Uplatnenie sestry s pokročilou praxou v adiktológii

Súhrn: Fundamentálna podstata pokročilej praxe v ošetrovateľstve tkvie v myšlienke “byť sestrou”. Vo všeobecnosti, za jej prapočiatok možno považovať reguláciu a registráciu, ktoré sú významným míľnikom pokročilej praxe v rámci moderného ošetrovateľstva. Po ambíciách štandardizovať vzdelávanie, reguláciu povolania vo viacerých krajinách, technické a praktické schopnosti sestier v rámci profesionálneho rámca, bolo viac než pravdepodobné, že si situácia vyžiada kreovanie nových rolí a hierarchií v ošetrovateľstve. Ošetrovateľstvo na Slovensku prešlo signifikantnými zmenami v dôsledku vplyvu politických, ekonomických, demografických, socio-kultúrnych a iných faktorov. Požiadavky na efektívnu, kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ošetrovateľskú starostlivosť sa priamo úmerne k týmto zmenám zvyšujú. Spoločným cieľom je poskytovať dostupnú, bezpečnú, kvalitnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť pacientom/klientom s prihliadaním na súčasnú demografiu, ekonomiku, politiku a legislatívu, ktorého kľúčovým krokom môže byť práve pokročilá prax v ošetrovateľstve. V psychiatrickom ošetrovateľstve je úroveň poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti ovplyvnená aj špecifickým vzdelaním sestier, sprevádzaná s osvojením psychoterapeutických prístupov a schopností pozitívneho ovplyvňovania a motivácie pacientov. Motivácia predstavuje faktor, ktorý ovplyvňuje výsledok, preto je dôležité́, aby sestra porozumela jej procesu a špecifikám.

Kľúčové slová: sestra s pokročilou praxou, adiktológia, starostlivosť o závislého, psychoterapeutický prístup

Applying the advanced practice nurse in addictionology

Summary: The fundamental base of advanced practice in nursing lies in the idea of “being a nurse”. In general, regulation and registration can be considered as its origin, which are a significant milestones of advanced practice in modern nursing. Following ambitions to standardize education, regulation of the profession in several countries, technical and practical skills of nurses within a professional framework, it was more than likely that the situation would require the creation of new roles and hierarchy in nursing. Nursing in Slovakia has undergone significant changes due to the influence of political, economic, demographic, socio-cultural and other factors. The requirements for effective, high-quality, safe and affordable nursing care are increasing in direct proportion to these changes. The common goal is to provide affordable, safe, high-quality and effective health care to patients/clients, taking into consideration the current demography, economy, politics and legislation, and the key step can be advanced practice in nursing care. In psychiatric nursing, the level of nursing care is also influenced by the nurses’ specific education, accompanied by the acquisition of psychotherapeutic approaches and the ability to positively influence and motivate the patients. Motivation is a factor that affects the outcome, so it is important for the nurse to understand its process and specifics.

Keywords: nurse with advanced practice, addictology, caring for an addict, psychotherapeutic approach

 

Úvod

Expanzia, rast a chápanie konceptu pokročilej praxe v ošetrovateľstve sú veľmi komplexné. Prinášajú významné postavenie ošetrovateľstva v spoločnosti všeobecne, ale taktiež aj z profesionálneho a socio-ekonomického hľadiska. Pokročilá prax je nielen novou cestou, ale aj novým myslením. Napriek tomu vniesla do spoločnosti nepochopenie jej koncepcie, nejasnosti v tom, čo môže rola poskytnúť, kto a ako môže z nej benefitovať a ako môže byť takáto starostlivosť meraná a vyhodnocovaná.

Proces prispôsobenia sa dobe, moderným požiadavkám poskytovania zdravotníckych služieb, a z nich vyplývajúcich zmien v tradíciách poskytovania zdravotnej starostlivosti, je zdĺhavý. Pokročilá prax v ošetrovateľstve bude mať podľa viacerých odborníkov významný vplyv na zdravie vo svetovom meradle. Veď už Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2010 uznala a vysoko ocenila prínos ošetrovateľstva pre potreby zdravotnej starostlivosti (Grešš -Halász et al., 2015).

Kompetencie sestier s pokročilou praxou reguluje vyhláška MZ SR č. 95/2018 Z. z. (§ 3), ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou s pokročilou praxou. Sestra s pokročilou praxou je sestra, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získala v bakalárskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo a špecializáciu v príslušnom špecializačnom odbore, a ktorá nadobudla najmenej 5-ročnú odbornú prax v príslušnom špecializačnom odbore.

Sestra s pokročilou praxou je aj sestra, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom programe v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ak vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v bakalárskom študijnom programe získala v študijnom odbore ošetrovateľstvo a ktorá nadobudla najmenej 8-ročnú odbornú prax.

Sestra s pokročilou praxou okrem činností podľa § 1 a 2 vyhlášky MZ SR č. 95/2018 Z. z. v súlade so štandardmi a s lekárskou diagnózou samostatne: posudzuje potreby osoby, rodiny a komunity v rozsahu preventívnych opatrení a ošetrovateľskej starostlivosti, zodpovedá za určenie a realizáciu individuálneho ošetrovateľského plánu osoby, navrhuje a indikuje preventívne opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a stabilizácie zdravotného stavu osoby, navrhuje a indikuje intervencie a postupy v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti osobe, rodine a komunite, indikuje odber biologického materiálu na základné laboratórne vyšetrenia v určenom indikačnom rozsahu po konzultácii s lekárom, rozhoduje a zodpovedá za plnenie intervencií a aplikáciu medikamentóznej liečby , ktoré zodpovedajú potrebám osoby a sú v súlade s liečebným plánom určeným lekárom, indikuje a predpisuje zdravotnícke pomôcky súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti podľa osobitného predpisu (§ 119a zákona NR SR č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2017 Z. z.), indikuje ošetrovanie primárne sa hojacej rany, zabezpečuje dodržiavanie príslušných hygienicko-epidemiologických postupov, nariaďuje bariérový režim a dohliada nad dodržiavaním bariérového režimu pri ošetrovaní osôb, rozhoduje o umiestňovaní osôb na lôžka v súlade s dodržiavaním hygienicko-epidemiologických zásad, riadi prácu členov ošetrovateľského tímu, kontroluje a analyzuje záznamy v ošetrovateľskej dokumentácii, tvorí, reviduje a vyhodnocuje ošetrovateľské štandardy a mapy ošetrovateľskej starostlivosti, vzdelávacie plány a aplikuje ich do ošetrovateľskej praxe, sleduje potrebu realizácie výskumu v ošetrovateľstve, realizuje ošetrovateľský výskum a jeho výsledky využíva v ošetrovateľskej praxi, zavádza a hodnotí systém kvality ošetrovateľskej starostlivosti, podieľa sa na odbornej príprave žiakov a študentov zdravotníckych odborov (Grešš Halász et al., 2019).

Súčasná spoločnosť, ktorá je už dlhé́ desaťročia tolerantná k užívaniu alkoholu, následne utvára postoje ľudí, na základe ktorých sa alkohol pozvoľna stáva súčasťou každodenného života, neodmysliteľnou súčasťou sociálnych kontaktov či rôznych osláv. Alkohol ako legálna droga je tak ľahko dostupný, výsledkom čoho je fakt, že sa v praxi stretávame s rozvinutou alkoholovou závislosťou.

Užívanie návykových látok sprevádza množstvo problémov. K pochopeniu závislého chovania je potrebné venovať pozornosť všetkým určujúcim aspektom. Je potrebné rozpoznať schopnosti, príležitosť a motiváciu správania a ich vzájomné interakcie. Jednou z podmienok vysokej kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti je odborný, kvalifikovaný, ale predovšetkým individuálny prístup sestry k pacientovi (Rabinčák, 2017).

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so závislosťou je individuálna a rozdielna podľa toho v akom štádiu závislosti sa nachádza. Práca sestry so závislými je veľmi náročná, jej úroveň je ovplyvnená aj špecifickým vzdelaním sestier, osvojením psychoterapeutických prístupov a schopnosťou pozitívneho ovplyvňovania a motivácie pacientov. Sestra je súčasťou terapeutického tímu v starostlivosti o závislého pacienta. Zúčastňuje sa terapeutických komunít, ktoré sú zamerané na obnovu fyzického a psychického zdravia pacienta, na profylaxiu a riešenie sociálneho vylúčenia a na prácu ďalšieho sociálneho začleňovania (Petr et al., 2014).

Samotný pojem terapeutická komunita zdôrazňuje dôležitosť využitia všetkých aspektov klientových skúseností terapeutickým spôsobom. V tomto spoločenstve sa kladie dôraz na skupinovú liečbu, skupinové aktivity a spoločné rozhodovania pacientova ošetrovateľského personálu. Súčasťou terapeutickej komunity sú komunitné stretnutia, stretnutia samosprávy členov, programy zamerané na aktivity a pracovný tréning, plánovanie stretnutí, spoločenské a rekreačné skupiny, psychodráma a rodinné stretnutia. Pobyt v terapeutickej komunite je rozdelený do niekoľkých terapeutických fáz, ktoré sa od seba odlišujú rôznou mierou zodpovednosti a právomoci v komunitnej spoluspráve (Rabinčák, 2017). Každá komunita je svojim spôsobom jedinečná a prispôsobená špecifickým potrebám svojich členov.

Vo svete existujú dve hlavné línie terapeutických komunít, takzvané demokratické terapeutické komunity pre pacientov s poruchami duševného zdravia a osobnostného vývoja a takzvaná hierarchická terapeutická komunita pre drogovo závislých, pričom každá z týchto línií má svoju kultúru, tradíciu, svoj slovník s rôznymi formuláciami a dôrazmi na jednotlivé princípy terapeutickej komunity (Kalina, 2013).

Sestra môže participovať na skupinovej psychoterapii v role koterapeuta, ktorého môžeme definovať ako druhého (pomocného) terapeuta pri skupinovej psychoterapii. Rola a funkcia koterapeuta pozostáva z technickej pomoci, alebo psychoterapeutického prístupu (podpora a posilňovanie práce terapeuta, alebo určité rozdelenie jednotlivých rolí). Rola sestry v koterapii prebieha v dvoch paralelne sa prelínajúcich a navzájom súvisiacich zámeroch (cieľoch). Všeobecný cieľ je zameraný na uľahčenie situácie, ponúknutie pomoci, zlepšenie kompliancie a emočnej aliancie. Pri konkrétnom cieli je koterapia sestrou orientovaná na pomoc jedincovi v jeho aktuálnej situácii, evokovanie zmien v jeho správaní a konaní (Rabinčák, 2017).

Pre prácu sestry v koterapii je dôležitá dynamika vzťahu medzi sestrou samotnou a terapeutom, respektíve vedúcim skupiny, nakoľko táto dynamika má výrazný vplyv na celú skupinu. Spôsob, akým prebieha komunikácia medzi terapeutmi, má byť úprimný a otvorený a v prípade výskytu problémov ich musia riešiť spoločne. Ak nastanú komunikačné problémy, odznie to formou agovania v skupine (Millerová, 2011). Uplatňovanie aspektov -psychoterapeutického prístupu v práci sestry pozostáva z racionálneho, indirektívneho a empatického prístupu. Správne využitie spomínaných aspektov nadväzuje na fázu posudzovania a následného stanovenia možných sesterských diagnóz, čo spätne výrazne ovplyvní kvalitu plnenia roly sestry ako komunikátorky, edukátorky a poradkyne (Kristová, 2004).

Medzi kompetencie sestry s pokročilou praxou patrí aj edukácia a poradenstvo (Grešš Halász et al., 2019). Edukácia v ošetrovateľstve sa uskutočňuje prostredníctvom edukačného procesu, ktorý zahrnuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri podporovaní, udržiavaní a prinavrátení zdravia, prevencii chorôb, diagnostike, liečbe a ošetrovaní, pričom sestry pracujú metódou ošetrovateľského a edukačného procesu. Edukačný proces vyjadruje dynamický vzájomný vzťah medzi sestrou a jedincom, jeho rodinou alebo komunitou. Edukačná rola sestry je mnohostranne zameraná na utváranie a formovanie uvedomelého a zodpovedného správania a konania jedinca i skupiny v záujme podpory zachovania a obnovy zdravia. Edukačné ovplyvňovanie sa realizuje formou získavania nových vedomostí, zmien postojov, presvedčení, ako aj zmien motivácie prežívania, správania a konania človeka (Magurová et al., 2009). Sestra závislého pacienta môže edukovať o etiológii ochorenia, symptomatike, priebehu, formách terapie, stratégiách zvládania cravingu (baženia), recidíve a doliečovacom procese. Pacientovi je nápomocná aj pri tvorbe krízového plánu (zvládnutie cravingu) a havarijného plánu (zvládnutie recidívy).

Ďalej sestra s pokročilou praxou môže implementovať do starostlivosti o závislého pacienta aj realizáciu krízovej intervencie. Je to odborná metóda práce s pacientom v situácii, ktorú osobne prežíva ako záťažovú, nepriaznivú a ohrozujúcu. Odohráva sa v rovine riešenia pacientovho problému a prekonávania konkrétnych prekážok. Obvykle prináša so sebou účinok zmeny – nejde tu však o psychoterapeutický zámer, ktorý túto zmenu vyvolával, skôr o pacientovu schopnosť vlastný zážitok z vyriešenia krízy integrovať do ďalšieho života, a tak pochopiť zmysel a príležitosť krízy ako výzvy (Petr et al., 2014).

Dôležitým aspektom v starostlivosti o závislého človeka je motivácia. Sestry svojim postavením v procese starostlivosti sú článkom, s ktorým pacienti viac zdieľajú informácie. Majú kľúčové́ postavenie v poskytovaní podpory, identifikácii problémov, poskytovaní motivačnej podpory. Účasť sestry v interdisciplinárnom tíme profesionálov je nevyhnutná svojim spôsobom nenahraditeľná a má svoje opodstatnenie a dôležité miesto a význam pre efektívne poskytovanie starostlivosti a liečbu pacientov so závislosťou na alkohole (Keys, 2011). Motivácia je považovaná za dôležitý prvý krok pre akýkoľvek začiatok zmeny správania. Výskumy motivácie v 90. rokoch 20. storočia dospeli k záveru, že jednotliví užívatelia psychoaktívnych látok sa v liečbe líšia pri intenzite motivácie aj v pripravenosti na zmenu svojho správania. Užívanie návykových látok sprevádza množstvo problémov, pričom náhľad a uvedomenie si ich dopadov je dôležité. Motivácia a práca s motiváciou je pre úspešnú liečbu závislostí nevyhnutná. Pri tradičnom prístupe k závislosti a závislostného správania sa za motiváciu považuje uvedomenia si svojich problémov, potrebu terapie, ochotu aktívne sa zapojiť do liečby, pretože liečba by mohla zlepšiť stav (Rotgers et al., 1999).

Poznatky o procese zmeny sa odzrkadľujú v štyroch základných princípoch motivačných rozhovorov. Predstavujú akúsi cestu, ktorej sa pri práci držíme. Patrí tu vyjadrovanie empatie, rozvíjanie rozporu, využitie odporu a podpora vlastných schopností. Súčasťou sú aktívne zložky motivačného rozhovoru, ktoré́ sa označujú akronymom FRAMES a sú zároveň prvkami účinnej rýchlej intervencie:
→ F (feedback) – poskytovanie spätnej väzby. Spätná väzba sa považuje za dôležitý motivačný faktor, zahŕňa podrobné vyhodnotenie súčasnej situácie pacienta a dáva mu možnosť podrobne reflektovať svoju situáciu.
→ R (responsibility) – zodpovednosť samotného pacienta za rozhodnutie o zmene. Ide o kladenie dôrazu na osobnú zodpovednosť pacienta za zmenu svojho správania.
→ A (advance) – poskytovanie jednoduchých, jasných a objektívnych rád.
→ M (menu) – ponuka možností zmien a rôznych stratégií. Ide o ponúknutie viacerých alternatív, čím minimalizujeme riziko, že pri ponúknutí iba jednej možnosti, dôjde k jej odmietnutiu práve, pretože je pre neho neprijateľná.
→ E (empathy) – vcítenie sa do situácie pacienta, ide o významný činiteľ pre vznik motivácie pacienta ku zmene.
→ S (self-efficacy) – podpora sebadôvery a dôvery vo vlastné schopnosti. Dosiahnutie presvedčenia o vlastných schopnostiach pacienta dosiahnuť zmenu, že má na to dostatok vlastných síl a zdrojov (Žáková et al., 2021).

Motivácia pacienta nie je stabilný a stagnujúci proces, je to proces postupne meniaci a vyvíjajúci. V jej priebehu prechádza pacient niekoľkými štádiami zmeny, niekedy aj opakovane, v ktorých je možné intervencie sestry odpovedajúco prispôsobiť. Je nevyhnutné si uvedomiť, v ktorom štádiu zmeny sa pacient nachádza, pretože neadekvátny prístup, zvolená intervencia, prípadne zvolenie nesprávneho pôsobenia v nesprávnej fáze môže byť kontraproduktívne.

Fáze

I. Prekontemplácia

V tejto fáze je úlohou sestry vyvolať u pacienta pochybnosti, intervenciou môžeme vyvolať rozpor medzi tým čo pacient prezentuje(rozpráva), že by to chcel a tým aká je reálna situácia a ako sa chová a jedná. V tejto fáze by sa sestra mala vyhnúť konfrontácii, pretože sa míňa účinkom.

II. Kontemplácia

Uvažovanie o zmene a rozhodovanie. Pre túto fázu je charakteristická ambivalencia, nerozhodnosť a váhanie. Cieľom tejto fázy je pomôcť pacientovi rozhodnúť sa pre zmenu. Vhodné je pripomínanie dôvodov pre zmenu a pomenovať riziká v prípade, ak by sa zmena nerealizovala.

III. Fáza rozhodnutia

Akcia, vlastné rozhodnutie pre zmenu, pacientovi pomôže, keď ho podporíme v najlepšej možnosti rozhodnutia, zotrvanie v liečbe, prekonávanie prekážok.

IV. Fáza udržovania

Jej základným prvkom je stabilita. Sestra pomáha udržiavať žiadúce chovanie a zmenu, odovzdávanie spätnej väzby oceňovaním jednania pacienta. Podpora abstinenčných vzorcov chovania, benefity zotrvania v liečbe, rozhodnutí abstinovať, spoločné hľadanie prevencie relapsu, hľadanie spúšťačov a spôsobu ich vyhýbanie.

V. Fáza recidívy

Fáza recidívy sa nemusí dostaviť, ale je súčasťou kola zmeny. Ak sa objaví často sa objavujú pocity zúfalstva, zlyhania. V tejto fáze je potrebné vyhnúť sa kritike, je kontraproduktívna a vyvoláva pocity viny, neistotu, pochybnosti. Naopak je potrebné obnovovať sebaúctu, práca na obnove pôvodného rozhodnutia k zmene chovania – opätovné nasmerovanie do fázy konteplácie (Randáková, 2014).

Záver

Závislosť predstavuje závažný problém pre jednotlivca, rodinu či komunitu. Má podstatný podiel na chorobnosti, úrazovosti, invalidite, predčasnej úmrtnosti, samovražednosti a šírení pohlavných chorôb. Náplň sestry v adiktológii je rozdielna podľa stupňa liečby. Inú náplň majú sestry v ambulantnej sfére, inú počas detoxikácie či strednodobej liečby a inú v terapeutických komunitách.

Práca sestry so závislými je veľmi náročná, k čomu prispievajú aj viaceré skutočnosti. Závislí sú ľudia zruční v manipulovaní a klamaní s mimoriadnou dômyselnosťou pri uspokojovaní svojich potrieb.

Úloha ošetrovateľstva v tejto problematike je dôležitá a nenahraditeľná. Prvoradým cieľom ošetrovateľskej starostlivosti o komunitu závislých (i spoluzávislých) je dosiahnutie trvalej a úplnej abstinencie. Sestra má významnú úlohu pri riešení problémov spojených so závislosťou. Participuje pri primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencii. Práca sestry, ktorá prichádza do kontaktu so závislými pacientmi je preto užitočná a hodnotná, avšak musí byť schopná zaujať vlastný postoj k tejto problematike, akceptovať pacientov, poskytovať starostlivý a neodsudzujúci vzťah a stanoviť pre seba a svojich pacientov reálne ciele (Rabinčák, 2017).

Pokročilá prax sestier je uznávanou rolou vo viacerých krajinách sveta. Prináša excelentné výsledky v rámci šetrenia zdrojov, ich efektívneho využívania, prerozdeľovania, dostupnosti a skvalitňovania zdravotnej starostlivosti, podpory kontinuálnej starostlivosti v zdraví i chorobe, od primárnej po kvartérnu starostlivosť, s využitím dostupných technológií a praxe založenej na dôkazoch. Je to budúcnosť ošetrovateľstva vzhľadom na dopyt a globálne zmeny v populácii, technológiách a najnovších poznatkoch vied, z ktorej môžu mať benefit manažmenty, zdravotníci a hlavne pacienti/klienti.

Je nutné prehodnotiť možnosti implementácie pokročilej praxe sestier do systému zdravotníctva na Slovensku v súvislosti s jej koncepciou v plnom rozsahu, pretože súčasná doba si vyžaduje modifikáciu, prispôsobenie a zmeny v štruktúre poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pokročilá prax sestier je jedným z riešení viacerých problémov, ktorými slovenské zdravotníctvo v súčasnej dobe prechádza. Potrebné je však prehodnotiť a zvážiť benefity tejto role sestier, ako aj zmeny, ktoré je nutné vykonať a uplatniť v praxi (Grešš Halász et al., 2019).

Literatúra

1. GREŠŠ HALÁSZ B., TKÁČOVÁ Ľ. Pokročilá prax sestier: možné riešenie krízovej situácie v slovenskom ošetrovateľstve. Nové trendy v ošetrovateľstve II. Zborník abstraktov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Trnava: Trnavská Univerzita v Trnave 2015: 54–56.
2. GREŠŠ HALÁSZ B., TKÁČOVÁ Ľ., MAGUROVÁ D. Pokročila prax v ošetrovateľstve. Beáta Grešš Halász 2019. ISBN 978- 80-570-0922-1.
3. KALINA K. Psychoterapeutické systémy a jejich uplatnění v adiktologii. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2013. ISBN 978-80-247-4361-5.
4. KEYS V. Alcohol withdrawal during hospitalizalization. Am J Nurs 2011; 111(1): 40–44. doi: 10.1097/01.NAJ.0000393058.86439.9e.
5. KRISTOVÁ J. Komunikácia v ošetrovateľstve. 1. vyd. Martin: Osveta 2004. ISBN 80-8063-160-3.
6. MAGUROVÁ D., MAJERNÍKOVÁ Ľ. Edukácia a edukačný proces v ošetrovateľstve. Martin: Osveta 2009. ISBN 978-80-8063-326-4.
7. MILLEROVÁ G. Adiktologické poradenství. 1 vyd. Praha: Galén 2011. ISBN 978-80-7262-765-3.
8. PETR T., MARKOVÁ E. et al. Ošetřovatelství v psychiatrii. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2014. ISBN 978-80-247-4236-6.
9. RABINČÁK M. Implementácia psychoedukačných programov ako terapia do komunitného ošetrovateľstva. In: Komunitná starostlivosť v pomáhajúcich profesiách. Zborník III – Medzinárodnej vedeckej konferencie. Warszawa: Katedra Filozofii, Wydzial Psychologii, Wyzsza Szkola Finansów i Zarzadzania w Warszawie 2016: 378–384.
10. RANDÁKOVÁ MODES M. Duševní poruchy vyvolané psychoaktivními látkami. In: Petr et al. Ošetřovatelství v psychiatrii. Praha: Grada Publishing 2014: 201–207. ISBN 978-80-247-4236-6.
11. ROTGERS F. et. al. Léčba drogových závislostí. Praha: Grada Publishing 1999. ISBN 80-7169-836-9.
12. ŽÁKOVÁ Z., RABINČÁK M. Význam motivačných rozhovorov u pacientov s diagnózou závislosť. Sestra 2021; 7–8(20): 23–25.
 

---

Autorka

PhDr. Katarína Lancošová, MPH
Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o., Slovenská republika

 

 

• tisk
• předplatit si