní medicíny kliniky anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny FN Brno.

Mgr. Jana Flajšingrová
Klinika anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny, Fakultní nemocnice Brno.

doc. PhDr. Miroslava Kyasová, Ph.D., MBA
Ústav zdravotnických věd, Lékařská fakulta, Masarykova univerzita Brno.

 

 
  • tisk
  • předplatit si