Akceptácia kontinuálneho vzdelávania v profesii sestra

Súhrn: Práca je venovaná kontinuálnemu vzdelávaniu sestier a výskumu, ktorý bol realizovaný vo Fakultnej nemocnici Trnava. Súbor respondentov tvorilo 351 sestier. Na spracovanie výsledkov výskumu sme použili Pearsonov korelačný koeficient, Kruskal Walisov test a Mann Whitneyho U test. Výsledky výskumu poukazujú na to, že 52 % (182) respondentov považuje zavedenie povinného sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek za akceptovateľné. Medzi dominantné bariéry účasti na aktivitách sústavného vzdelávania patrí nedostatok času a zvýšená pracovná záťaž sestier. Najviac sestier využíva v rámci sústavného vzdelávania pasívnu účasť na odborných podujatiach. Téma kontinuálneho vzdelávania v profesii sestra je stále vysoko aktuálna a preto vnímame potrebu venovať jej pozornosť.

Kľúčové slová: vzdelávanie v ošetrovateľstve, kontinuálne vzdelávanie, sebaakceptácia, motivácia, bariéry

Acceptance of continuing education in the nursing profession

Summary: The thesis focuses on continuing education in nursing. The component of the work is a research which was conducted in Trnava University Hospital. A group of respondents consisted of 351 nurses. For the processing of research data, we used the Pearson correlation coefficient, the Kruskal Walis test and the Mann Whitney U test. The results of our research indicate that 52% (182) of respondents consider the introduction of mandatory continuing education of nurses and midwives acceptable. Dominant barriers to participation in continuing education activities are lack of time and increased workload of nurses. Most nurses in our research use passive participation in continuing education. The topic of continuing education in the nursing profession is still highly actual, and therefore we perceive the need to pay attention to it.

Keyword: education in nursing, continuing education, self-acceptance, motivation, barriers

 

Úvod do problematiky

Ošetrovateľstvo je odborom, ktorý si vyžaduje systematické získavanie a dopĺňanie vedomostí, taktiež zručností. Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov bolo na Slovensku aktivované už v roku 1953 v rôznych formách. Podľa ustanovenia § 42 a § 80 zákona NR SR č. 578/2004 je zdravotnícky pracovník povinný sústavne sa vzdelávať. Legislatíva Slovenskej republiky nepozná pojem „kontinuálne vzdelávanie“, proces celoživotného vzdelávania sa vyjadruje termínom „ďalšie a sústavné vzdelávanie“. Koncepcia odboru ošetrovateľstva z roku 2023 a ustanovenie § 42 a § 80 zákona NR SR č. 578/2004 charakterizujú sústavné vzdelávanie ako priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom odboru po celý čas výkonu povolania sestry. Kontinuálne vzdelávanie podporujú mnohé národné a medzinárodné dokumenty, medzi ktoré patrí Koncepcia odboru ošetrovateľstva, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Charta práv sestier a pôrodných asistentiek, Mníchovská deklarácia, Medzinárodná rada sestier (ICN – International Council of Nurses), Stála rada sestier Európskej únie (PCN – Permanent Committee of Nurses in the EU), Americká asociácia sestier (ANA – American Nurses Association).

V roku 2012 sme uskutočnili výskum zameraný na akceptáciu kontinuálneho vzdelávania v profesii sestra. Jeho výsledky sa ani po niekoľkých rokoch takmer vôbec nelíšia od výskumov iných autorov. Cinová et al. (2017) v prieskume zistila, že až 84 % opýtaných sestier preferuje pasívnu účasť ako najčastejšiu formu kontinuálneho vzdelávania. Kourkouta et al. (2021) uvádza, že je potrebné brať do úvahy motivačné faktory, ktoré podporujú sestry v absolvovaní kontinuálneho vzdelávania. Vo výskume, ktorý realizoval Li et al. (2019) -zistili, že so zvyšujúcou sa dĺžkou praxe sestier, klesajú ich schopnosti reflektovať prax založenú na dôkazoch a preto akcentujú dôležitosť a potrebu kontinuálneho vzdelávania. Zisťovanie a kritická analýza postojov sestier ku kontinuálnemu vzdelávaniu, hľadanie bariér a motivačných faktorov je cestou k zlepšeniu podmienok a podpore sestier k účasti na aktivitách sústavného vzdelávania.

Akceptácia kontinuálneho vzdelávania

Cieľom výskumu bolo zmapovať akceptáciu kontinuálneho vzdelávania sestrami a zistiť:

→ vzťahy medzi vzdelaním sestier a ich akceptáciou kontinuálneho vzdelávania;
→ najčastejšie využívané formy kontinuálneho vzdelávania sestrami;
→ bariéry absolvovania kontinuálneho vzdelávania;
→ motivačné faktory absolvovania kontinuálneho vzdelávania.

Na získanie informácií od respondentov sme použili metódu dotazníka vlastnej konštrukcie. Základným kritériom tvorby výskumného súboru bolo zamestnanie v profesii sestra.

Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce vo Fakultnej nemocnici Trnava (FN TT) na všetkých pracoviskách, na klinikách, oddeleniach aj ambulanciách FN TT. Dotazníky sme distribuovali prostredníctvom vedúcich sestier 500 sestrám v období január–marec 2012. Návratnosť dotazníkov bola 72,4 % (n = 362). Celkom 2 % (n = 11) dotazníkov bolo z výskumu vyradených z dôvodu parciálne vyplnených dotazníkov a nesprávne vyplnených položiek. Finálny počet korektne vyplnených a štatisticky spracovaných dotazníkov bol n = 351 (100 %).

Na spracovanie dát sme použili SPSS program, verzia 15.0. Použili sme Spearmanov rho korelačný koeficient, Pearsonov chí-kvadrát test, Pearsonov korelačný koeficient, Kruskal Walisov test a Mann Whitneyho U test. Na vytvorenie prehľadu o zistených javoch v jednotlivých položkách sme použili deskriptívnu štatistiku.

Štatistická analýza

Pri skúmaní postojov sestier k zavedeniu povinného kontinuálneho vzdelávania sme zistili, že 52 % (182) respondentov ho považovalo za akceptovateľné. Celkom 9 % (33) sestier uviedlo, že povinné vzdelávanie je pre nich neakceptovateľné, 39 % (136) sestier sa k otázke nevedelo vyjadriť (graf 1).

Najčastejšie využívané formy kontinuálneho vzdelávania

Výsledky analýzy zamerané na využívané formy kontinuálneho vzdelávania poukazujú na fakt, že pasívnu účasť na odborných podujatiach využívalo 92 % (324) respondentov, 32 % (112) respondentov využívalo aktívnu účasť na odborných podujatiach a 29 % (101) respondentov absolvovalo špecializačné štúdium, certifikačnú prípravu, akreditovaný študijný program (graf 2).

Bariéry absolvovania kontinuálneho vzdelávania

Na základe analýzy zistených údajov môžeme konštatovať, že 63 % (222) sestier vníma ako dominantné bariéry účasti na aktivitách kontinuálneho vzdelávania nedostatok času a 40 % (139) sestier uviedlo zvýšenú pracovnú záťaž. Celkom 34 % (118) respondentov uviedlo ako bariéry cestovanie do vzdialených oblastí za vzdelávacími aktivitami, 27 % (96) sestier označilo náročné zabezpečenie rovnováhy medzi domácim životom, prácou a štúdiom (graf 3).

Motivačné faktory absolvovania kontinuálneho vzdelávania

Analýza premenných poukázala na viaceré faktory, ktoré pôsobia motivujúco k účasti na sústavnom vzdelávaní. Najviac, 64 % (224) sestier uviedlo, že ich k vzdelávaniu motivuje získanie dostatočného počtu kreditov, 46 % (160) motivoval záujem o nové vedomosti, 45 % (159) udržanie odbornej spôsobilosti a kompetencií, 42 % (148) sestier uviedlo, že ich k účasti na vzdelávaní motivovala istota zamestnania (graf 4).

Motívy, ktoré by sestry podporovali k účasti na sústavnom vzdelávaní

Monitorovanie prekážok vnímaných sestrami ukázalo, že 75 % (265) respondentov by motivovalo lepšie finančné ohodnotenie, 45 % (157) sestier označilo, že by ich podporili lepšie pracovné podmienky, 36 % (126) sestier by motivovali väčšie možnosti ovplyvniť pracovné situácie (graf 5).

Diskusia

Výsledky výskumu poukazujú na nasledujúce závery:

→ Iba 52 % (182) sestier považovalo zavedenie povinného kontinuálneho vzdelávania za akceptovateľné. Výskum, ktorý realizovali Prater et al. (2001) medzi sestrami pracujúcimi v Texase ukázal, že väčšina sestier má k povinnému kontinuálnemu vzdelávaniu pozitívny postoj. Záver výskumu realizovaného Smithom (2004) poukazuje na fakt, že sestry navštevujú kurzy kontinuálneho vzdelávania bez ohľadu na to, či je povinné alebo nie je.
→ Pasívnu účasť na odborných podujatiach využíva až 92 % (324) sestier. Sestry s ukončeným vysokoškolským vzdelaním využívajú publikačnú, vedecko-výskumnú činnosť a zvyšovanie kvalifikácie štatisticky významne viac, ako sestry s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Predvýskum Jakubekovej (2011) poukazuje na fakt, že hoci 90 % (18) sestier pokladá uverejňovanie a prezentáciu výsledkov vedeckého výskumu za dôležité, ani jedna z nich nedistribuovala výsledky záverečnej práce ani písomnou ani verbálnou formou. Magurová et al. (2012) vo svojom výskume zistili, že účasť sestier na realizácii ošetrovateľského výskumu je menej ako 50 %. Prieskum, ktorý uskutočnila Hulková (2010) na Slovensku, ukázal, že sestry najmenej využívajú možnosť publikačnej činnosti.
→ Medzi dominantné bariéry účasti na aktivitách kontinuálneho vzdelávania patril najmä nedostatok času a zvýšená pracovná záťaž. Lera et al. (2020) vo výskume zistili totožné bariéry. Respondenti najčastejšie uvádzali pracovné povinnosti, nedostatok času, rodinné dôvody a nedostatočnú podporu od zamestnávateľa. Nedostatok času bol hlavnou bariérou aj vo výskume, ktorý sa konal v Číne (Xing et al., 2020). Dyck et al. (2018) v ich výskume odhalili bariéry ako nutnosť čerpania dovolenky na aktivity kontinuálneho vzdelávania a nedostatočné personálne zabezpečenie v práci. Vo výskume Murphyho et al. (2010) v Írsku, patrili medzi hlavné bariéry nedostatočná podpora zamestnávateľa a náročné zabezpečenie rovnováhy medzi domácim životom, prácou a štúdiom.
Zisťovanie faktorov, ktoré zvyšujú a znižujú motiváciu sestier, je považované za užitočný prostriedok na zamedzenie ich nespokojnosti, syndrómu vyhorenia a vôle opustiť zamestnanie (Engin et al., 2009).
→ Najviac sestier (64 %, n = 224) uviedlo, že ich motivuje získanie potrebného počtu kreditov a záujem o nové vedomosti (46 %, n = 160). Výsledky výskumu Suchej (2006) ukázali, že sestry sa aktivít sústavného vzdelávania zúčastňujú z dôvodu udržania si zamestnania. Lasovská et al. (2011) vo svojom výskume zistili, že sestry motivuje k účasti na sústavnom vzdelávaní udržanie pracovného miesta a platu.
→ Väčšinu sestier (75 %, n = 265) by k účasti na kontinuálnom vzdelávaní motivovalo lepšie finančné ohodnotenie a lepšie pracovné podmienky (45 %, n = 157). Uríčková (2010) zistila, že sestry od vzdelávania očakávajú nielen lepšiu pracovnú pozíciu, ale aj zlepšenie finančného ohodnotenia. Výsledky výskumu, ktorý realizoval Vévoda et al. (2010) v Českej republike poukázali na zistenie, že najdôležitejším motivačným faktorom bola pre sestry mzda, udržanie pracovnej pozície a postup v kariére.

Záver

Z realizovaných výskumov na Slovensku aj v zahraničí vyplýva, že problematika kontinuálneho vzdelávania je stále aktuálna, existuje mnoho motivačných faktorov, ktoré by mohli sestry presvedčiť k väčšej účasti, ale aj mnoho bariér, ktoré sestry vnímajú a vedia ich pomenovať. Vďaka tomu je možné tieto problémy riešiť, vykonávať zmeny k zlepšeniu danej situácie individuálne, na konkrétnych pracoviskách, v nemocniciach ale aj celonárodne.

Literatúra

1. ANA. Standards for nursing professional development. In: GRISCTI O., JACONO J. Effectiveness of continuing education programmes in nursing: literature review. J Adv Nurs 2006; 55(4): 449–456. doi: 10.1111/j.1365-2648.2006.03940.x.
2. CINOVÁ J., ONDRIOVÁ I., LIZÁKOVÁ Ľ. et al. Povinné sústavné vzdelávanie v ošetrovateľskej praxi sestier. Florence 2017; 13(4). Dostupné z: https://www.florence.cz/casopis/archiv-florence/2017/4/povinne-sustavne-vzdelavanie-v-osetrovatelskej-praxi-sestier/>.
3. DYCK M., KIM M. J. Continuing education preferences, facilitators, and barriers for nursing home nurses. J Contin Educ Nurs 2018; 49(1): 26–33. doi: 10.3928/00220124-20180102-07.
4. ENGIN E., CAM O. Validity and reliability study of the Turkish psychiatric nurses of job motivation scale. J Psychiatr Ment Health Nurs 2009; 16(5): 462–472. doi: 10.1111/j.1365-2850.2009.01402.x.
5. HŮLKOVÁ V. Sestry a sústavné vzdelávanie. Sestra a lekár v praxi 2010; 9(3–4): 18–19.
6. JAKUBEKOVÁ J., ILIEVOVÁ Ľ. Postoj sestier k výskumu v ošetrovateľstve. In: Výskum v nelekárskych študijných programoch. Zborník príspevkov. Martin: Univerzita Komenského v Bratislava, Jesseniova lekárska fakulta v Martine 2011. ISBN 978-80-88866-94-7.
7. KOURKOUTA L., ILIADIS C., AKRAM M. et al. Continuing education and incentives for nurses. Int J Caring Sci 2021; 14(2): 1533.
8. LASOVSKÁ A., KRÁLOVÁ J. Motivace všeobecných sester ke zvyšování kvalifikace. Profese online 2011; 4(1): 11–15. doi: 10.5507/pol.2011.003.
9. LI X.D., CHEN H. J., WANG L. et al. Scientific research capability and continuing education needs for nurses with master´s degrees in China. J Contin Educ Nurs 2019; 50(2): 61–68. doi: 10.3928/00220124-20190115-05.
10. LERA M., TAXTSOGLOU K., ILIADIS C. et al. Nurses’ attitudes toward lifelong learning via new technologies. Asian Pac Isl Nurs J 2020; 5(2): 89–102. doi: 10.31372/20200502.1088.
11. MAGUROVÁ D., CHOVANCOVÁ A., GALDUNOVÁ H. et al. Postoj respondentov k prieskumným a výskumným štúdiám – prezentácia výsledkov výskumu. Zdravotníctvo a sociálna práca 2012; 7(1–2): 54.
12. MURPHY C., CHRISTINE C., MCGUIRE D. et al. The motivation of nurses to participate in continuing professional education in Ireland. J Eur Ind Train 2010; 30(5): 365–384. doi: 10.1108/03090590610677926.
13. PRATER L., NEATHERLIN J. S. Texas nurses respond to mandatory continuing education. J Contin Educ Nurs 2001; 32(3): 126–132. doi: 10.3928/0022-0124-20010501-08.
14. SMITH. J. E. Exploring the efficacy of continuing education mandates. JONAS Healthc Law Ethics Regul 2004; 6(1): 22–31. doi: 10.1097/00128488-200403000-00006.
15. SUCHÁ J. Motivační postoje celoživotního vzdělávání nelékářů. Olomouc 2006. Bakalářská práce. Univerzita Palackého v Olomouci, Lékařská fakulta.
16. URÍČKOVÁ A. Sestra v procese celoživotného vzdelávania. In: Padyšáková H., Repková A. (eds). Vzdelávanie v nelekárskych odboroch. Zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: SZU 2010: 105–114. ISBN 978-80-89352-47-0.
17. VESTNÍK MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2023; 71: 39, čiastka 7–11.
18. VÉVODA J., IVANOVÁ K., NEKLÁDALOVÁ M. et al. Pracovní spokojenost všeobecných sester. Profese online 2010; 3(3): 207–220. doi: 10.5507/pol.2010.019.
19. XING W., AO L., XIAO H. et al. Chinese Nurses’ preferences for an attitudes about e-learning in continuing education: a correlational study. J Contin Educ Nurs 2020; 51(2): 87–96. doi: 10.3928/ 00220124-20200115-08.
20. ZÁKON Č. 578/2004 Z. Z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. Dostupné z: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578.
 

---

O autorkách

PhDr. Jarmila Orsághová, PhD.

Vzdelanie: 2004–2009: Ošetrovateľstvo, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, 2009–2012: interná doktorandka, Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave.
V letoch 2012–2021 pracovala v Mediskin, s. r. o. ako vedúca sestra, od roku 2021 pracuje v Life-Med Clinic, s. r. o., na pozícii sestra.

doc. PhDr. Ľubica Ilievová, PhD.

Vzdelanie: Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava.
V rámci pedagogickej činnosti zabezpečuje výučbu študentov ošetrovateľstva v bakalárskom a magisterskom stupni. Zameriava sa na implementáciu „learner-centered teaching“ do vzdelávania. Prostredníctvom archívnych výskumov sa venuje dejinám ošetrovateľstva a vzdelávaniu v ošetrovateľstve na Slovensku, vzdelávaniu operačných sestier v historickom kontexte pomerov v prvej Československej republike. Je autorkou viacerých vysokoškolských učebných textov, monografií, odborných a vedeckých štúdií.

 

 

• tisk
• předplatit si