Špecifiká komunikácie so zrakovo postihnutými

Mnoho autorov odbornej literatúry potvrdzuje, že človek prostredníctvom zraku absorbuje množstvo potrebných informácií, preto je veľmi dôležitý. Medzi nami sa však vyskytujú ľudia, ktorí majú so zrakom problémy – slabozrakí, čiastočne vidiaci, nevidiaci, s poruchami binokulárneho videnia. V každodennej realite narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu byť prekážky u nich vnímané rozdielne. Keďže komunikácia je súčasťou každodenného života, je potrebné vedieť efektívne komunikovať.

Komunikácia medzi zdravými a zrakovo postihnutými prebieha niekedy rozdielne, preto je potrebné zosúladenie sa v tejto oblasti. Jedine tak môžeme predchádzať vzniku konfliktov, či problémovým situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri komunikácii so zrakovo postihnutými (Hauke, 2014). Sestra sa musí naučiť vhodne a presne s nimi komunikovať. Tejto komunikácii sa učí už počas štúdia, pomôže jej to získať zrakovo postihnutého pacienta pre spoluprácu. Hlavne terapeutická komunikácia slúži na upokojenie pacienta a na vyriešenie jeho problémov. Vyjadrenie podpory a pomoci je základom správneho psychologického prístupu k zrakovo postihnutým. K metódam terapeutickej komunikácie patrí: pozorné počúvanie, parafrázovanie, objasňovanie, otvorené otázky, cielené zameranie, konkrétnosť, opatrnosť a informatívnosť, používanie dotyku, využívanie ticha, všeobecné vedenie a zhrnutie.

Špecifiká verbálnej komunikácie so zrakovo postihnutými:

• Pri kontakte s pacientom zistí
• Pristupujeme k pacientovi prirodzene, ako k inému pacientovi, sluch a hmat mu umožňujú orientáciu v priestore.
• Ako prvá pozdraví sestra (vidiaca) a pozdrav spojí s oslovením, predstavením sa.
• Podanie ruky u nevidiacich nahrádza očný kontakt, pred podaním ruky, stačí oznámiť „podávam vám ruku“.
• Pri rozhovore s pacientom treba udržiavať očný kontakt (aj keď on nevidí), pretože pacient zaregistruje, ak sestra počas rozhovoru odvráti tvár (Kožuchová, 2014).
• Naše vyjadrenia sú zrozumiteľné, stručné.
• Nešepkáme.
• Mlčanie v komunikácii má tiež svoje nezastupiteľné miesto. Necháme pacienta, aby porozmýšľal nad svojimi myšlienkami (utriedenie myšlienok).
• Aktívne naslúchať budeme schopní vtedy, ak empaticky spolucítime s druhým človekom.
• Medzi najčastejšie chyby pri aktívnom naslúchaní patrí: prerušovanie partnera, skákanie do reči, absencia očného kontaktu, neprejavenie záujmu, nedostatočné reakcie a neverbálne prejavy, prezrádzajúce pasivitu (Khelerová, 2010).
• Používame techniky ako sú objasnenie, spätná väzba, za účelom pochopiť pacienta a zistiť príčinu problémov (Škrla et al., 2003). Nimi si setra overí, či pacient všetkému porozumel.
• Zrakovo postihnutému pacientovi vždy taktne naznačíme, že rozhovor končíme a opúšťame ho.
• Pri výskyte problémov zrakovo postihnutého ihneď informujeme.
• Zdvorilá ponuka pomoci (trebárs i v situácií, ktorú by postihnutý človek nakoniec dokázal zvládnuť sám) snáď nikoho neurazí. Ten, kto ponúkanú pomoc skutočne nepotrebuje, dokáže ju tiež zdvorilo odmietnuť (Slowík, 2007).
• K pacientovi sa nesprávame ako ku dieťaťu a neprehliadame a nezľahčujeme jeho strach a obavy (Škrla et al., 2003).
• Nevidiaceho nepodceňujeme, nevidiaci neznamená mentálne postihnutý (Kožuchová et al., 2014).

 

Pri nesprávnej a nedostatočnej komunikácii so zrakovo postihnutými dochádza k rôznym nedorozumeniam. Práve na základe neprimeranej komunikácii dochádza k veľkému počtu sťažností. Autentickosť a dôvera je vo vzťahu sestra a pacient zásadná, pretože sa pacient nachádza v zraniteľnej pozícii. Kvalitná komunikácia sestry musí byť postavená na rozhovore, ktorý je nedirektívny, čo sa vyznačuje prejavom určitého partnerstva v komunikácii, je tiež prejavom empatie a emočnej blízkosti.

Literatúra

1. HAUKE M. Zvládaní problémových situací se seniory nejen v pečovatelských službách. Praha: Grada Publishing 2014. ISBN 978-80-247-5216-7.
2. KHELEROVÁ V. Komunikační a obchodní dovednosti manažera. 3. vyd. Praha: Grada Publishing 2010. ISBN 978-80-247-3566-5.
3. KOŽUCHOVÁ M. a kol. Domáca ošetrovateľská starostlivosť. Martin: Osveta 2014. ISBN 978-80-8063-414-8.
4. SLOWÍK J. Speciální pedagogika. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2007. ISBN 978-80-247-1733-3.
5. ŠKRLA P., ŠKRLOVÁ M. Kreativní ošetřovatelský management. Praha: Advent-Orion 2003. ISBN 80-7172-841-1.

 

PhDr. Silvia Danková, PhD., MPH, DiS.
Ústav ošetrovateľstva, LF UPJŠ, Košice, Slovenská republika

 

• tisk
• předplatit si