Týždeň mozgu – participácia Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove

Súhrn: Demencia je nevyliečiteľné a dlhodobo invalidizujúce ochorenie. Aktivizáciu pacienta je adekvátne uskutočňovať pomocou prirodzených aktivít jedinca. Medzi aktivizačné techniky patrí: podpora sebestačnosti, nutričná podpora, orientácia v realite, lifestyle approach, muzikoterapia, kognitívny tréning. Fakulta zdravotníckych odborov sa už tradične zapojila do Týždňa mozgu 2022 v rámci aktivít na podporu kognitívnych funkcií u seniorov. Študenti odboru ošetrovateľstva realizovali intervencie s názvom Podporné aktivity pre seniorov v zariadení pre seniorov – Senior Vital Sabinov.

Kľúčové slová: demencia, týždeň mozgu, študenti, Fakulta zdravotníckych odborov, seniori

 

Week of the brain – participation of Faculty of Health Care of the University of Presov

Summary: Dementia is an incurable and long-term disabling disease. Patients should be adequately activated and supported in their natural activities. Activation techniques include: support of self-sufficiency, nutritional support, orientation in the reality, lifestyle approach, music therapy, cognitive training. The Faculty of Health Care has traditionally participated in the Week of the brain 2022 as part of activities to support cognitive functions in the elderly. Nursing students conducted a workshop titled Support Activities for the Elderly in the Senior Vital Sabinov facility.

Keywords: dementia, Week of the brain, students, Faculty of Health Care, elderly

 

Teoretické východiská

Demencia patrí medzi najčastejšie chronické ochorenie vo vyššom veku, pričom ju definujeme ako progredujúce, nevyliečiteľné, a tiež invalidizujúce ochorenie. Už v roku 2015 trpelo Alzheimerovou chorobou (ACH) a príbuznými demenciami 10,5 milióna Európanov a ich počet postupne narastá. V roku 2018 sa celosvetovo odhadovalo 50 miliónov ľudí s demenciou, pričom do roku 2050 sa predpokladá viac ako trojnásobný nárast tohto ochorenia (Prince et al., 2015).

Štatistické ukazovatele poukazujú na skutočnosť nedostatočného zastúpenia opatrovateľov z odbornej alebo laickej komunity, ktorí sú v kontinuálnej starostlivosti konfrontovaní rôznymi problémami zdravotného alebo sociálneho charakteru. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je demencia vnímaná ako civilizačné ochorenie a jej výskyt každoročne stúpa. Na Slovensku má diagnostikovanú demenciu približne 42 tisíc ľudí, čo znamená 1 osoba zo 120 ľudí celkovej populácie (Gadušová, 2017). V 21. storočí zaznamenávame nárast starnutia populácie vo vyspelých aj v rozvojových krajinách, demencia sa stáva celosvetovou hrozbou. Okrem postihnutia kognitívnych funkcií dochádza k poruche v oblasti: aktivít denného života, emócii (nálad, afektov), správania a spánku (Hegyi et al., 2015).

Pomalý progresívny pokles kognitívnych funkcií pri demencii postupne obmedzuje činnosti každodenného života a sociálne fungovanie (WHO, 2016). ACH je najčastejšou príčinou trvalého poškodenia mentálnych funkcií človeka. Akceleruje v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov. Medzi jej najtypickejšie symptómy patrí postupná strata pamäti, zhoršujúce sa ťažkosti pri realizácii denných činností, sťažené vyjadrovanie sa, zhoršenie úsudku, porucha abstraktného myslenia, zmeny nálad a poruchy správania, dezorientácia v čase, priestore, neskôr aj v osobe, neustále hľadanie vecí a zmeny osobnosti (Klímová et al., 2013).

Prioritným cieľom terapeutických prístupov a rehabilitácie je rozvíjať schopnosti a udržiavať aktivitu a sebestačnosť u osôb s demenciou. Aby sme mohli uchovať čo najviac pamäte a schopností klienta, musíme používať podporné komunikačné techniky, nástroje a špecificky upravené stratégie (Gitlin et al., 2012).

V skorých štádiách ochorenia trpí neurogenéza, hipokampus atrofuje, stratí sa epizodická pamäť, avšak telesná aktivita dokáže stimulovať neurogenézu tak, ako dotyk a blízkosť druhej osoby. Tento poznatok vysvetľuje, prečo aktivity ako čítanie, hry, písanie, komunikácia a muzicírovanie pri začínajúcom ochorení ACH spomaľujú duševný úpadok. Je známe, že viac ako 90 % novo-vzniknutých buniek odumrie v procese svojho dozrievania skôr, ako môžu prispieť k vytvoreniu nových spomienok. Mozgové bunky sú sociálne bytosti rovnako ako my. Sociálne interakcie poskytujú dostatočný stimul pre mozgové bunky a udržiavajú ich v stave vitality, čo má za následok rozvoj hipokampu a následnú prevenciu pred ochorením (Martinková, 2017).

Nefarmakologická liečba spočíva v tréningu zachovaných kognitívnych funkcií, reminiscenčnej terapii, psychosociálnej rehabilitácii, edukácii opatrovateľov, rôznych komplementárnych postupoch, ako je petterapia, muzikoterapia, aromaterapia a mnohé ďalšie metódy. Komplementárne metódy často poslúžia najmä pri zvládaní nekognitívnych príznakov demencií (Králová, 2017). Dôležitou zložkou nefarmakologickej terapie je aktivizácia pacienta, ktorou sa stimulujú existujúce kognitívne funkcie a sebaopatera, podporuje sa fyzická aktivita, komunikácia, sebavedomie, sebarealizácia, zmysluplné vyplnenie voľného času, ako aj samotná autonómia pacienta.

Potreba aktivizácie pacienta

Aktivizáciu pacienta je adekvátne uskutočňovať pomocou prirodzených aktivít jedinca. Aktivizácia býva realizovaná prostredníctvom aktivizačných programov, ktoré sa odohrávajú individuálne alebo skupinovo. Aktivizačný program musí vychádzať z pacientovej sociálnej anamnézy napríklad pracovné zvyky, taktiež z jeho správania, záujmov, schopností, zručností, zmyslového vnímania, ako aj zo samotnej pacientovej ochoty spolupracovať. Aktivizačné činnosti musia byť zmysluplné, musia mať jasný a prijateľný účel, mali by byť príjemné, spoločensky prijateľné, dobrovoľné a nesmú viesť k neúspechu. Je potrebné, aby pracovníci, ktorí pracujú s chorými boli kvalifikovaní, rovnako musia spĺňať osobnostné a odborné predpoklady pre potreby tejto práce, kde sú nevyhnutné adekvátne vedomosti spôsobov komunikácie a ich prístupov k osobám s demenciou (Tomagová et al., 2013). Cieľom komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti je spomalenie progresie ochorenia, zachovanie existujúcich funkcií, prevencia komplikácií a zachovanie kvality života chorého s týmto ochorením.

S pribúdajúcim vekom dochádza k takzvaným involučným zmenám: zníženiu pozornosti, zhoršeniu spomínania a spomaleniu spracovania informácií. Ľudia majú ťažkosti s pamäťou, ktoré ale neobmedzujú globálne intelektové funkcie. Ide o vekom podmienený pokles kognitívnych funkcií. Staropamäť pretrváva, vštiepivosť nových poznatkov (novopamäť) je znížená, znižuje sa kognitívna (poznávacia) schopnosť, ochudobňuje sa fantázia seniora (Németh et al., 2009).

Centrom našich osobných spomienok je hypokampus, ktorého jedinečnou vlastnosťou je skutočnosť, že na rozdiel od ostatných častí mozgu sa jeho bunky dokážu celý život regenerovať. Ak budeme cielene pracovať na odstraňovaní deficitov v živote našich pacientov, aktivujeme takzvaný samouzdravovací program.

Vo Fínsku bola realizovaná rozsiahlejšia štúdia s názvom FINGER (Finish Geriatric Intervention Study to Prevent Cognitive Impairment and Disability) s cieľom prevencie ACH. Základom tejto štúdie boli tri opatrenia: správna výživa, dostatok pohybu a tréning mozgu, ktorými boli odstránené podstatné deficity, typické pre náš súčasný spôsob života. Výsledkom uvedenej štúdie bol fakt, že v skúmanej vzorke so zdravým spôsobom života sa zastavil proces straty pamäti a zlepšil sa výkon ich mozgu v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá si ponechala svoj nesprávny spôsob života (Kivipelto et al., 2015).

Hlavné rizikové faktory prechodu miernej kognitívnej poruchy do demencie sú podľa Pidrmana (2007):

→ závažnosť kognitívnej poruchy podľa klinických príznakov,
→ postihnutie sebestačnosti,
→ vek,
→ pozitívna rodinná anamnéza,
→ nosičstvo alely apolipoproteinu e4,
→ nízke vzdelanie,
→ pridružená vaskulárna alebo iná patológia,
→ atrofia temporálneho laloka.

Pre potreby hodnotenia kognitívnych funkcií sa v súčasnosti v rámci inštitucionalizovanej starostlivosti využívajú mnohé screeningové nástroje, akými sú Mini-Mental State Examination, Montreal Cognitive Assessment, Clock Drawing Test a iné (Pokorná et al., 2013).

Aktivizačné techniky, ktoré vyberáme pre konkrétneho seniora musia zodpovedať jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, pričom zohľadňujeme vek pacienta, štádium choroby, pohlavie. Mali by byť komplexné, adekvátne ovplyvňovať psychickú a fyzickú stránku a psychosociálne kontakty. Aktivity majú vždy podporovať pacientove silné stránky. Dôležité je, aby prebiehali v známom prostredí, kde sa pacient dobre orientuje. Na základe týchto faktorov je dôležitý individuálny prístup pri aplikácií aktivizačných techník. Podstatný je aj multidisciplinárny prístup, keďže ich realizácia sa uskutočňuje často pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti, kde musíme poznať denný režim pacienta, jeho zvyky, návyky a podobne. Medzi aktivizačné techniky patrí: podpora sebestačnosti, nutričná podpora, orientácia v realite, lifestyle approach – takzvaný návod k pacientovi, muzikoterapia, kognitívny tréning, snoezelen terapia, reminiscenčná terapia, validačná terapia a podobne (Klímová et al., 2020). Cieľom nefarmakologických prístupov nie je pacienta vyliečiť ale spomaliť progresiu ochorenia.

Týždeň mozgu

Schopnosť porozumenia hovorovej reči a vyjadrovania myšlienok sa zhoršuje v dôsledku postupných patologických zmien, ktoré sa odohrávajú v mozgu kvôli ACH. Kumulácia príznakov ochorenia a jeho prognóza sú mnohokrát ťažko predvídateľné. Ošetrovateľská starostlivosť o seniorov má vo svojom portfóliu podľa Malíkovej (2011) obsiahnuté:

→ pomáhať jednotlivcovi, rodine či skupine dosiahnuť telesné, duševné a sociálne zdravie a pohodu v súlade s ich sociálnym a ekologickým prostredím,
→ podporiť pozitívne zdravie seniorov,
→ identifikovať a uspokojovať potreby seniorov s narušením zdravia,
→ znižovať negatívny vplyv ochorenia na celkový stav človeka,
→ poskytovať prevenciu ochorení.

Týždeň mozgu sa vo svete realizuje od roku 1996. Vo viac ako 60 krajinách sveta sa konajú tisíce aktívnych podujatí v rámci podpory mentálneho zdravia. Jednou z významných zdravotno-výchovných podujatí je celosvetová kampaň, zameraná na jeden z najdôležitejších ľudských orgánov, ktorý riadi funkčnosť všetkých systémov organizmu. Realizované aktivity v rámci celého Slovenska prebiehajú formou prednášok, zaujímavých diskusií a workshopov s cieľom podporiť kognitívne funkcie práve seniorskej skupiny obyvateľstva.

Aktivity v rámci Týždňa mozgu boli naplánované na obdobie 14.–20. marca 2022. Hlavnými partnermi Týždňa mozgu boli ako každoročne Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Centrum MEMORY n. o. a Neuroimunologický ústav SAV. Ide o organizácie, ktoré svoju činnosť orientujú na problematiku degeneratívneho ochorenia mozgu – ACH, ktorá zaznamenáva stúpajúcu prevalenciu.

Aktivity FZO PU v Prešove

Fakulta zdravotníckych oborov Prešovskej univerzity v Prešove (FZO PU), konkrétne Katedra ošetrovateľstva, sa už tradične zapojila do Týždňa mozgu 2022 v rámci rôznych aktivít na podporu kognitívnych funkcií u seniorov. Po skúsenostiach s realizáciou mnohých projektových aktivít pre seniorskú populáciu sme sa rozhodli posilniť kognitívne funkcie najmä v tejto vekovej kategórii.

Dňa 14. marca 2022, v čase od 9:00 do 13:00 hodín boli realizované študentami 2. ročníka bakalárskeho študijného programu v odbore ošetrovateľstvo intervencie s názvom Podporné aktivity pre seniorov v zariadení pre seniorov – SeniorVital Sabinov. Intervencie boli zamerané na ošetrovateľské činnosti s cieľom podpory zdravia: meranie tlaku krvi, telesnej teploty, pulzu, saturácie, glykémie.

Dňa 15. marca 2022, v čase od 9:00 do 13:00 hodín pokračovali študenti vo vzdelávacích aktivitách, zameraných na podporu mentálneho zdravia. V tomto smere študenti v spolupráci s pedagógmi pripravili prednášky, spojené s vizuálnou prezentáciou o funkciách mozgu, o najčastejších neurologických ochoreniach, akými sú samotná demencia a Parkinsonova choroba mozgu. Podnetným stimulom pre seniorov boli demonštračné hry a interaktívne cvičenia na podporu kognitívnych funkcií, ktoré umožnia zlepšiť celkovú percepciu. Pri ich pravidelnej demonštrácii podporujú nielen samotné mozgové funkcie, ale v konečnom dôsledku aj kvalitu života jedincov v období staroby. Edukatívne stretnutie bolo doplnené ďalšími praktickými cvičeniami na rozvoj a udržanie pamäte, podporu pozornosti a myslenia. Jednotlivé aktivity zohľadňovali involučné zmeny seniorskej populácie, rovnako mali primeranú časovú dotáciu a prebiehali v príjemnej pracovnej atmosfére. Výsledkom bolo efektívny algoritmus a profesionálne zabezpečená realizácia jednotlivých edukačných modulov s tematikou „Podpora kognitívnych funkcií v seniorskom veku.” Uvedenú vzdelávaciu akciu metodicky zabezpečili odborné asistentky z Katedry ošetrovateľstva FZO PU v Prešove (autorky príspevku).

V súvislosti s touto aktivitou kooperovali sociálne a zdravotnícke zariadenia so vzdelávacími inštitúciami, čoho príkladom je efektívna spolupráca FZO PU v Prešove so sociálnym zariadením Senior Vital v Sabinove u cielenej skupiny seniorov. Ošetrovateľstvo ako humanitný vedný odbor zameriava svoju pozornosť na starostlivosť ako o zdravých, tak aj o chorých jedincov. Vzhľadom na aktuálne demografické ukazovatele (starnutie populácie), stúpajúcu prevalenciu neurologických ochorení (prioritne nárast demencie), bola iniciovaná aj naša odborná aktivita v podobe prednášok a odborných ošetrovateľských postupov.

Benefitom celej akcie bola pozitívna spätná väzba od seniorov smerom k študentom a vrúcne poďakovanie personálu zariadenia. Pozitívne reakcie sú prínosom nielen pre sociálne zariadenie, ale aj pre vzdelávaciu inštitúciu s plánovaním budúcich aktivít v oblasti podpory zdravia.

Záver

Ako účinný preventívny prostriedok proti predčasnému starnutiu mozgu sa ukazuje tréning pamäte. Patrí k efektívnym nástrojom podpory nezávislosti seniorov, zvýšenia ich sebestačnosti a v súvislosti so sociálnou podporou iniciuje ich sociálnu interakciu. Tréningy pamäte môžu realizovať aktívni seniori, ktorí pociťujú problémy so svojou pamäťou v každodennom živote, aj seniori, ktorým odporúčajú spomínaný typ aktivity lekári (psychiatri alebo neurológovia) ako doplnkovú časť liečby, zvyčajne pri problémoch s pamäťou, a tiež pri depresiách. Kognitívna rehabilitácia je modifikovaný tréning pamäte, -ktorý je určený pre osoby s miernym a stredným stupňom ACH. Jej cieľom je udržanie poznávacích schopností osôb, ktorí trpia demenciou a je rovnako dôležitá ako farmakologická liečba. Vo všeobecnosti je odporúčaný zdravý životný štýl a starostlivosť o svoje zdravie už v detskom veku. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie patrí okrem iného aj bazálne formy tréningu mozgu a pamäte, ako napríklad hry na rozvoj kreativity myslenia, rozvoja empatie, čítanie kníh a časopisov, lúštenie krížoviek a rôznych hlavolamov, hra šachu, kartové hry a rôzne modifikované pamäťové hry.

Tento príspevok bol vydaný v rámci riešenia grantového projektu KEGA: 002PU-4/2020 Návrh metodiky hodnotenia kvality života pacientov so sclerosis multiplex.

Literatúra

1. GADUŠOVÁ M. Vybrané kapitoly z geriatrie. Ružomberok: Verbum 2017. ISBN 978-80-561-0491-0.
2. GITLIN L., KALES H., LYKETSOS C. Nefarmakologická liečba behaviorálnych symptómov pri demencii. JAMA 2012; 308(19): 2020–2029. doi: https://jamanetwork.com/journals/jama/article-abstract/1392543.
3. HEGYI L., KRAJČÍK Š. Geriatria pre praktického lekára. 3. vyd. Bratislava: Herba 2015. ISBN 978-80-89631-31-5.
4. KIVIPELTO M., SOLOMON A., AHTILUOTO S. et al. The Finnish Geriatric Intervention Study to Prevent Cognitive Impairment and Disability (FINGER): study design and progress. Alzheimers Dement 2013; 9(6): 657–665. doi: 10.1016/j.jalz.2012.09.012.
5. KLÍMOVÁ E., MAGUROVÁ D., FERTAĽOVÁ T. et al. Teória a prax v starostlivosti o chorého s Alzheimerovou chorobou. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov 2013. ISBN 978-80-555-0936-5.
6. KLÍMOVÁ E., FERTÁĽOVÁ T., ONDRIOVÁ I. et al. Využitie aktivizačných techník u chorých s demenciou. Prešov: Fakulta zdravotníckych odborov 2020. ISBN 978-80-555-2428-3.
7. KRÁLOVÁ M. Demencie. Univerzita Komenského Bratislava, Lekárska fakulta 2017. ISBN 978-80-223-4307-7.
8. MARTINKOVÁ J. Prejavy problémového správania u pacientov s Alzheimerovou chorobou. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2017. ISBN 978-80-568-00225.
9. MALÍKOVÁ E. Péče o seniory v pobytových sociálních zařízeních. Praha: Grada publishing 2011. ISBN 978-80-247-3148-3.
10. NÉMETH F. et al. Geriatria a geriatrické ošetrovateľstvo. 1. vyd. Martin: Osveta 2009. ISBN 978-80-8063-314-1.
11. PIDRMAN V. Demence. Praha: Grada publishing 2007. ISBN 978-80-247-1490-5.
12. POKORNÁ A. et al. Ošetřovatelství v geriatrii: hodnotící nástroje. Praha: Grada publishing 2013. ISBN 978-80-247-4316-5.
13. PRINCE M., WIMO A., GUERCHET M. et al. World Alzheimer report 2015 – the global impact of dementia: an analysis of prevalence, incidence, cost and trends. London: Alzheimer’s Disease International 2015. [online]. Available from: https://www.alz.co.uk/research/WorldAlzheimerReport2015.pdf.
14. TOMAGOVÁ M., BÓRIKOVÁ I., MIERTOVÁ M. Cognitive rehabilitation in patients with dementia of the Alzheimer type and its impact on activities of daily living. Journal of Nursing, Social Studies, Public Health and Rehabilitation 2013; 1–2: 63–74.
15. WHO. International statistical classification of diseases and related health problems, 10th revision. Geneva: World Health Organization 2016.

 

---

 

 

• tisk
• předplatit si