Florence plus
Saturácia spirituálnych potrieb pacientov
Náboženstvo a spiritualita patria medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské skúsenosti, presvedčenie, hodnoty, správanie a priebeh ochorenia.“ D. LUKOFF
Úvod
V súčasnosti panuje celosvetový trend kritiky zdravotníckej starostlivosti za jej značnú dehumanizáciu. Na základe tejto kritiky vznikajú nové trendy – aj v ošetrovateľstve –, ktorých jedným z prioritných cieľov je zakomponovanie spirituálneho aspektu do celkovej starostlivosti o pacientov (McSherry, Jamieson, 2011).
Záujem o spirituálne potreby pacientov sa v posledných rokoch zvyšuje spolu s narastajúcim poznaním významu spirituality v živote človeka. Nenaplnené duchovné potreby často súvisia so zníženou kvalitou starostlivosti, nespokojnosťou pacientov a zníženou kvalitou života (Sharma et al., 2012)
Ošetrovateľstvo založené na holistickom prístupe rešpektuje človeka ako jedinečnú bytosť tvorenú bio-psycho-sociálno-spirituálnymi atribútmi. V praxi je často oblasť spirituality ,zúžená len na oblasť zisťovania vierovyznania pacienta, čo ani z ďaleka nepokrýva problematiku spirituality človeka. Tejto oblasti v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti je potrebné venovať sa viac nakoľko množstvo štúdii potvrdilo, že spiritualita je významným protektívnym faktorom v procese uzdravovania sa, či už ide o psychické alebo fyzické ťažkosti.
Spiritualita v kontexte ošetrovateľstva
Kvalitná starostlivosť sa nezaobíde bez komplexného vnímania a uspokojovania potrieb človeka a jeho rodiny. Uspokojovanie duchovných potrieb slúži na redukciu existenciálnej úzkosti, je zdrojom vyrovnávania sa s neistotami v živote. Spirituálna starostlivosť musí byť oveľa vedomejšou a účelnejšou časťou role širokého tímu starostlivosti (Faull et al., 2012).
Pre potreby ošetrovateľstva možno spiritualitu vymedziť nasledovne: „Spiritualita predstavuje univerzálnu dimenziu ľudského bytia a reflektuje zažívanie a vyjadrenie ľudského ducha v jedinečnom a dynamickom procese. Spiritualita integruje, rozvíja a posilňuje osobu, rodinu, komunitu a umožňuje dodávať silu pre nájdenie zmyslu a účelu života, nádeje, odpustenia aj v čase krízy, choroby či blížiacej sa smrti. Kultúra, religiozita, historický kontext nie sú podmienkami religiozity, ale môžu ovplyvňovať to, ako sa spiritualita osoby, rodiny, komunity prejavuje navonok v bežnom živote.“ (Farský, Žiaková, Ondrejka, 2010)
Predmetom spirituálnej starostlivosti je kríza viery, kríza súkromia, kríza ľudskej dôstojnosti, kríza pocitu potrebnosti a seberealizácie, kríza sebaúcty, kríza lásky a pocitu príslušnosti, kríza bezpečia a istoty (Jonczy, 2010).
Každá sestra musí plniť jednotlivé ošetrovateľské intervencie vychádzajúc zo skutočnosti, že súčasné ošetrovateľstvo kladie dôraz na holistický prístup, kde patria aj formy duchovnej starostlivosti. Najčastejšie si kňaza žiada pacient, pričom privolanie duchovného u katolíkov nesie v sebe potrebu sviatostí. Vo výskume Dobríkovej a Slamkovej (2012) volali kňaza v 135 prípadoch, t. j. pre 63,1 % zomierajúcich. Zomierajúci možno práve počas svojich posledných pozemských chvíľ hľadá autentický vzťah k Bohu intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Človek si totiž nekladie principiálne otázky vo chvíľach pohody. Ale keď je na dne, začína brať Boha na zodpovednosť a vtedy sa mu otvorí mnoho neznámeho a hľadá odpovede práve v duchovnej dimenzii.
Rozdelenie spirituálnych potrieb
Spiritualita je významným protektívnym faktorom v procese uzdravovania sa, či už ide o psychické alebo fyzické ťažkosti (Stríženec, 2007). Duchovná starostlivosť by mala byť plánovaná ako ostatné intervencie. Dôležitým predpokladom spirituálnej starostlivosti sú kvalitné medziľudské vzťahy. Pre prax sú dôležité princípy ako otvorenosť a nadšenie členov tímu, vzájomná podpora, atmosféra dôvery. Duchovná starostlivosť je súčasťou všetkých činností vykonávaných u pacienta avyžaduje si hodnotenie súčasnej situácie pacienta, intervenciami podporujeme vzťahy, ktoré majú pre zomierajúceho význam, sebareflexiou si uvedomujemevlastné duchovné potreby a zároveň potreby umierajúceho a potrebu neustále sa vzdelávať. Poradie potrieb sa počas ochorenia mení, ak na začiatku choroby dominovali potreby biologické, na konci sa do popredia dostávajú práve potreby spirituálne.Uspokojenie jednotlivých potrieb je dôležitým zdrojom vyrovnávania sa so životnými neistotami, s ochorením, s prognózou.
Duchovné potreby môžeme rozdeliť do troch základných oblastí,a to (Kopáčiková, 2015):
- potreby súvisiace s vedomím seba (potreba nádeje, lásky, cieľu a zmyslu života a pod.),
- potreby súvisiace s inými (potreba odpustenia, vyrovnania so stratou lásky, rešpektovania okolím a pod.),
- potreby súvisiace s absolútnom (potreba istoty existencie Boha, viery a pod.).
Intervencie sestry v spirituálnej oblasti
V praxi by mala byť duchovná starostlivosť poskytovaná na rovnakej úrovni ako fyzická starostlivosť. Obmedzovanie duchovnej starostlivosti v praxi je často dôsledkomnadmernej fyzickej záťaže zdravotníckych pracovníkov, jespôsobené nedostatkom času personálu, negatívnymi skúsenosťami a konfliktnými situáciami medzi pacientom a poskytovateľom starostlivosti, nedostatkom dôvery a skúsenosti poskytovateľov, zle nastavenej kontinuity starostlivosti v rámci ošetrovateľského týmu a nedostatkom súkromia (Kober, 2015).
Tieto nedostatky v poskytovaní spirituálnej starostlivosti možno eliminovať, ako popisuje Bačišinová a Galdunová (2008), adekvátnym vzdelávaním sestier a vnímaním vlastnej spirituality. Sestra vo svojej profesii by mala byť vzdelávaná a formovaná v otázkach poskytovania duchovnej starostlivosti pacientom. Vzdelávanie sa zameriava na oblasť spirituálnych potrieb pacienta, ich zisťovanie a posudzovanie, plánovanie a realizáciu ošetrovateľských aktivít v tejto oblasti metódou ošetrovateľského procesu. Formovanie osobnosti sestry je vykonávané často sprostredkovane, respektíve duchovná stránka osobnosti je ponechávaná na sestru samu. V posledných rokoch sa v ošetrovateľstve zdôrazňuje rešpektovanie kultúrnych a náboženských rozdielov u pacientov iných národov a náboženstiev. Sestra vo svojej profesii musí nájsť hranicu medzi vlastnou spiritualitou a spiritualitou pacienta. Má preukázať rešpekt voči názorom a spôsobu života pacienta a byť schopná prijímať iné presvedčenie pacienta, aké má ona, má predchádzať vnucovaniu vlastných pohľadov pacientovi. Pri ošetrovaní je možné využívať vlastný svetonázor a náboženstvo. Sestra má zvládať nedostatok schopností, záujmu a skúseností a vedieť akým spôsobom reagovať v prípade, že si uvedomuje svoju nekompetentnosť; vedieť rozlíšiť, kedy je potrebné odkázať na kňaza alebo poradcu.
Keďže profesionálna zodpovednosť za duchovné riedenie problémov v tejto oblasti môže mať vážny vplyv na pacientov stav, od sestry sa vyžaduje:
- byť kompetentná pri identifikácii duchovných potrieb pacientov, navrhnúť plán starostlivosti a prispievať k poskytovaniu a hodnoteniu starostlivosti využitím postupu riešenia problémov,
- byť schopná stanoviť potrebnú duchovnú starostlivosť, plánovať, sprostredkovať a ohodnotiť starostlivosť v prospech pacienta, priateľov a rodiny,
- byť schopná pochopiť dôležitosť ľudskej duchovnosti s cieľom rozpoznať vzťahy medzi náboženstvom, kultúrou, správaním, zdravím a uzdravením, maťschopnosť plánovať a poskytnúť adekvátnu starostlivosť.
Uspokojovanie duchovným potrieb u klientov je možné zlepšiť tým, že sestry (Grant, 2004):
- rozširujú vzdelanie o duchovnej starostlivosti,
- zdôrazňujú duchovný rozmer starostlivosti u klienta,
- uvedomujú si duchovnú dimenziu v klinickej praxi,
- dokážu identifikovať stavy duchovnej tiesne, deficitu duchovných potrieb,
- na vykonávanie náboženských úkonov dokážu zabezpečiť vhodné miesto.
Záver
,,Starostlivosť o pacienta prekonala v poslednom období veľké zmeny, ktoré rešpektujú prirodzené potreby pacientov, medzi ktoré patria aj spirituálne potreby. Je samozrejme našou ošetrovateľskou snahou ako i ľudskou, aby sme tieto problémy v duševnej sfére, z nášho hľadiska videné ako nežiaduce poruchy, zmiernili, dokonca im predišli. Kvalitná starostlivosť sa nezaobíde bez komplexného vnímania a uspokojovania potrieb chorého človeka a jeho rodiny. Umenie sprevádzať znamená bezpodmienečné uplatňovanie holistického prístupu k chorému.“(Kopáčiková, 2015, s. 30)
Z týchto dôvodov nemôže byť spirituálna a duchovná stránka človeka v chorobe zúžená len na zistenie vierovyznania, ale je potrebné z pozície sestier vnímať problematiku spirituality a duchovenstva komplexne s akcentom na individualitu pacienta.
Zoznam bibliografických odkazov BAČIŠINOVÁ, J., GALDUNOVÁ, H. 2008. Ošetrovateľstvo v dimenziách religiozity. In: Theologos.2008. r. 1, č. 1, s. 123–136.
Další aktuality v této rubrice
- Lékařské přístroje a elektrochirurgie
- Základní metodický rámec pro realizaci supervize v českém ošetřovatelství
- Je nárůst nemocných trpících mentální anorexií podmíněn společensky?
- Malomocenství – nemoc, kterou trpěl i jeruzalémský král
- Starostlivosť o pacienta s centrálnym venóznym vstupom a jej špecifiká
- Doporučené postupy k odběrům krve – prevence preanalytické variability
- Lidé podpoří pacienty s roztroušenou sklerózou na 24hodinovém maratonu – v Praze se koná už potřinácté
- Inkontinence a možnosti její léčby se zaměřením na rehabilitační léčbu
- Tajemství Jana Janského – díky jeho „náhodnému“ objevu byly zachráněny tisíce životů
- Toxická epidermální nekrolýza – Lyellův syndrom