Autonómia sestier, self-care a úskalia každodennej praxe

V dnešnej uponáhľanej dobe, kedy sa zdravotníctvo stretáva s neustálymi výzvami, je úloha zdravotnej sestry kľúčová a stále náročnejšia. Aké vlastnosti by mala správna sestra mať? Kde leží hranica jej psychickej odolnosti, najmä v spojení s tak potrebným altruistickým prístupom k pacientom? A ako sa do jej každodennej praxe premietajú súčasné spoločensko-sociálne faktory, ktoré formujú našu spoločnosť? Nielen na tieto otázky sme sa zamerali v našom rozhovore s pani PhDr. Ivetou Ondriovou, PhD.

PhDr. Iveta Ondriová, PhD., je popredná odborníčka a asistentka na Katedre ošetrovateľstva Fakulty zdravotných odborov v Prešove. Dôvodom na rozhovor je aj nedávne vydanie jej novej knihy z nakladateľstva Grada Sociálnej a psychologickej dimenzie ošetrovateľskej praxe. Jej rozsiahle odborné zameranie, zahŕňajúce pediatrické ošetrovateľstvo, profesijnú etiku, aplikovanú psychológiu, klinické cvičenie v pediatrii a manažérsku etiku, sľubuje hlboký a komplexný pohľad na túto nezastupiteľnú profesiu.

Pani doktorka, čo vás viedlo k napísaniu knihy „Sociálna a psychologická dimenzia ošetrovateľskej praxe“ práve v dnešnej dobe?

Motiváciou k napísaniu knihy zameranej na sociálne a psychologické dimenzie ošetrovateľskej praxe bola skutočnosť, že sestry sú denne konfrontované s náročnými podmienkami. V súčasnosti sa na zdravotníckych pracovníkov vyvoláva sociálny i mediálny tlak, ktorý ovplyvňuje ich prácu, výkon. Vyžaduje si to neprestajné získavanie nových vedomostí, ošetrovateľských techník, postupov. Často sa sestra dostáva do kontaktu s ľuďmi v náročnej životnej situácii, ktorí trpia, sú nevyliečiteľne chorí, umierajú. Je to emocionálne výrazný zaťažujúci proces. Keď sa k stresu na pracovisku, pridajú zlé pracovné či rodinné vzťahy, je jasné, že sa sestra dostáva

V úvode spomínate globalizovanú hypermodernú spoločnosť a s ňou spojené sociálne riziká – ako to ovplyvní každodennú prácu sestier?

Hypermoderná spoločnosť kladie dôraz na efektivitu, technické inovácie. Sestry musia ovládať nové technológie, viesť elektronickú dokumentáciu a sledovať nové digitálne nástroje (napr. telemedicínu). Mnohým pacientom chýba tradičná sieť rodinnej podpory kvôli migrácii, individualizácii spoločnosti alebo ekonomickému tlaku. Sestry tak často suplujú nielen zdravotnú, ale aj sociálnu starostlivosť. Rastú nároky na komunikáciu, empatiu a schopnosť koordinácie starostlivosti. V hypermodernej spoločnosti zaznamenávame nárast duševných ochorení. Sestry sa častejšie stretávajú s pacientmi v psychickej kríze. Musia byť schopné rozpoznať príznaky, ponúknuť základnú podporu a spolupracovať so psychiatrami a psychológmi. Zdravotníctvo je stále viac ovplyvňované ekonomickými ukazovateľmi. Sestry sa dostávajú do etického konfliktu medzi „ideálnou starostlivosťou“ a reálnymi možnosťami (čas, personál, financie). To je spojené s rizikom frustrácie, straty zmyslu práce a pracovnou nespokojnosťou.

Kniha spomína pretrvávajúce submisívne postavenie sestier v spoločnosti a vnímanie sestry ako „pomocnica lekára“. Akými konkrétnymi krokmi, podľa vášho názoru, je možné tento spoločenský status sestier zlepšiť a posilniť vnímanie sestier ako autonómnych profesionálov?

Zlepšenie vnímania sestier ako profesionálov si vyžaduje angažovanosť z rôznych strán – od jednotlivcov až po širokú spoločnosť a zdravotnícke organizácie. Ide o vytváranie prostredia, kde sa sestry cítia podporované a uznávané za svoju neoceniteľnú prácu. V tomto kontexte sa ako najdôležitejšie javia: podpora kontinuálneho vzdelávania, ktoré by sestrám umožnilo udržiavať si aktuálne znalosti a zručnosti, čím by sa zvyšovala ich odborná autorita, podporovať tímovú spoluprácu medzi sestrami a lekármi, kde bude kladený dôraz na rovnosť a rešpekt voči odborným príspevkom každého člena tímu. To môže pomôcť posilniť postavenie sestier v rámci samotného pracovného prostredia. Zabezpečiť, aby sestry boli primerane finančne ohodnotené za svoju prácu, čo by im dodalo vážnosť v rámci profesionálneho sektora.

V knihe detailne popisujete osobnostné, odborné a fyzické/psychické predpoklady na výkon povolania sestry. Ktorý z týchto predpokladov vy osobne považujete za najdôležitejší u zdravotnej sestry?

Sesterská profesia je mimoriadne náročná, ja osobne v profesii sestry vnímam ako najdôležitejšie osobnostné predpoklady tie, ktoré im pomáhajú byť úspešnými a efektívnymi, napr. empatia, trpezlivosť, spoľahlivosť, schopnosť efektívne komunikovať a niesť zodpovednosť za svoje profesionálne rozhodnutia. Okrem toho je dôležitá aj schopnosť pracovať v tíme a odolávať stresu.

Koncept self-care je pre povolanie sestry zásadný, ale v praxi často naráža na časové, personálne a systémové limity. Mohli by ste nám uviesť jeden až dva konkrétne a ľahko implementovateľné tipy pre self-care, ktoré si sestry môžu osvojiť aj v náročnom pracovnom prostredí, a ktoré nevyžadujú zásadné zmeny v organizácii práce?

K prioritám v rámci self-care patrí emocionálna podpora – zvládanie stresu, relaxácia a hľadanie spôsobov, ako sa vyrovnať s náročnými situáciami. V rámci profesionálneho rozvoja sa odporúča vzdelávanie, získavanie nových zručností a seba zlepšovanie, čo môže zvýšiť sebavedomie a spokojnosť s prácou. Stanovenie hraníc – vedieť si nastaviť limity medzi pracovným a súkromným životom.

Vzťahy na pracovisku hrajú kľúčovú úlohu. Aké sú najčastejšie problémy v interpersonálnych vzťahoch medzi sestrami navzájom a s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi a ako by sa dali zlepšovať?

Vzťahy na pracovisku sú v zdravotníckej praxi naozaj veľmi zložité a môžu výrazne ovplyvniť nielen pracovnú pohodu, ale aj kvalitu liečebnej, či ošetrovateľskej starostlivosti. Najčastejšie problémy v interpersonálnych vzťahoch často zahrnujú nedorozumenie, nedostatok komunikácie, súperenie, pocit nespravodlivého zaobchádzania, či vyčerpania. Vzťahy na pracovisku môže zlepšiť otvorená a úprimná komunikácia, kde sa všetci cítia pohodlne vyjadriť svoje názory. Podpora vzájomného rešpektu, spolupráce a spoločného cieľa – kvalitnej starostlivosti o pacientov. Vytváranie prostredia, kde sa oceňuje pomoc a podpora, a kde sa riešia problémy spoločne. Vyjadrenie vďaky a uznania za dobre odvedenú prácu, čo posilňuje vzťahy a motiváciu. Tieto kroky môžu pomôcť vytvoriť harmonickejšie pracovné prostredie, kde sa všetci cítia rešpektovaní a podporovaní.

Kniha sa nebojí dotknúť ani citlivých tém ako je agresia a mobbing. Aké sú vaše hlavné odporúčania pre sestry, ktoré sa s týmito javmi stretávajú, a ako by mali inštitúcie pristupovať k prevencii a riešeniu týchto problémov?

Pre sestry je dôležité si uvedomiť, že agresia a mobbing sú neprijateľné na pracovisku, nemožno mlčať a zakrývať ich. Žiaľ, pribúda počet agresívnych incidentov pacientov voči personálu. Prioritou je ich dôsledná dokumentácia (čas, miesto, svedkovia) a snaha riešiť situáciu priamo s dotyčným alebo s nadriadeným. Vyhľadať podporu u kolegov, psychológa alebo odborovej organizácie, ktoré môžu poskytnúť radu a pomoc. V neposlednom rade je nápomocné vzdelávanie v podobe školení zameraných na zvládanie konfliktov a asertívnu komunikáciu. Zdravotnícke inštitúcie by mali organizovať pravidelné školenia na tému pracovného prostredia, komunikácie a predchádzania konfliktom. Inštitúcie by mali vytvoriť prostredie, kde sa zamestnanci cítia bezpečne, keď sa rozhodnú nahlásiť agresiu alebo mobbing. Ak je agresia alebo mobbing zistený, je dôležité, aby inštitúcia okamžite podnikla kroky na riešenie situácie. To môže zahŕňať disciplinárne opatrenia voči páchateľom, ako aj podporu pre obete. Tímová spolupráca a podpora medzi kolegami môžu pomôcť predchádzať vzniku konfliktov.

Téma age manažmentu je veľmi aktuálna. Ako sa prejavuje ageizmus v českom/slovenskom zdravotníctve a aké opatrenia by mohli prispieť k efektívnejšiemu využitiu potenciálu skúsenejších sestier a predchádzaniu diskriminácii?

Ageizmus u zdravotníkov je téma, ktorá sa týka predsudkov a negatívnych postojov voči starším kolegom či kolegyniam. Tento problém môže mať vážne dôsledky na pracovnú atmosféru, efektivitu tímovej spolupráce a aj na samotnú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Mladší kolegovia môžu považovať starších lekárov alebo sestry za „zastaraných“ alebo „menej zdatných v používaní moderných technológií“, čo môže viesť k marginalizácii ich prínosu v tíme. Skúsenejšie sestry predstavujú nenahraditeľný zdroj odborných vedomostí a skúseností. Aby sa tento potenciál maximálne využil, je potrebné vytvoriť prostredie, ktoré podporuje ich profesionálny rast, flexibilitu a integráciu do tímu, odstraňovať všetky formy diskriminácie na základe veku a podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých zamestnancov, bez ohľadu na ich vek. Tieto opatrenia zlepšia kvalitu pracovného prostredia a prispejú k lepšiemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Efektívne využitie potenciálu skúsenejších sestier a prevencia diskriminácie na základe veku vyžaduje strategický prístup, ktorý zohľadňuje ich odborné schopnosti, skúsenosti a prínos pre tím. Zdravotnícke organizácie by mali podporovať prostredie, kde sa ocenia nielen mladí, ale aj starší pracovníci. Skúsené sestry môžu byť zapojené do mentoringu mladších kolegov, zdieľania best practices a vedenia odborných diskusií. Zohľadnenie individuálnych potrieb starších sestier môže prispieť k ich lepšiemu výkonu a predísť ich vyčerpaniu alebo syndrómu vyhorenia. Ide napr. o možnosť prispôsobiť si pracovný čas a možnosť skrátených zmien sa môže javiť ako efektívne riešenie, ktoré zohľadní osobné a zdravotné potreby starších sestier. Podpora spolupráce medzi sestrami rôzneho veku môže posilniť tímového ducha a umožniť vzájomné učenie.

Ak by ste mali odovzdať jedno najdôležitejšie posolstvo študentkám a študentom ošetrovateľstva, ktorí sa chystajú vstúpiť do praxe, čo by to bolo a prípadne prečo?

Pokiaľ by som mala odovzdať študentkám vstupujúcim do praxe jedno najdôležitejšie posolstvo, bolo by to: Buďte hrdé na to, že ste sestry, robte svoju prácu dôsledne a s láskou, pretože ak je práca potešením, vtedy je aj život šťastím.

Veľmi ďakujeme za rozhovor.

Mgr. Aneta Václavíková
GRADA Publishing, a.s.

 

• tisk
• předplatit si