Zpět na přehled článků

Recenzované články

Problematika sexuálneho násilia ako výzva pre špecializáciu sestier

Datum: 9. 2. 2018
Autor: Doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD.; PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD.

Súhrn: Príspevok pojednáva o potrebe špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti o obete sexuálneho násilia, ktorá je v zahraničí známa pod označením SANE (Sexual Assault Nurse Examiner). Poukazuje na význam SANE jak z hľadiska komfortu obetí pri medicínsko-forenznom vyšetrení, ako aj z hľadiska zvyšovania úrovne vymožiteľnosti práva. Vychádzajúc zo štandardov Medzinárodnej asociácie forenzných sestier, sumarizuje obsah a rozsah špecializačného vzdelávania sestier v predmetnej problematike. Napokon apeluje na potrebu budovania špecializovaných koordinovaných multidisciplinárnych služieb pre obete sexuálneho násilia, pričom integrálnou súčasťou týchto služieb by bola aj SANE sestra.

Klíčová slova: Sexuálne násilie – sestra – špecializácia.

Sexual violence as a challenge for nurse specialization

Summary: This paper discusses the need of specialized nursing care for victims of sexual violence known abroad as SANE (Sexual Assault Nurse Examiner). It points out the importance of SANE both in terms of victims´ comfort within medical forensic examinations and in terms of enhancing the level of law enforcement. Based on the standards of the International Association of Forensic Nurses, it summarizes the content and scope of nursing training in relation to this subject. Lastly, it calls for the need to set up specialized coordinated multidisciplinary services for victims of sexual violence with the SANE nurse being an integral part of these services.
Keywords: Sexual violence – nurse – specialization.

Úvod

Sexuálne zneužívanie v detstve nie je ojedinelým javom. V priemere až 12 % európskych žien zažilo nejakú formu sexuálneho zneužívania alebo incident zo strany dospelého pred dovŕšením veku 15 rokov (FRA – European Union Agency for Fundamental Rights, 2014a, b). Penetratívne formy sexuálneho zneužívania zažilo v Európe 2,910,5 % dievčat a 0,6 5,5 % chlapcov (Lalor a McElvaney 2011). Problémom nie je len samotná realita tohto javu, ale aj vysoká miera jeho latencie. Vybudovanie špecializovaných služieb pre obete sexuálneho násilia, vrátane podmienok pre diskrétne a citlivé medicínsko-forenzné vyšetrenie obetí, môže prispieť k znižovaniu latencie týchto trestných činov a k lepšej vymožiteľnosti práva (Dworkin a Schumacher 2016, s. 12).

Požiadavka špecializácie zdravotníkov

Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 2003 v manuále pre medicínsko-forenznú starostlivosť o obete sexuálneho násilia uvádzala, že zdravotnícki pracovníci by mali absolvovať špecializačný výcvik pre poskytovanie služieb obetiam sexuálneho násilia; pričom okrem úvodného špecializačného výcviku by mali mať vytvorené podmienky aj pre kontinuálne vzdelávanie a supervíziu (WHO, 2003). Potrebu špecializačného výcviku a udržiavania orientácie v aktuálnych vedeckých poznatkoch, klinických skúseností a supervízie zdôrazňuje aj súčasná vedecká a odborná literatúra, pričom upozorňuje na to, že nedostatky v tomto ohľade negatívne ovplyvňujú nielen kvalitu medicínsko-forenzného vyšetrenia obetí sexuálneho násilia, ale aj následnú interpretáciu nálezov a napokon aj validitu a reliabilitu znaleckých posudkov (Payne-James et al., 2016; Yek-Quen Mok, 2016; Pillai a Price, 2016; Adams et al., 2012).

V mnohých krajinách je dnes už štandardom, že medicínsko-forenzné vyšetrenie obetí sexuálneho násilia a zneužívania realizujú špeciálne vyškolení odborníci, najčastejšie z radov lekárov alebo sestier. V angličtine sa pre týchto špecialistov používajú označenia „Sexual Assault Forensic Examiner“ (SAFE) alebo „Sexual Assault Examiner“ (SAE). Najdlhšiu tradíciu v špecializácii na výkon takejto roly majú sestry, ktoré sú známe pod označením „Sexual Assault Nurse Examiner“ (SANE).

Efektivita tzv. SANE programov

V 70. rokoch minulého storočia sa v USA sestry začali zaškoľovať v tom, ako odoberať forenzné dôkazy a poskytovať obetiam komplexnejšiu starostlivosť, neopomínajúcu emočné potreby obetí. Hlavným cieľom tejto iniciatívy bolo predchádzanie sekundárnej viktimizácii a zvýšenie efektivity trestného stíhania sexuálnych zločinov (Campbell et al., 2005). Tieto ciele sa v krajinách, kde sa SANE programy etablovali, skutočne aj naplnili. Vyšetrenie obetí sexuálneho násilia je viac než len zber forenzných dôkazov. Je to aj príležitosť postarať sa o zdravotné potreby obetí. Výskumy ukázali, že pacientom sa v rámci SANE programov poskytuje komplexnejšia zdravotná starostlivosť (Campbell et al., 2001; Amey a Bishai, 2002) a v rámci nej sa im významne častejšie poskytuje aj profylaxia pohlavne prenosných ochorení, testy na tehotenstvo a emergentná kontracepcia, tzv. „tabletka po“ (Campbell et al., 2006; Ciancone et al., 2000; Crandall a Helitzer, 2003). SANE sestry odoberajú forenzné dôkazy dôkladnejšie a robia menej chýb než iní zdravotnícki pracovníci (Ledray and Simmelink, 1997). Okrem toho v porovnaní s lekármi SANE sestry aj lepšie uskladňujú a označujú dôkazy a správnejšie vyplňujú formuláre pre kriminálne laboratória (Sievers et al., 2003). Tieto výsledky nie sú prisudzované druhu povolania, ale výcviku a skúsenostiam. Keďže pre SANE sestry je profesionálnou prioritou získanie rozsiahleho forenzného výcviku a praxe, nie je prekvapivé, že si pri forenznom vyšetrení počínajú lepšie než lekári alebo sestry, ktoré takýto výcvik neabsolvovali.

Z perspektívy obetí je viac než technická správnosť forenzného vyšetrenia dôležité to, ako je vyšetrenie realizované. Výskumy ukazujú, že pacienti prežívajú vyšetrenie realizované zo strany SANE sestier psychicky kvalitatívne lepšie, než keď je realizované inými zdravotníckymi pracovníkmi; citlivý prístup zo strany SANE sestier voči potrebám obetí poskytuje obetiam pocit starostlivosti, rešpektu, bezpečia, súcitu a podpory (Campbell et al., 2008; Ericksen et al., 2002; Fehler-Cabral, G. et al., 2011).

Viaceré výskumy potvrdili, že po implementácii SANE programov sa zvýšila úspešnosť trestného stíhania: viac páchateľov bolo trestne stíhaných a usvedčených, resp. páchatelia sa pri konfrontácii s forenznými dôkazmi zhromaždenými prostredníctvom SANE častejšie priznávali a boli ochotní radšej prijať dohodu o vine a treste, než by mali čeliť súdnemu procesu. Hoci je filozofia a práca SANE programov a orgánov činných v trestnom konaní odlišná, vzájomne sa posilňujú a poskytujú nástroje pre úspešné trestné stíhanie. Medicínsko-forenzné dôkazy zhromaždené prostredníctvom SANE môžu poskytnúť špecifické vodítka, ktoré môžu orgány činné v trestom konaní sledovať, aby získali ďalšie dôkazy (Campbell et al., 2005; 2009; 2011; 2012a, b, 2014; Patterson a Campbell, 2009; Horner et al., 2012).

Obsah a rozsah špecializačného vzdelávania sestier

Minimálny rozsah a obsah špecializačného vzdelávania sestier je stanovený v usmerneniach vydaných Medzinárodnou asociáciou forenzných sestier[1] – IAFN (International Association of Forensic Nurses[2]). IAFN ponúka dva certifikované programy SANE:

  • Sexual Assault Nurse Examiner-Adult/Adolescent (SANE-A®) – zameraný na dospelé a adolescentné obete,
  • Sexual Assault Nurse Examiner-Pediatric (SANE-P®) – zameraný na detské obete.

Oba špecializačné vzdelávacie programy sú rozdelené na didaktickúklinickú časť, pričom každá časť má minimálny rozsah 40 hodín. Didaktická časť zahŕňa prednášky a učebnicové inštrukcie; realizuje sa buď prezenčnou, alebo dištančnou formou. Didaktický obsah tvoria nasledovné tematické bloky: 1A. Prehľad forenzného ošetrovateľstva; 1B. Sexuálne násilie; 2. Reakcie obete a krízová intervencia; 3. Spolupráca s organizáciami; 4. Odber medicínsko-forenznej anamnézy; 5. Pozorovanie a posúdenie nálezov z fyzického vyšetrenia; 6A. Odber dôkazového materiálu u obete; 6B. Odber dôkazového materiálu u podozrivého; 7. Medicínsko-forenzné fotografovanie; 8. Testovanie na pohlavne prenosné infekcie a profylaxia; 9. Testovanie a profylaxia tehotenstva; 10. Medicínsko-forenzná dokumentácia; 11. Plánovanie prepustenia a následnej starostlivosti; 12. Právne aspekty a súdne konania (International Association of Forensic Nurses, 2015). Tematické bloky SANE-A® a SANE-P® sú názvami identické a v subtémach sa líšia iba nepatrne. Subtémy SANE-P® zohľadňujú špecifiká pediatrických pacientov. SANE-P®, na rozdiel od SANE-A®, obsahuje napr.: dôkladné objasnenie problematiky sexuálneho zneužívania detí (CSA), vrátane typológie páchateľov, ktorí sa dopúšťajú CSA; spôsobov manipulácie dieťaťa; dynamiky incestu a jeho vplyvu na nezneužívajúceho rodiča(čov) či faktorov ovplyvňujúcich (ne)odhalenie. SANE-P® ďalej zdôrazňuje napr. potrebu zohľadňovať vek a vývinovú úroveň dieťaťa pri komunikácii a snahe o nadviazanie raportu; potrebu rozlišovať medzi navádzajúcimi a nenavádzajúcimi otázkami pri komunikácii s dieťaťom; dôležitosť jasného a presného rozlíšenia zdrojov poskytnutých informácií (ktoré informácie sú získané od dieťaťa a ktoré od opatrovateľa – rodiča, poručníka a pod); možnosti získania informovaného súhlasu; dôležitosť ohlasovacej povinnosti a pod). V klinickej časti sa frekventant učí prostredníctvom demonštrácií a simulácií spojených s poskytnutím spätnej väzby zo strany lekára alebo skúsenej forenznej sestry (International Association of Forensic Nurses, 2015).

Tieto vzdelávacie programy môžu absolvovať sestry s minimálne dvojročnou ošetrovateľskou praxou. Po uplynutí troch rokov od úspešného ukončenia certifikačného vzdelávania sa certifikácia musí obnoviť, buď prostredníctvom absolvovania skúšky, alebo dokladovaním účasti na kontinuálnom vzdelávaní v priebehu uplynulých troch rokov (http://www.forensicnurses.org/). Okrem špecializačného výcviku, ktorý je základnou podmienkou výkonu roly SANE sestry, je teda potrebné kontinuálne vzdelávanie vo vzťahu k problematike starostlivosti o obete sexuálneho násilia. Orientácia v aktuálnom stave relevantného vedeckého poznania je podstatným aspektom kompetencie. Pre uchovanie zručností nadobudnutých vo výcviku sa vyžaduje, aby každá SANE sestra mala určitý minimálny počet vyšetrení pacientov ročne (pričom ak je prípadov málo, na kontrolu zručností sa môžu použiť simulácie). Dôležitým nástrojom na udržiavanie a zvyšovanie odbornej kompetencie je aj supervízia.

SANE sestry ako súčasť špecializovaných služieb pre obete sexuálneho násilia

Forenzné ošetrovateľstvo zatiaľ nie je v podmienkach Slovenskej republiky etablované, začína však byť predmetom odborného a vedeckého diskurzu aj u nás (Grešš Halász a Tkáčová, 2016a, b; Karkošková, 2016). Navyše, požiadavka zaradenia SANE medzi špecializačné odbory vo vzdelávaní sestier je implicitne zahrnutá aj v odporúčaniach na zmeny verejnej politiky, uvedených v štúdií, ktorá poukázala na neexistujúce špecializované služby pre obete sexuálneho násilia v Slovenskej republike (Očenášová et al., 2015).

Spoločnosť by mala zabezpečiť, aby obete sexuálneho násilia vo všetkých vekových kategóriách mali prístup k zdravotným, právnym a sociálnym službám a aby tieto boli efektívne zosúladené. V zahraničí sa špecializované služby pre obete sexuálneho násilia rozlišujú na koordinované a integrované. V prípade koordinovaných služieb sa na poskytovaní služieb podieľa samostatne viacero inštitúcií (napríklad zdravotnícke zariadenie, mimovládna organizácia, právny servis, polícia), avšak ich aktivity sú koordinované prostredníctvom koordinačných pracovných skupín (známych pod označením SART – Sexual Assault Response Team). V pozícii hlavného koordinátora je často SANE sestra alebo mimovládna organizácia poskytujúca služby obetiam. V prípade integrovaných služieb obeť sexuálneho násilia získa všetky potrebné služby „pod jednou strechou“, v jednom centre, kde jednotlivé služby na seba plynulo nadväzujú. Príkladmi takýchto zariadení sú centrá pre obete sexuálneho napadnutia (Sexual Assault Referral Centre) pri nemocniciach, bežné vo Veľkej Británii či v škandinávskych krajinách (Očenášová et al., 2015).

Doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., Justičná akadémia Slovenskej republiky[3]Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety;

PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

 

Literatúra:

1. Adams JA, Starling SP, Frasier LD, Palusci VJ, Shapiro RA, Finkel MA, Botash AS, Diagnostic accuracy in child sexual abuse medical evaluation: Role of experience, training, and expert case review. Child Abuse & Neglect. 2012;36(5):383–392

2. Amey AL, Bishai D, Measuring the quality of medical care for women who experience sexual assault with data from the National Hospital Ambulatory Medical Care Survey. Annals of Emergency Medicine. 2002;39(6):631–638

3. Campbell R, Bybee D, Kelley KD, Dworkin ER, Patterson D. The Impact of Sexual Assault Nurse Examiner (SANE) Program Services on Law Enforcement Investigational Practices. Criminal Justice and Behavior. 2012a;39(2):169–184

4. Campbell R, Dworkin E, Cabral G. An Ecological Model of the Impact of Sexual Assault on Women’s Mental Health. Trauma, Violence, & Abuse. 2009;10(3):225–246

5. Campbell R, Greeson M, Bybee DI, Kennedy A, Patterson D. Adolescent sexual assault victims’ experiences with SANE-SARTs and the criminal justice system. Department of Justice. [online]. 2011. Dostupné z: https://www.ncjrs.gov/pdffiles1/nij/grants/234466.pdf

6. Campbell R, Patterson D, Lichty LF. The Effectiveness of Sexual Assault Nurse Examiner (SANE) Programs: A Review of Psychological, Medical, Legal, and Community Outcomes. Trauma, Violence & Abuse. 2005;6(4):313–329

7. Campbell R, Patterson D, Bybee D. Prosecution of adult sexual assault cases: A longitudinal analysis of the impact of a Sexual Assault Nurse Examiner program. Violence Against Women. 2012b;18(2):223–244

8. Campbell R, Patterson D, Adams AE, Diegel R, Coats S. A participatory evaluation project to measure SANE nursing practice and adult sexual assault patients’ psychological well-being. Journal of Forensic Nursing, 2008;4:19–28

9. Campbell R, Townsend SM, Long SM, Kinnison KE, Pulley EM, Adames SB, Wasco SM. Responding to sexual assault victims’ medical and emotional needs: A national study of the services provided by SANE programs. Research in Nursing and Health. 2006;29:384–398

10. Campbell R, Wasco SM, Ahrens CE, Sefl T, Barnes HE. Preventing the ‘second rape’: Rape survivors’ experiences with community service providers. Journal of Interpersonal Violence. 2001;16(12):1239–1259

11. Ciancone A, Wilson C, Collette R, Gerson LW. Sexual Assault Nurse Examiner programs in the United States. Annals of Emergency Medicine. 2000;35:353–357

12. Crandall C, Helitzer D. Impact evaluation of a Sexual Assault Nurse Examiner (SANE) program (Document No. 203276). Washington DC: U.S. Department of Justice, National Institute of Justice, 2003

13. Dworkin ER, Schumacher JA. Preventing Posttraumatic Stress Related to Sexual Assault Through Early Intervention: A Systematic Review. Trauma, Violence, & Abuse. 2016:1–14. DOI: 10.1177/1524838016669518

14. Ericksen J, Dudley C, Mcintosh G, Ritch L, Shumay S, Simpson M. Client’s experiences with a specialized sexual assault service. Journal of Emergency Nursing. 2002;28:86–90

15. Fehler-Cabral G, Campbell R, Patterson D. Adult sexual assault survivors’ experiences with Sexual Assault Nurse Examiners (SANEs). Journal of Interpersonal Violence. 2011;26(18):3618–3639

16. FRA – Agentúra Európskej únie pre základné práva. Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum (Stručný prehľad výsledkov). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2014a

17. FRA – European Union Agency for Fundamental Rights. Violence against women: an EU-wide survey (Main results). Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2014b

18. Grešš Halász B, Tkáčová Ľ. Forenzné ošetrovateľstvo. In Jirkovský D (ed.) Cesta k modernímu ošetřovatelství XVIII. – recenzovaný sborník příspěvků z odborné konference s mezinárodní účastí. Praha: Fakultní nemocnice v Motole, 2016a, s. 75–81

19. Grešš Halász B, Tkáčová Ľ. Vízia forenzného ošetrovateľstva v praxi. In Martinková J, Puteková S (eds.) Nové trendy v ošetrovateľstve III. (Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou). Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, 2016b, s. 175–177

20. Horner G, Thackeray J, Scribano P, Curran S, Benzinger E. Pediatric sexual assault nurse examiner care: Trace forensic evidence, ano-genital injury, and judicial outcomes. Journal of Forensic Nursing. 2012;8:105–111. DOI:10.1111/j.1939-3938.2011.01131x

21. International Association of Forensic Nurses, Sexual Assault Nurse Ex­aminer (SANE) Education Guidelines. [online]. 2015. Dostupné na: http://c.ymcdn.com/sites/www.forensicnurses.org/resource/resmgr/2015_SANE_ED_GUIDELINES.pdf

22. Karkošová S. Problematika sexuálneho násilia ako výzva pre špecializáciu sestier. In Grešš Halász B (ed.) XI. Celoslovenská vedecká konferencia sestier pracujúcich v odboroch vnútorného lekárstva, Košice 11.–12. 3. 2016. Zborník abstraktov. Bratislava: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2016, s. 28

23. Lalor K, McElvaney R. Overview of the nature and extent of child sexual abuse in Europe. In Protecting children from sexual violence – A comprehensive approach. Strasbourg: Council of Europe, 2011, s. 13–43

24. Ledray L, Simmelink K. Efficacy of SANE evidence collection: A Minnesota study. Journal of Emergency Nursing. 1997;23:75–77

25. Markowitz J. The Role of the Sexual Assault Nurse Examiner in the Prosecution of Domestic Violence Cases. Alexandria, Virginia: National District Attorneys Association, American Prosecutors Research Institute, 2007

26. Očenášová Z et al. Mapovanie služieb a potrieb žien so skúsenosťou so sexuálnym násilím. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2015

27. Patterson D, Campbell R. A comparative study of the prosecution of childhood sexual abuse cases: The contributory role of pediatric forensic nurse examiner (FNE) programs. Journal of Forensic Nursing. 2009;5(1), 38–45

28. Payne-James J, Newton MA, Basindale C. Forensic science, forensic medicine and sexual crime. In Radcliffe P, Gudjonsson GH, Heaton-Armstrong A, Wolchover D (eds.) Witness Testimony in Sexual Cases: Evidential, Investigative and Scientific Perspectives. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 265–278

29. Pillai M, Price J. Child and adolescent sexual assault examinations: Good practice and key issues. In Radcliffe P, Gudjonsson GH, Heaton-Armstrong A, Wolchover D (eds.) Witness Testimony in Sexual Cases: Evidential, Investigative and Scientific Perspectives. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 295–308

30. Sievers V, Murphy S, Miller J. Sexual assault evidence collection more accurate when completed by sexual assault nurse examiners: Colorado’s experience. Journal of Emergency Nursing. 2003;29:511–514

31. WHO. Guidelines for medico-legal care of victims of sexual violence. Geneva: World Health Organization, Gender and Women’s Health, Family and Community Health Injuries and Violence Prevention, Noncommunicable Diseases and Mental Health, 2003

32. Yek-Quen Mok J. The interpretation of clinical signs of sexual abuse in children. In Radcliffe P, Gudjonsson GH, Heaton-Armstrong A, Wolchover D (eds.) Witness Testimony in Sexual Cases: Evidential, Investigative and Scientific Perspectives. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 279–293

 

Pozn.:

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-16-0471. / This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-16-0471.

 

Recenzovaly:

Doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD. – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva v Košiciach, SR
PhDr. Dagmar Magurová, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Katedra ošetrovateľstva

 

Více o autorkách:

Doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., vyštudovala odbor katolícka teológia a odbor sociálna práca so špecializáciou na psychologickú starostlivosť o človeka. Absolvovala tiež dlhodobý výcvik v Gestalt psychoterapii a výcvik v psychotraumatológii a EMDR. Pôsobí ako vysokoškolská pedagogička, docentka v odbore sociálna práca. Výskumnú a publikačnú činnosť zameriava na fenomén sexuálneho a domáceho násilia. O problematike sexuálneho zneužívania detí prednáša pre široké spektrum pomáhajúcich profesií. Pôsobí aj ako lektorka vzdelávacích seminárov Justičnej akadémie SR a Vzdelávacieho strediska Vyšší odborné školy sociální – Caritas (Olomouc, ČR). Okrem iných asociácií je aj členkou Svetovej viktimologickej spoločnosti (WSV).

PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., absolvovala štúdia v odbore ošetrovateľstvo na Slovensku (Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach) i v Írsku (Trinity College, University of Dublin). Absolvovala špecializačné štúdium v odboroch chirurgického a komunitného ošetrovateľstva. V rámci odbornej praxe pôsobila v inštitucionalizovanej i komunitnej starostlivosti doma a v zahraničí. Aktuálne pôsobí ako vedecko-pedagogická pracovníčka v odbore ošetrovateľstvo. Svoju vedecko-výskumnú činnosť zameriava na oblasť pokročilej praxe v ošetrovateľstve a jej subkategórie a subtémy. Aktívne sa angažuje v procese transformácie ošetrovateľstva v oblasti pokročilej praxe.


[1] Forenzné ošetrovateľstvo je zvyčajne definované ako aplikácia forenzných aspektov zdravotníckej starostlivosti v kombinácii s bio-psycho-socio-spirituálnou edukáciou registrovanej sestry vo vedeckom vyšetrovaní a liečbe obetí a páchateľov interpersonálneho násilia, trestnej činnosti a traumatických udalostí. Forenzné sestry možno nájsť všade tam, kde sa zdravotná starostlivosť a právny systém prelínajú (Markowitz 2007, s.3).

[2] International Association of Forensic Nurses (IAFN), založená v roku 1992 v USA, je medzinárodnou organizáciou zameranou na presadzovanie a rozvoj forenzného ošetrovateľstva (forensic nursing) po celom svete. Sídli v Elkridge v štáte Maryland (USA), ale podporuje kolegyne z rôznych kútov sveta, usilujúce sa zaviesť forenzné ošetrovateľstvo vo svojich krajinách (http://www.forensicnurses.org/).

[3] Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-16-0471. / This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-16-0471.

 
  • tisk
  • předplatit si