Číslo 6 / 2023

Najčastejšie problémy seniorov umiestnených v sociálnych zariadeniach

Datum: 11. 12. 2023

Autor: PhDr. Silvia Danková, PhD., dipl. s.

Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť subjektívne vnímanie problémov u seniorov umiestnených v sociálnych zariadeniach.

Kľúčové slová: seniori, starostlivosť, domáce prostredie, sociálne zariadenie, problémy seniorov

The most common problems of seniors placed in social facilities

Summary: The main objective of the survey was to find out the subjective perception of the problems of seniors placed in social institutions.

Keywords: seniors, care, home environment, social facilities, problems of the elderly

Úvod

Staroba je často skloňovaným pojmom, ktorý sa pravidelne objavuje v médiách, zaoberajú sa ním v odborných publikáciách a pri najrôznejších príležitostiach sa s ním stretáva aj široká verejnosť (Čížová, 2011). Keďže sa seniorská populácia na území Slovenskej republiky každým rokom zvyšuje, je potrebné skvalitniť jej život v čo najväčšej možnej miere. V dôchodkovom veku človek prijme status seniora. Inak plánuje oddych, relaxáciu a užívanie si po pracovnej etape života. Niektorí seniori žijú naďalej v kruhu rodiny a blízkych, no mnoho seniorov sa sťahuje do zariadení sociálnych služieb. Buď dobrovoľne alebo z dôvodu zdravotnej, finančnej alebo celkovej sociálnej situácie (Tóth, 2018). Hoci schopnosti a možnosti seniorov môžu byť a spravidla sú limitované zdravotným stavom a samotným starnutím, starší človek sa musí stále prispôsobovať novým podmienkam, problémom či zmenám. Pre kvalitný život je dôležité rozvíjať a napĺňať svoje možnosti, hoci sú do určitej miery obmedzené. Preto je nesmierne dôležitá triezvosť hodnotenia svojho života a umiernenosť nárokov naň. Seniori si uvedomujú problémy, ktoré sú pre starnutie typické aj ich negatívne dopady na život v budúcnosti. Takýto očakávaný pokles osobnej pohody je kompenzovaný idealizáciou minulosti (Vágnerová, 2007).

Cieľ prieskumu

Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť subjektívne vnímanie najčastejších problémov u seniorov umiestnených v sociálnych zariadeniach.

Prieskumné otázky

1. Čo považujú respondenti v starobe za najväčší problém?
2. Akú majú predstavu o prežití staroby?

Výber vzorky

Výskumný súbor tvorilo 50 respondentov v dôchodkovom veku. Z toho 34 % tvorilo mužské pohlavie a 66 % ženské.

Realizácia prieskumu

Prieskum sme realizovali v roku 2020 v mesiacoch január–marec (dotazníkovou metódou) v domácom prostredí a v sociálnom zariadení. Pred začatím prieskumu sme realizáciou získali od vedúcich pracovníkov týchto zariadení súhlas.

Metodika a metódy prieskumu

Prieskum bol realizovaný formou dotazníka. Pre potreby nášho prieskumu boli jednotlivé položky vzhľadom k vymedzeným cieľom upravené. Použili sme otázky otvorené a zatvorené s ponukou výberu odpovede z uvedených možností, ktorá najviac vystihovala ich názory. Dotazník sme distribuovali seniorom na východnom Slovensku v Košiciach v Dome pokojnej staroby, kde sa poskytuje aj domáca ošetrovateľská starostlivosť. Zo 60 dotazníkov bola návratnosť v počte 50.

Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Údaje z prieskumu sme kvalitatívne a kvantitatívne analyzovali a vyhodnotili. Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Na spracovanie výsledkov sme použili Microsoft Office (MS Word a MS Excel). Uvádzame najdôležitejšie výsledky prieskumu v tabuľkovej forme.

Vyhodnotenie otázky č. 1

Do prieskumu sa zapojilo 50 respondentov, z toho 33 žien (66 %) a 17 mužov (34 %) (tab. 1).

Vyhodnotenie otázky č. 2

Z hľadiska veku sa prieskumu zúčastnilo 20 respondentov vo veku 60–74 rokov, čo tvorí (40 %). Vo veku 75–89 rokov bolo 22 (44 %) respondentov. Počet respondentov vo veku 90 rokov a viac bol osem (16 %) respondentov (tab. 2).

Vyhodnotenie otázky č. 3

Pozitívne vnímanie staroby uviedlo z ADOS 32 % respondentov a zo ZOS 52 % respondentov. Skôr pozitívne vníma svoju starobu z ADOS 20 % respondentov a 28 % respondentov zo ZOS. Skôr negatívne vnímalo svoju starobu z ADOS 40 % respondentov a 12 % respondentov zo ZOS. Negatívne vníma prežívanie staroby 8 % respondentov z ADOS a 8 % respondentov zo ZOS (tab. 3).

ADOS – Azylový dom s ošetrovateľskou službou, ZOS – zariadenie opatrovateľskej služby

Vyhodnotenie otázky č. 4

Pocit odkázanosti na druhých v ADOS uviedlo 24 % respondentov, v ZOS 40 % respondentov. Zdravotný stav ako problém v ADOS uviedlo 20 % respondentov a v ZOS 32 % respondentov. Nízka životná úroveň trápila v ADOS 8 % respondentov a v ZOS 0 % respondentov. Osamelosť ako problém uviedlo v ADOS 4 % respondentov a v ZOS 16 % respondentov. Pocit „som na obtiaž“ ako problém uviedlo v ADOS 12 % respondentov a ZOS 8 % respondentov. Rodina chýbala v ADOS 32 % respondentov a ZOS 4 % respondentov (tab. 4).

ADOS – Azylový dom s ošetrovateľskou službou, ZOS – zariadenie opatrovateľskej služby

Vyhodnotenie otázky č. 5

Vyhodnotenie otázky o predstavách o prežití staroby 32 % respondentov z ADOS a 20 % respondentov zo ZOS uviedlo, že si vedia predstaviť prežiť svoju starobu doma so svojimi deťmi. Prežiť starobu doma s opatrovateľkou respondenti z obidvoch zariadení uviedlo 0 %. Prežiť svoju starobu v rodine svojich detí uviedlo z ADOS 8 % a zo ZOS tiež 8 % respondentov. V sociálnom zariadení by chcelo prežiť svoju starobu z ADOS 0 % respondentov a zo ZOS 52 % respondentov. Celkom 60 % respondentov z ADOS a 20 % respondentov zo ZOS uviedlo, že chce prežiť svoju starobu sám/sama (tab. 5).

ADOS – Azylový dom s ošetrovateľskou službou, ZOS – zariadenie opatrovateľskej služby

Diskusia

Prieskum tvorilo 50 respondentov, z toho 25 (50 %) respondentov z ADOS a 25 (50 %) respondentov zo ZOS. Ženy boli v zastúpení 33 (66 %) a muži 17 (34 %). Vo veku od -60 do 74 rokov prieskumnú vzorku tvorilo 20 (40 %) respondentov, od 75 do 89 rokov 22 (44 %) respondentov. Vo veku 90 a viac rokov náš prieskum tvorilo 8 (16 %) respondentov.

Najčastejšie problémy, ktoré trápili respondentov v ADOS boli chýbanie rodiny (32 %), odkázanosť na iných (24 %), zdravotný stav (20 %). V ZOS na popredné miesta respondenti uviedli odkázanosť na iných (40 %), zdravotný stav (32 %), osamelosť (16 %). Danková (2023) vo svojom prieskume uvádza, že až 91 % ľudí v starobe potrebuje kontakt s rodinou, ktorá im pomáha preklenúť zložité obdobie staroby, aby sa necítili osamote.

Vnímanie staroby – 52 % respondentov v ADOS uviedlo pozitívne vnímanie svojej staroby a 48 % respondentov uviedlo negatívne vnímanie svojej staroby. V ZOS uviedlo pozitívne vnímanie svojej staroby až 80 % respondentov a negatívne vnímanie svojej staroby uviedlo 20 % respondentov. Podobný prieskum Dankovej (2023) uvádza, že seniori sú spokojní s kvalitou svojho života.

Respondenti na otázku ako by ideálne chceli prežiť starobu, zvolilo 15 (60 %) respondentov z ADOS možnosť byť sám/sama, v ZOS to bolo päť (20 %). Doma so svojimi deťmi chcelo byť v ADOS osem (32 %) respondentov, v ZOS 13 (52 %) respondentov. Možnosť prežiť svoju starobu doma s opatrovateľkou v obidvoch zariadeniach uviedlo 0 % respondentov. Prežiť starobu v ADOS uviedlo 0 % respondentov a v ZOS päť (20 %) respondentov. Možnosť prežiť starobu v rodine svojich detí v obidvoch zariadeniach uviedlo osem (32 %) respondentov.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov prieskum sme sformulovali nasledovné odporúčania:

1. Podporovať kontakty rodiny so svojimi blízkymi v ZOS/ADOS.
2. Dávať seniorom najavo, že nie sú na príťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.
3. Snažiť sa zabezpečiť, aby sa necítili izolovane a osamelo.
4. Oboznámiť pacienta aké aktivity by mohol vykonáv ať pri svojom zdravotnom stave.
5. Vymýšľať seniorom aktivity, aby mysleli na svoje ťažkosti a problémy čo najmenej.
6. Vytvoriť skupiny seniorov, ktorí by si vzájomne pomáhali a podporovali sa (Profantová, 2020).

Záver

Starobu ovplyvňujú rôzne faktory a problémy. Telesné a duševné zdravie, sociálny status, vzťahy s okolím, ale i v rodine, životný štýl sú rozdielne oproti predchádzajúcim etapám v ich živote. Preto je dôležité, aby seniori svojím subjektívnym vnímaním a hodnotením pozitívne prežívali doterajší život s pomocou celej spoločnosti. Je veľmi dôležité upozorniť na to, aby seniori poslednú etapu svojho života prežili čo najkrajšie a najdôstojnejšie, aj keď sa už nenachádzajú v prirodzenom rodinnom prostredí. Možnosť kvalitne a spokojne prežiť starobu je odmenou. Odmenou za to, ako človek žil celý svoj život, ako sa na starobu pripravil a ako a čím ju vypĺňa.

Literatúra

1. ČÍŽOVÁ Z. Vzdelávanie ako prvok zvyšovania kvality života seniorov. [online]. Praha, 2011. Karlova univerzita, Filozofická fakulta: Katedra andragogiky a personálného riadenia. Vedúci práce Michal Šerák. Dostupné z: https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/ 37642/BPTX_2010_1__0_146270_ 0_92122.pdf?sequence=1&isAllowed=y.
2. DANKOVÁ S. Kvalita života v starobe. Florence 2023; 19(4): 34–36.
3. PROFANTOVÁ B. Najčastejšie problémy gerontov v domácej starostlivosti. Košice, 2020. Absolventská práca. SZŠ Košice.
4. TÓTH R. Analýza stravovacích zvyklostí seniorov v zariadeniach sociálnych služieb a návrh riešenia. [online]. Praha, 2018. Diplomová práca. Vysoká škola hotelová Dostupné z: https://is.ucp.cz/th/uk6hw/DP_2018_2.pdf.
5. VÁGNEROVÁ M. Vývojová psychologie II. 1.vyd. Praha: Univerzita Karlova 2007: 339–461. ISBN 978-80-246-1318-5.

O autorke