COVID-19
Florence podporuje  
Zpět na přehled článků

Recenzované články

Prevencia ochorenia diabetes mellitus 2. typu stravovaním pohľadom medzinárodných organizácií

Datum: 9. 6. 2021
Autor: PhDr. Slávka Mrosková, PhD.

Súhrn: Diabetes mellitus 2. typu je závažné nevyliečiteľné ochorenie, ktorého incidencia celosvetovo stúpa. Spája sa so vznikom chronických komplikácií, mení kvalitu života pacientov, výrazne determinuje ekonomickú sféru spoločnosti. S ohľadom na uvedené je veľmi dôležité vynakladať zvýšené úsilie pri vyhľadávaní osôb rizikových pre vznik diabetu (tzv. prediabetické stavy) a včasnou intervenciou predchádzať jeho vzniku. Príspevok sumarizuje najnovšie odporúčania medzinárodných diabetologických spoločností zamerané na prevenciu ochorenia a analyzuje najčastejšie popisované intervencie. K  spoločným znakom v  odporúčaniach patrí najmä trvalo udržateľný pokles telesnej hmotnosti a zmena v prístupe k stravovaniu – preferovanie aspektov stredomorskej stravy či DASH (The Dietary Approaches to Stop Hypertension) diéty.

Klúčové slova: diabetes mellitus 2. typu, prevencia, redukcia hmotnosti, stredomorská strava, DASH diéta

Prevention of type 2 diabetes mellitus by nutrition – a view of international organizations

Summary: Type 2 diabetes is a serious, incurable disease, the incidence of which is increasing worldwide. It is associated with the development of chronic complications, changes the quality of life of patients, and significantly determines the economic sphere of society. In view of the above, it is very important to make an increased effort to identify persons at risk of developing diabetes (called prediabetes states) and to prevent it by early intervention. The paper summarizes the latest recommendations of international diabetes societies aimed at preventing the disease and analyses the most frequently contracted interventions. Common features in recommendations include, in particular, a sustainable weight loss and a change in approach to eating – preferring aspects of the Mediterranean diet or DASH (The Dietary Approaches to Stop Hypertension) diet.

Klíčová slova: type 2 diabetes, prevention, weight reduction, mediterranean diet, DASH diet

 

Úvod

Diabetes mellitus (DM) predstavuje rastúci globálny problém. Podľa údajov Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF – International Diabetes Federation) bolo v roku 2017 na celom svete 424,9 miliónov ľudí s diabetom vo veku 20–79 rokov a odhaduje sa, že v roku 2045 pôjde o 628,6 milióna ľudí. Kým v roku 2017 bola prevalencia tohto ochorenia v Európe 8,8 % (7,0–12,0 %), v roku 2045 sa odhaduje nárast na hodnotu 10,2 % (8,2–13,7 %) (IDF, 2017a). V roku 2017 bolo v diabetologických ambulanciách na Slovensku registrovaných 354 726 diabetikov. Každý rok je do dispenzárnej starostlivosti prijatých viac ako 20 tisíc nových pacientov. Prevažná väčšina z nich sa liečila na DM 2. typu (DM2) (NCZI, 2017).

Vzhľadom na rastúcu prevalenciu ochorenia, jeho chronické komplikácie (Ambler, 2012), niekoľkonásobne vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení (Karásek, 2018), zásah do kvality života pacientov a ich rodín, ako aj ekonomických dosahov ochorenia (IDF, 2017a), je primárnym cieľom prevencia vzniku tohto stavu, a to najmä u jedincov v prediabetickej fáze (Gazdíková, 2017).

Prediabetes je stav typický laboratórnymi zmenami (hraničná glykémia nalačno, porušená glukózová tolerancia, hranične zvýšená koncentrácia glykovaného hemoglobínu) (Gazdíková, 2017), avšak jedinec nemá žiadne klinické problémy. Aktívne vyhľadávanie prediabetikov a edukácia o nutnosti zmien v ich životospráve je dôležitou oblasťou prevencie vzniku DM2.

Odporúčania medzinárodných diabetologických organizácií (IDF; ADA (American Diabetes Association), DC (Diabetes Canada), Diabetes UK, European Evidence-Based Guidelines) sa v prevencii DM dominantne zameriavajú na zmenu životosprávy. Odporúčania sú formulované na základe výsledkov viacerých rozsiahlych, longitudinálnych štúdií ako napríklad European Diabetes Prevention Study, Diabetes Prevention Program, Finish Diabetes Prevention Study, United States Diabetes Prevention Program, Da Qing Diabetes Prevention Study. Všetky odporúčania, so zameraním na stravovanie, sú súčasťou tabuľky 1. 

 

Najčastejšou spoločnou črtou preventívnych odporúčaní je udržateľný pokles telesnej hmotnosti, a to zmenou stravovania a zvýšením fyzickej aktivity. Pri úprave stravovania sa v odporúčaniach odporúča najmä stredomorské stravovanie a DASH diéta (The Dietary Approaches to Stop Hypertension). Tieto prístupy k stravovaniu nemajú za účel len predchádzať ochoreniu, ale súčasne sú vhodné pri znižovaní telesnej hmotnosti a úprave ďalších laboratórnych markerov.

Pokles/redukcia telesnej hmotnosti

Výskumy preukázali, že zníženie hmotnosti o 5–7 % zníži relatívne riziko DM2 o 50 %, pokles hmotnosti o 5 % a udržanie zníženej hmotnosti po dobu 3 rokov redukuje riziko DM2 o 58 %, strata každého kilogramu je spojená so znížením rizika vzniku ochorenia o 16 %, či pokles hmotnosti o 10 % môže byť dostačujúci k zníženiu rizika vzniku DM2 o 80 % (Diabetes UK, 2018).

Tieto výsledky teda jednoznačne preukazujú, že najdominantnejší faktor prevencie DM2 je redukcia telesnej hmotnosti. V odporúčaniach stanovený pokles hmotnosti o 5 %, respektíve 7 %, vychádza z predpokladu, že tento cieľ je pre väčšinu ľudí reálny a dosiahnuteľný. Dôležité je zdôrazniť, že nielen pokles hmotnosti u prediabetikov s nadváhou/obezitou je v prevencii DM2 významným javom, rovnako dôležité je aj dlhodobé udržanie zníženej hmotnosti. Napríklad v Da Qing štúdii (Li et al., 2014) sa po 23 rokov zistila redukcia rizika DM na úrovni 45 %. Dlhodobá zmena v životospráve človeka, ktorá vedie k poklesu telesnej hmotnosti má okrem prevencie DM2 význam aj v zmysle poklesu celkovej mortality na kardiovaskulárne ochorenia, čo úzko súvisí s tým, že zmenou životosprávy dochádza k úprave hodnôt krvného tlaku, lipidogramu či zápalových markerov (Diabetes UK, 2018).

Pri znižovaní telesnej hmotnosti sa odporúča obmedziť príjem energie, mierne znížiť príjem tukov (< 35 % celkového denného príjmu energie) vrátane nasýtených tukov (< 10 % celkového denného príjmu energie), zvýšiť konzumáciu vlákniny (> 15 g/1 000 kcal) a zvýšiť fyzickú aktivitu minimálne na 30 minút denne alebo 150 minút týždenne (miernej až silnej intenzity) (Diabetes UK, 2018). Pacient má byť vedený tak, aby želaný pokles hmotnosti dosiahol v priebehu 6 mesiacov. Odporúča sa pokles hmotnosti o 0,5–1 kg za týždeň, a to aj znížením príjmu kalórií o 500–1 000 kalórií/deň (ADA, 2019) respektíve 500–600 kalórií/deň, v závislosti od počiatočnej hmotnosti (IDF, 2017b).

Stravovacie návyky

Výskumy naznačujú, že strava s vysokým podielom tukov, s vysokým glykemickým indexom a nízkym obsahom vlákniny sa spája s vyšším rizikom diabetu, kým naopak rastlinná strava redukuje riziko jeho vzniku (Diabetes UK, 2018). Uvedené parametre spĺňajú viaceré prístupy v stravovaní ako napríklad stredomorská strava, DASH diéta, Nórske zdravé stravovanie (Nordic healthy diet), vegetariánske a vegánske stravovanie.

Stredomorská strava

Stredomorská strava respektíve mediteriánska strava (MedDiet) bola prvýkrát opísaná v roku 1960. Tento spôsob stravovania uznalo UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) v roku 2010 ako nehmotné kultúrne dedičstvo Francúzska, Talianska, Grécka, Španielska a Maroka (Ndlovu et al., 2019). K základným charakteristikám tohto spôsobu stravovania patrí:
→ vysoká konzumácia ovocia, zeleniny, strukovín, orechov, semienok a celozrnných obilnín;
→ stredná až vysoká konzumácia olivového oleja (olivový olej je základný zdroj tukov);
→ nízka až stredná konzumácia mliečnych výrobkov (najmä syrov a jogurtu);
→ nízka až stredná konzumácia vína;
→ nízka až stredná konzumácia hydiny a rýb;
→ nízka konzumácia červeného mäsa a mäsových produktov (DC, 2018).

Stredomorská strava je primárne, ale nie výlučne, strava založená na rastlinných potravinách, pretože umožňuje nízku konzumáciu mäsa/mäsových produktov, fermentovaných mliečnych výrobkov a rýb. Chybný pohľad na stredomorskú stravu je, že ide o nízko-tukovú diétu, čo nie je správne. Typická stredomorská strava obsahuje 30–45 % tukov. Dôležitým javom pri tomto stravovaní nie je ani tak množstvo prijímaných tukov, ako ich druh: olivový olej, orechy a tučné ryby sú hlavnými zdrojmi tukov. Najmä extra panenský olivový olej môže reprezentovať 15 % a viac z celkového energetického príjmu. Používanie iného ako olivového oleja pri príprave jedál (napríklad ľanový, arašidový, slnečnicový olej) nepatrí k tradičnej verzii MedDiet. Stredomorské stravovanie vyžaduje nízku alebo dokonca nulovú spotrebu červeného mäsa, spracovaného mäsa, sladkých dezertov a spracovaných potravín bohatých na cukry a živočíšne tuky. Súčasťou stredomorského stravovania je mierna konzumácia alkoholu vždy počas jedla (5–25 g/deň u žien; 10–50 g/deň u mužov). Odporúča sa víno rovnomerne rozložené počas týždňa (Ndlovu et al., 2019; Martínez-González et al., 2017).

Metaanalýzy veľkého počtu štúdií (12 800 000 subjektov) preukázali, že adherencia k tomuto spôsobu stravovania redukuje celkovú mortalitu, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia srdca, infarkt myokardu, incidenciu nádorových ochorení, neurodegeneratívnych ochorení a diabetu (Dinu et al., 2018). Ďalší systematický prehľad (122 810 subjektov) opätovne potvrdil, že tento typ stravovania vedie k významnej redukcii rizika cukrovky (Schwingshackl et al., 2015).

DASH diéta

DASH diéta je spôsob stravovania, ktorý bol primárne vytvorený s cieľom liečiť hypertenziu bez použitia liekov, čo sa aj opakovane výskumne preukázalo. Tento prístup v stravovaní zdôrazňuje konzumáciu ovocia, zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, celozrnných obilnín, hydiny, rýb, orechov a strukovín, a obmedzuje príjem červeného mäsa, sladkostí, pridaného cukru, sladených nápojov, celkového množstva tuku a cholesterolu (DC, 2018). K odporúčaným druhom tukov pri tomto stravovaní patrí používanie rastlinných olejov (olivový, slnečnicový, repkový, kukuricový), nízkotučných majonéz, dresingov a margarínov. DASH stravovanie podporuje vyšší príjem ochranných minerálov ako je draslík, vápnik, horčík, vláknina, ktoré sú súčasťou zeleniny a ovocia, a akceptuje nízky príjem rafinovaných cukrov a saturovaných tukov. Dôležitým, a technicky primárnym aspektom v tejto diéte je redukcia príjmu sodíka, čo je jeden z aspektov, ktorý zaisťuje pokles hodnôt krvného tlaku (NIH, 2019).

Tento prístup k stravovaniu je všeobecne odporúčaný nielen medzinárodnými diabetologickými organizáciami, ale aj kardiologickými. DASH diéta sa spája s poklesom kardiovaskulárnych ochorení, koronárnych ochorení, mozgových príhod a diabetu, a s poklesom systolického (−5,2 mmHg) a diastolického krvného tlaku (−2,60 mmHg), celkového cholesterolu (−0,20 mmol/L), LDL-cholesterolu (−0,10 mmol/L), HbA1c (−0,53%), inzulínu (−0,15 μU/mL) a telesnej hmotnosti (−1,42 kg) (Siervo et al., 2015).

K pozitívnym aspektom MedDiet a DASH diéty patrí: nižší príjem energie (najmä pri DASH diéte), vysoká konzumácia vlákniny, rastlinných, zdraviu prospešných tukov (polynenasýtené mastné kyseliny), nižší príjem živočíšnych, nezdravých tukov a cholesterolu. Veľmi významnou, preventívnou zložkou dominantne rastlinnej stravy je vysoký obsah látok fytochemického charakteru (napr. polyfenoly, flavonoidy, terpény, ligníny). Fytochemikálie sú bohato zastúpené v ovocí, zelenine, strukovinách, víne, čaji či káve. Tieto biologicky aktívne látky, tak ako na to poukazujú viaceré výskumy, dokážu predchádzať vzniku inzulínovej rezistencii, majú antioxidačný účinok, podporujú vychytávanie glukózy z krvi jednotlivými bunkami, blokujú proces trávenia cukrov a ich absorbcie v tenkom čreve – čím sa podieľajú na stabilizácii hladín glykémie a predchádzajú vzniku ochorenia (Kim et al., 2016).

Záver

Diabetes mellitus je celoživotným ochorením s negatívnym dosahom na všetky aspekty života človeka. Sedavý spôsob života, nadbytok konzumovanej stravy a nárast telesnej hmotnosti sú atribúty podieľajúce sa na jeho vzniku. Zmena postoja človeka k jedlu a stravovaniu predstavuje spolu s fyzickou aktivitou prostriedok prevencie tohto ochorenia. Odporúčania medzinárodných inštitúcií rozoberané v tomto príspevku nie sú prevenciou iba diabetu, ale aj mnohých iných civilizačných ochorení. Odporúčania v prevencii diabetu pritom nemajú zložitý charakter, nevyžadujú od jedinca špecifické postupy pri výbere, nákupe potravín či technologickej prípravy jedál, naopak ide o rešpektovanie základných zásad zdravého, racionálneho stravovania. Adherencia k zmenám stravovania je však pre mnohých ľudí komplikovaná a zvyčajne nemá dlhotrvajúci charakter. Tento problém si uvedomujú aj odborníci, a preto v porovnaní so staršími odporúčaniami v prevencii diabetu sa čoraz viac zdôrazňujú aktivity zamerané na podporu edukačných programov pre ľudí s rizikom vzniku DM 2. typu (prediabetikov).

Literatúra

1. American Diabetes Association. Prevention or delay of type 2 diabetes: standards of medical care in diabetes – 2019. Diabetes Care 2019; 42 (Suppl 1): S29–S33. doi: 10.2337/dc19-S003.
2. AMBLER Z. Diabetes mellitus a neuropatie. Neurol Praxi 2012; 13 (Suppl E): 4–6.
3. Diabetes Canada. Clinical practice Guidelines 2018. Reducing the risk of developing diabetes. Diabetes Canada Clinical Practice Guidelines Expert Committee. Can J Diabetes 2018; 42 (Suppl 1): S20–S26.
4. DYSON P. A., TWENEFOUR D., BREEN C. et al. Diabetes UK evidence-based nutrition guidelines for the prevention and management of diabetes. Diabet Med 2018; 35(5): 541–547. doi: 10.1111/ dme.13603.
5. DINU M., PAGLIAI G., CASINI A. et al. Mediterranean diet and multiple health outcomes: an umbrella review of meta-analyses of observational studies and randomised trials. Eur J Clin Nutr 2018; 72(1): 30–43. doi: 10.1038/ejcn.2017.58.
6. GAZDÍKOVÁ K. Prediabetes. Via pract 2017; 14(1): 16–20.
7. International Diabetes Federation. Diabetes atlas. 8th edition 2017. [online]. Available from: http://fmdiabetes.org/wp-content/uploads/2018/03/IDF-2017.pdf.
8. International Diabetes Federation. Clinical practice recommendations for managing type 2 diabetes in primary care. 2017b. [online]. Available from: https://www.idf. org/e-library/guidelines/128-idf-clinical-practice-recommendations-for-managing-type-2-diabetes-in-primary-care.html.
9. KARÁSEK D. Diabetes a kardiovaskulární riziko. Interní Med 2018; 20(2): 58–61. doi: 10.36290/int.2018.011.
10. KIM Y., KEOGH J. B., CLIFTON P. M. Polyphenols and glycemic control. Nutrients 2016; 8(1): 17. doi: 10.3390/nu8010017.
11. LI G., ZHANG P., WANG J. et al. Cardiovascular mortality, all-cause mortality, and diabetes incidence after lifestyle intervention for people with impaired glucose tolerance in the Da Qing Diabetes Prevention Study: a 23-year follow-up study. Lancet Diabetes Endocrinol 2014; 2(6): 474–480. doi: 10.1016/S2213-8587(14)70057-9.
12. MARTÍNEZ-GONZÁLEZ M. Á., HERSHEY M. S., ZAZPE I. et al. Transferability of the mediterranean diet to non-mediterranean countries. what is and what is not the mediterranean diet. Nutrients 2017; 9(11): 1226. doi: 10.3390/nu9111226.
13. Národné centrum zdravotníckych informácií. Činnosť diabetologických ambulancií v SR 2017. [online]. Dostupné z: www. nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/ zs1811.pdf.
14. NDLOVU T., van JAARSVELD F., CALEB O. J. French and Mediterranean-style diets: contradictions, misconceptions and scientific facts – a review. Food Res Int 2019; 116: 840–858. doi: 10.1016/ j.foodres.2018.09.020.
15. National Institutes of Health. DASH Eating Plan. 2019. [online]. Available from: www. nhlbi.nih.gov/health-topics/dash-eating-plan.
16. PAULWEBER B., VALENSI P., LINDSTROM J. et al. A European evidence-based guideline for the prevention of type 2 diabetes. Horm Metab Res 2010; 42 (Suppl 1): S3–36. doi: 10.1055/s-0029-1240928.
17. SIERVO M., LARA J., CHOWDHURY S. et al. Effects of the dietary approach to stop hypertension (DASH) diet on cardiovascular risk factors: a systematic review and meta-analysis. Br J Nutr 2015; 113(1): 1–15. doi: 10.1017/ S0007114514003341.
18. SCHWINGSHACKL L., MISSBACH B., KÖNIG J. et al. Adherence to a Mediterranean diet and risk of diabetes: a systematic review and meta-analysis. Public Health Nutr 2015; 18(7): 1292–1299. doi: 10.1017/S1368980014001542.

 


O autorke

PhDr. Slávka Mrosková, PhD., Autorka od roku 2002 pracuje ako odborný asistent na Prešovskej univerzite, Fakulte zdravotníckych odborov, Katedre ošetrovateľstva. Časť svojej profesijnej činnosti (výskumná aktivita, pedagogická činnosť) zameriava na problematiku stravovania v prevencii a liečbe rôznych ochorení, výživu v detskej populácii, príčiny a dôsledky stravovania na zdravie ľudí v rôznej vekovej kategórii.

Recenzie:
PhDr. Mária Sováriová Soósová, PhD., Ústav ošetrovateľstva, LF Univerzity Jozefa Pavla Šafárika v Košiciach, Slovenská republika
PhDr. Mgr. Jitka Tomanová, Ph.D., Ústav ošetřovatelství, Fakulta zdravotníckych věd, Univerzita Palackého v Olomouci

 
  • tisk
  • předplatit si