Možnosti ošetrovateľstva v primárnej prevencií závislosti

Súhrn: Problematika závislosti je v súčasnosti stále významnou témou a jej spoločenská závažnosť neustále rastie. Nasvedčuje tomu nielen narastajúci počet rizikových užívateľov, ale aj vznik odboru adiktológia, ktorý sa zameriava na prípravu odborníkov pre prácu so širokou skupinou ľudí užívajúcich návykové a psychoaktívne látky. Dnes už neexistuje zdravotnícky pracovník, ktorý by sa vo svojej praxi nestretol s ľuďmi riešiacimi problematiku závislosti. Súčasná doba sa vyznačuje rýchlym vznikom nových syntetických drog a veľmi ľahkou dostupnosťou návykových látok i pre bežnú, nerizikovú populáciu. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa situácia na scéne návykových látok výraznejšie menila, ak áno, tak skôr sa stane bežnejšou súčasťou našich profesijných životov. Preto je potreba vzdelávať sa v tejto oblasti a pripravovať aj budúce sestry na prácu v adiktológii, kde úlohou nie je iba práca so závislými, ale aj prevencia vzniku závislosti.

Kľúčové slová: závislosť, primárna prevencia, ošetrovateľstvo, sestra

Nursing options in primary addiction prevention

Summary: The issue of addiction is currently still a prominent topic and its societal importance is constantly increasing. This is evidenced not only by the growing number of risky users, but also by the emergence of the field of addictionology, which focuses on preparing experts to work with a wide group of people using addictive and psychoactive substances. Today, there is no healthcare professional who would not come into contact with people dealing with addiction issues. The current era is characterized by the rapid emergence of new synthetic drugs and the very easy availability of addictive substances even for the general, non-risk population. It is very unlikely that the situation on the scene of addictive substances would change significantly, if so, it is more likely that it will become a more common part of our professional life. Therefore, it is necessary to educate in this area and prepare future nurses for work in addiction medicine, where the task is not only to work with addicts, but also to prevent addiction.

Key words: addiction, primary prevention, nursing, the nurse

 

Úvod

Závislosť je ochorením túžby. Dôležité je však poznať, po čom človek túži a hlavne, prečo je jeho túžba tak silná. Túžba po láske, náklonnosti, ocenení, uznaní. Túžba, ktorá rastie o to viac, o čo menej je človek schopný ju uspokojiť. V konzumnej spoločnosti sa ľudia snažia dosiahnuť pocit uspokojenia najrôznejšími aktivitami. Nielen užívaním alkoholu, drog, liekov, ale aj rôznymi inými činnosťami a prostriedkami súvisiacimi s konzumom. No napokon nič z toho nevedie k naplneniu pocitu spokojnosti, pokiaľ je túžba zakorenená hlboko v osobnosti človeka. Určité činnosti síce na chvíľu odvrátia pozornosť, no onedlho sa opäť vráti nespokojnosť a vnútorná prázdnota. A hľadanie môže začať znova (Röhr, 2015).

Existujú stovky rôznych definícií závislosti na celom svete. Závislosť alebo syndróm závislosti vnímame ako súbor symptómov, pri ktorých sú návykové látky alebo činnosti uprednostňované pred aktivitami a hodnotami, ktoré boli pre jednotlivca dôležité pred samotným vznikom závislosti. Ich telesné a mentálne fungovanie je podmienené regulárnym dodávaním návykovej látky alebo činnosti, od ktorej sú závislí (Křížová, 2021). Závislosť je predovšetkým chronická porucha odmeňovania, motivácie, pamäti a ďalších súvisiacich funkcií v mozgu. Dysfunkcia týchto systémov sa prejavuje abnormálnym správaním (West, 2016). Závislosť môže vzniknúť na určitý druh psychoaktívnej látky, návykovej látky alebo na činnosť (Křížová, 2021).

Látkové závislosti

Látková, čiže drogová závislosť je fyzický a psychický stav charakterizovaný zmenami správania a konania, vždy sprevádzaný túžbou alebo nutkaním opakovane alebo pravidelne užívať psychoaktívne látky pre ich psychické účinky, s tendenciou postupne zvyšovať dávku (Křížová, 2021). Medzinárodná klasifikácia chorôb – 10. revízia (MKCH-10) vymedzuje týchto desať druhov závislostí spôsobených užívaním jednotlivých návykových látok: „závislosť od alkoholu, závislosť od opioidov (patrí tu heroín, morfium), závislosť od kanabinoidov (napr. hašiš, marihuana), závislosť od sedatív a hypnotík (barbituráty), závislosť od kokaínu, závislosť od iných psychostimulancií (amfetamín, pervitín), závislosť od halucinogénov (LSD, lysohlávky), závislosť od nikotínu, závislosť od prchavých látok (toluén), závislosť od iných návykových látok“ (Hupková et al., 2020).

Podľa Nešpora pre stanovenie diagnózy závislosti by mal jedinec vykazovať aspoň tri z nasledujúcich atribútov v rovnakej dobe za posledných 12 mesiacov: silná túžba, nutkanie, baženie pociťovať účinky návykovej látky, zhoršené sebaovládanie pri užívaní návykovej látky, fyzický, alebo psychický odvykací stav, zvyšovanie tolerancie, zanedbávanie koníčkov a záľub, užívanie návykovej látky aj napriek jej známym škodlivým účinkom (Nešpor, 2018).

Z hľadiska potenciálu závislosti, rozlišujeme návykové látky, ktoré vyvolávajú fyzickú alebo psychickú závislosť (Křížová, 2021). Psychická závislosť je popisovaná ako neudržateľná žiadostivosť, túžba po návykovej látke a neschopnosť kontrolovať svoje správanie s ohľadom na jej užívanie (Macek, 2016). Fyzická závislosť sa prejavuje nevoľnosťou, potením, slabosťou, zvýšením či kolísaním telesnej teploty, bolesťami hlavy, rozšírením očných zreničiek, zmenami krvného tlaku, pulzu, tremorom, epileptickými záchvatmi a pod. (Liba, 2016).

Medzi príčiny užívania návykových látok radíme: spoločenské faktory – hospodársko-ekonomická deprivácia, bývanie v lokalite s vysokou kriminalitou, pričasté sťahovanie, zmena bydliska, dostupnosť návykových látok, spoločenské normy tolerancie užívania alkoholu a drog; individuálne faktory – alkoholizmus v rodine, dedičná predispozícia, nedostatočná výchova, asociálne správanie rodičov, problémy v škole, nedostatočný vzťah ku škole a učeniu, zbližovanie sa s rovesníkmi, ktorí majú skúsenosť alebo pravidelne užívajú návykové látky, predčasné prvé skúsenosti s návykovou látkou, nedostatok lásky v rodine (Sejčová, 2011).

Užívanie drog zasahuje celú osobnosť ako bio-psycho-sociálnu jednotku a výrazne prispieva ku globálnemu zvyšovaniu morbidity (Macek, 2016). Drogy negatívne ovplyvňujú centrálny a periférny nervový systém, osobnosť človeka, spôsobujú krátkodobé a dlhodobé somatické komplikácie ako sú hepatitídy, HIV/AIDS, pohlavné choroby, otravy krvi, zápalové ochorenia, nekrózy, ďalej psychické komplikácie ako sú psychózy, stavy úzkosti, zmätenosť, suicidálne konanie, flashback, abstinenčný syndróm po odňatí drogy, úrazy a mnohé iné (Mahdalíčková, 2014). Ich dlhodobé užívanie môže spustiť paranoju, depresívne stavy, poruchy intelektuálnych schopností, kognitívnych funkcií, môžu vyvolať škodlivé emócie (prchkosť, podráždenosť, stavy úzkosti) a spoločensky neprijateľné správanie vrátane násilia. Môžu spôsobiť povahové zmeny, ktoré vedú k degradácii osobnosti, často spojenou s demenciou. Ďalšími príznakmi sú nekritickosť voči sebe samým, uvoľnenie etických a mravných princípov, strata záujmov, emočná nestálosť, neschopnosť zvládať záťažové situácie, škodlivé správanie, v neposlednom rade až rozpad osobnosti. Medzi sociálne dôsledky patrí rozpad rodín. Závislý človek ničí svojich blízkych fyzicky, duševne, sociálne aj materiálne. Ďalšími dôsledkami závislosti sú vyčlenenie zo spoločenského života, spôsobené tendenciou izolovať sa u samotného závislého a stigmatizáciou zo strany okolia (Macek, 2016).

Veľmi významným sociálnym dôsledkom u závislých je konanie kriminálnych činností. Závislosť núti človeka získavať návykové látky, či finančné čiastky na ich zakúpenie akýmkoľvek spôsobom (Okruhlica et al., 2016). Ekonomické dôsledky závislosti pre spoločnosť sú: časté absencie závislých na pracovisku, ich znížená pracovná výkonnosť, úbytok schopnosti pracovať. Nemalé výdavky tvoria aj náklady na liečbu zranení, somatických aj duševných ochorení, ktoré vznikli ako dôsledok závislosti (Macek, 2016).

Behaviorálne závislosti

Avšak závislosť môže vzniknúť aj pri absencii psychoaktívnej látky. Niektoré nelátkové podnety ako sú činnosti, určité aktivity či niektoré typy správania môžu tiež viesť ku návyku, a vtedy hovoríme o závislosti nelátkovej, nazývanej aj behaviorálna závislosť (Hupková et al., 2020). Okrem pojmu behaviorálnej závislosti sa používajú tiež nelátkové závislosti, závislosti na procesoch, nedrogové závislosti (Vacek, 2015). Medzi nelátkové závislosti môžeme zaradiť čokoľvek, čo spôsobuje nekontrolovateľnú vášeň, mániu, chorobnú túžbu oddať sa určitej činnosti, ktorá jednotlivca poškodzuje, napr. internetová závislosť (chatovanie, surfovanie po internete, počítačové hry, virtuálny sex, nakupovanie cez internet), závislosť od telefonovania, závislosť od televíznych programov, patologické hráčstvo, závislosť od sexu, závislosť od nakupovania (oniomania), závislosť na práci, závislosť od hladovania a diét (bulímia), závislosť od jedla (Hupková et al., 2020).

Pri nelátkových závislostiach dochádza k poškodeniu psychického zdravia a k negatívnym sociálnym dopadom. Nepoškodzujú jedinca fyzicky, ale psychická závislosť je vysoká. Tri základné znaky behaviorálnych závislostí sú: neschopnosť, neochota odolať pokušeniu urobiť niečo, čo môže jedinca nejakým spôsobom potencionálne poškodzovať, alebo čo je pre spoločnosť neprijateľné, narastajúce napätie, baženie, ktoré narastá pred venovaním sa návykovej činnosti, a ktoré sa zníži behom vykonávania činnosti, dotyčný jedinec pociťuje návykovú činnosť ako stav vzrušenia (Křížová, 2021). Pri nelátkových závislostiach sa aktivujú látky ako morfín, adrenalín, endorfíny, amfetamíny a iné. V tejto súvislosti „odňatie“ závislého správania prežívajú závislí rovnako ako „normálne“ abstinenčné prejavy po odobratí návykovej látky a to napr. vnútorným nepokojom, úzkostnými stavmi, nespavosťou a pod. (Röhr, 2015).

Primárna prevencia

Zdravotný stav populácie na Slovensku výrazne zaostáva v porovnaní s populáciou západoeurópskych krajín. Na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva je potrebné rozvíjať nové cesty uplatňovania primárnej prevencie. V oblasti výchovy k zdraviu by mali pôsobiť najmä zdravotnícki pracovnici, avšak prax ukazuje, že najväčšiu úlohu pri šírení informácií v oblasti výchovy k zdraviu plnia médiá. Ich pracovníci však nemajú potrebné vzdelanie. Informácie na internete v tejto oblasti nie sú vždy relevantné. Výchova k zdraviu, ktorá je súčasťou primárnej prevencie závislosti je podhodnotená a nedostatočne financovaná (Ochaba, Baška et al., 2020).

Prevencia závislosti zahŕňa dve základné úlohy, a to zníženie dostupnosti návykových látok a elimináciu záujmu o vyhľadávanie a konzumáciu návykových látok. K redukcii ponuky drog a sťaženému prístupu môžu prispieť svojimi aktivitami protidrogová legislatíva, polícia, justícia. Ovplyvniť verejnú mienku v dopyte po drogách výrazným spôsobom môžu učitelia, sociálni pracovníci, zdravotnícki pracovníci a iní odborníci, ktorí disponujú odbornými vedomosťami a kompetenciami v tejto oblasti. Masovokomunikačné prostriedky patria taktiež k dôležitým činiteľom, ktoré ovplyvňujú formovanie verejnej mienky, životných hodnôt, životného štýlu (Kurucová, 2021).

Rozlišujeme prevenciu závislosti: primárnu – zameriava sa na ochranu jednotlivca pred kontaktom s drogou, alebo činnosťami patologického charakteru, ktoré môžu viesť k vzniku závislosti a šírením informácií o jej negatívnych dôsledkoch (Hupková et al., 2020). Sekundárnu – orientuje sa na identifikáciu užívateľov drog alebo jedincov so závislým spôsobom správania nelátkového charakteru, ktorí sú ešte v ranných štádiách závislosti. (Hupková et al., 2020). Terciárnu – ktorá zahŕňa starostlivosť o predchádzanie recidívam látkových a nelátkových závislostí, zameriava sa na nácvik potláčania a ovládania cravingu „baženia“ (Hupková et al., 2020). Harm reduction – ktorá kladie dôraz na minimalizáciu poškodenia drogami, znižovanie zdravotných rizík, sociálnych dôsledkov, podporu správania, ktoré vedie k zmene životného štýlu a abstinencií u osôb, ktoré v súčasnosti drogy užívajú a nie sú schopní, alebo ochotní zanechať užívanie drog úplne (Rabinčák, 2018).

Cieľom primárnej prevencie je predchádzanie užívaniu návykových látok a patologickým činnostiam, poprípade oddialenie kontaktu s nimi na čo najneskôr. Tiež predchádzať somatickému a duševnému poškodeniu zdravia obmedzením experimentovania s drogami (Nešpor, 2018). Zameriava sa na udržanie a podporu zdravia jednotlivca, ale aj celej populácie. Ide o zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o drogách, ich negatívnych zdravotných a sociálnych dôsledkoch (Stančiak et al., 2011).

Primárnu prevenciu závislosti delíme na špecifickú a nešpecifickú. Špecifickú primárnu prevenciu tvoria aktivity zamerané na protidrogovú problematiku. Jedná sa o šírenie informácií, rozvíjanie vedomostí o účinkoch a dôsledkoch psychoaktívnych látok (Račková et al., 2014). Kalina et al. uvádzajú rozdelenie primárnej prevencie na všeobecnú (nešpecifickú), selektívnu a indikovanú (Kalina et al., 2015). Nešpecifická prevencia sa zameriava na ochranné činitele, ktoré súvisia s podporou zdravia. Tiež na činnosti, ktoré nesúvisia priamo s rizikovým správaním a aktivity, ktoré napomáhajú eliminovať riziko vzniku a rozvoja rizikového správania prostredníctvom lepšie využívaného voľného času (Kalina et al., 2015). Patria sem napr. telovýchovné a športové, cestovateľské, kultúrno-umelecké, pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, zábava, verejno-prospešná činnosť, dobrovoľnícka činnosť a iné činnosti, ktoré vedú k dodržiavaniu spoločenských pravidiel, noriem, zdravého rozvoja harmonickej osobnosti, k zodpovednosti za seba a svoje správanie (Liba, 2016). Zahŕňa rozličné programy na zlepšenie zdravého životného štýlu, záujmové krúžky na školách (Stančiak et al., 2011). Neoddeliteľnou súčasťou primárnej prevencie závislosti je aj zdravotná gramotnosť, ktorá závisí od úrovne všeobecnej gramotnosti obyvateľstva, ktorá ovplyvňuje osobný, sociálny a kultúr

Protidrogové preventívne programy

V súčasnosti na Slovensku beží viacero protidrogových preventívnych programov, ktoré si vyžadujú celkový a vyvážený multidisciplinárny prístup (MZ SR, 2021). Medzi preventívne programy podpory zdravia a boja proti drogám na Slovensku patria nasledujúce národné programy: „Podpora zdravia znevýhodnených komunít“, „Národný akčný plán pre problémy s alkoholom v Slovenskej republike“, „CINDI program SR 24“, „Národný program podpory zdravia“, „Národný program boja proti drogám“, „Národný program kontroly tabaku“, „Národný akčný plán pre problémy s alkoholom“ (Ochaba, Baška et al., 2020).

Národný program boja proti drogám je hlavný programový dokument. Bol prijatý vládou Slovenskej republiky v auguste 1995. Využíva všetky alternatívy v boji proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami, ich ilegálnej výrobe a distribúcii (Dudiaková, 2012). Národný program boja proti drogám sa neustále rozvíja a obnovuje. „Národná protidrogová stratégia Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021–2025 s výhľadom do roku 2030“ je v poradí šiestym strategickým materiálom v oblasti protidrogových činnosti štátu, ktorá bola schválená Radou vlády SR pre protidrogovú problematiku 4. októbra 2021. Nadväzuje na Národnú protidrogovú stratégiu SR na obdobie rokov 2013–2020, ktorá bola schválená nariadením vlády SR č. 380/2013. Vznikla na podklade skončenia jej platnosti ako potreba pokračovať v dosahovaní predchádzajúcich cieľov – chrániť a zvyšovať blaho jednotlivcov aj celej verejnosti, chrániť verejné zdravie, zaistiť bezpečnosť a multidisciplinárny prístup k problematike drog (MZ SR, 2021).

Hlavné priority Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021–2023 s výhľadom do roku 2030: zníženie ponuky drog, posilnenie bezpečnosti, zníženie záujmu o drogy, služby v oblasti prevencie, liečby a starostlivosti, podpora výskumu, inovácií a prognóz v protidrogovej problematike, koordinácia v oblasti protidrogovej politiky SR – komunikácia a výmena informácií na podporu strategických cieľov, aktívna politická debata a rozbor vývoja v oblasti zneužívania drog a návykových látok na národnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzištátnej úrovni (MZ SR, 2021).

Možnosti ošetrovateľstva v primárnej prevencií závislosti

Nezastupiteľnú úlohu v prevencii závislosti zohráva ošetrovateľstvo. Zdôrazňuje aktívny prístup k vlastnému zdraviu a zdraviu iných a tým predchádzať ochoreniu, chrániť, udržiavať a upevňovať zdravie (Maržič, 2013). Medzi základné orgány a príslušné zariadenia poskytujúce primárnu prevenciu patria regionálne úrady verejného zdravotníctva, ambulancie lekárov pre dospelých, detské ambulancie, psychiatrické ambulancie a nemocnice, centrá pre liečbu drogových závislostí. Medzi základné preventívne aktivity patria: preventívne prehliadky u pediatrov a všeobecných lekárov pre dospelých, zdravotná edukácia, besedy, diskusie, odborné fóra so špecialistami (psychiater, psychiatrická sestra, adiktológ), diskusie širšej verejnosti so špecialistom za účasti pacienta v liečbe, abstinujúceho závislého a jeho rodinného príslušníka (Hupková et al., 2020). Primárna prevencia závislosti v ošetrovateľstve zahŕňa výchovu a edukáciu širokej verejnosti ako základný prostriedok profylaxie, ktorý pomáha formovať osobnosť a vhodné správanie. Predstavuje projekty v sociálnej, zdravotnej, rodinnej, školskej a populačnej politike štátu (Hrobárová et al., 2015).

Ošetrovateľské činnosti sú viac zamerané na zdravie, ako na chorobu. Do popredia sa dostávajú činnosti zamerané na primárnu starostlivosť, udržiavanie a podporu zdravia, prevenciu ochorení a posilnenie komunít (Plevová, 2018). Aktivity sa cielene uplatňujú na elimináciu rizikových faktorov ako napr. vyhýbať sa nadmernej konzumácii alkoholu, nefajčiť a pod. (Puteková et al., 2016). Úlohou sestry v primárnej prevencii závislosti je zdravotná výchova, ktorá sa zaoberá človekom ako celkom.

Roly sestry uplatňované v primárnej prevencii závislosti sú najmä: sestra – ošetrovateľka, ktorá poskytuje kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom holistického prístupu, sestra – edukatórka, ktorá umožňuje jednotlivcovi či skupine získavať nové informácie, poznatky, sestra – komunikátorka, ktorá umožňuje nielen poskytovanie informácií, ich výmenu, ale aj psychologické ovplyvňovanie jednotlivcov a skupín, sestra – nositeľka zmien, ktorá pomáha jednotlivcom rozhodnúť sa pre zmenu a dosiahnuť ju, sestra – poradkyňa, ktorá napomáha formovaniu zodpovedného správania k vlastnému zdraviu jednotlivcov a celej spoločnosti (Farkašová et al., 2021).

Zdravotná výchova ako súčasť primárnej prevencie závislosti sa zameriava na šírenie informácií o škodlivosti návykových látok pre ľudský organizmus, ich nadmernej konzumácie a zdôrazňuje nebezpečenstvo vzniku závislosti (Ochaba, Kačmáriková, 2020). Ošetrovateľstvo pri upevňovaní zdravia plní tieto úlohy: poskytuje príklad zdravého životného štýlu, zapája ľudí do starostlivosti o svoje zdravie a jeho upevňovanie, poskytuje rady ako podporovať a upevňovať zdravie, podporuje spoločnosť k ochrane životného prostredia, posmeľuje jednotlivcov, rodiny, spoločnosť k aktívnej účasti na podpore a upevňovaní zdravia (Tirpáková et al., 2022).

Zásady programu efektívnej primárnej prevencie sú: včasný začiatok programu – s prevenciou začíname už v čo najmladšom veku, malý a interaktívny program, program by mal implikovať poskytovanie vedomosti a zručnosti ako odmietať návykové látky, zvládať stres a pod., program by mal zahŕňať prevenciu užívania legálnych aj nelegálnych (nezákonných) návykových látok, prevencia je sústavná a dlhodobá, prevencia je komplexná a využíva viac stratégií (Nešpor, 2018).

Výchova k zdraviu žien a mužov v produktívnom veku od 18 do 62 rokov je šírenie poznatkov, ktoré obsahujú otázky týkajúce sa zdravého štýlu života, denného režimu, spánkovej hygieny, výživy, fyzickej aktivity, športových aktivít, informácií o potrebe vyváženosti medzi prácou a odpočinkom, turistiky, psychohygieny, odvykania od fajčenia, minimalizácie dôsledkov nadužívania alkoholu, liekov, legálnych a nelegálnych návykových látok (Ochaba, Baška et al., 2020).

Veľký dôraz v primárnej prevencii sa kladie na edukáciu jednotlivcov a skupín o závislosti a jej dôsledkoch. Edukáciu ponímame ako proces výchovy a vzdelávania. Je základným pilierom efektívnej liečby a starostlivosti. Edukácia je symbolom aktívneho prístupu k zdravému životnému štýlu, je zameraná na podporu zdravia celej populácie a na predchádzanie chorobám. Účelom edukácie je zvýšiť dôveru a schopnosť starať sa o seba samého, prijímať rozumné rozhodnutia pri starostlivosti o vlastné zdravie. Edukácia ako ošetrovateľská intervencia je profesionálnou zručnosťou sestier. V procese edukácie jedinca, či skupiny sestra využíva najnovšie vedecké a výskumné poznatky, najnovšie metódy psychologického pôsobenia na pacienta (Mastiliaková et al., 2017).

Významnou inováciou v ošetrovateľskej starostlivosti by mohla byť primárna prevencia závislosti prostredníctvom teleošetrovateľstva. Dynamický rozvoj technológii umožnil vytvoriť rozsiahle informačné systémy, ktoré sú prístupne početným používateľom súčasne a v reálnom čase. Teleošetrovateľstvo predstavuje využívanie telekomunikačných technológií pri zabezpečovaní ošetrovateľskej starostlivosti na diaľku. Práca sestry v teleošetrovateľstve je konzistentná s filozofiou primárnej prevencie. Snahy o zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť podporujú telemedicínske a teleošetrovateľské služby a predstavujú perspektívu a uplatnenie v praxi (Zito et al., 2022). Sestry sa podieľajú na poskytovaní informácií, vzdelávaní a podpore pacientov prostredníctvom telefónu, internetu a ďalších komunikačných technológií. Jednou z oblastí uplatnenia teleošetrovateľstva je podpora verejného zdravia. Na Slovensku by prioritne bolo možné využívanie teleošetrovateľstva v oblasti primárnej prevencie, edukácie a poradenstva (Farkašová et al., 2021). Moderné technológie využívané v primárnej starostlivosti by mali participovať na zvýšenej kvalite poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti (Kurucová, 2021).

Od januára 2022 vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého bude môcť v školskom prostredí pôsobiť školský zdravotník (Žitňanská, 2022). Školská sestra je odborník v komunitnom ošetrovateľstve pracujúci na školách, ktorý môže prispievať odbornými činnosťami k zlepšovaniu fyzického a psychického zdravia deti, zdravotnej výchovy a prevencii ochorení. Medzi základne úlohy školskej sestry patrí: zaistenie programu zdravia v školách, realizácia základnej ošetrovateľskej starostlivosti pri bežných ochoreniach, skríning, identifikácia a vyhľadávanie problémov, odstránenie ich príčin, administrácia liekov, očkovanie, konzultácie o zdraví (Puteková et al., 2016). Avšak školské sestry by sa mohli v školách venovať aj príprave projektov primárnej prevencie závislosti a poskytovať rady ako sa starať o svoje zdravie žiakom v spolupráci s ich rodinami a pedagógmi (Zimenová, 2017).

Medzi aktivity na zlepšenie súčasného stavu v boji proti závislostiam patria: realizácia preventívnych opatrení na zabránenie vzniku závislosti a iných škodlivých dôsledkoch spojených s užívaním alkoholu, drog a fajčenia, zefektívnenie komunikácie všeobecných lekárov a sestier o problémoch súvisiacich s fajčením, užívaním alkoholu a drog, podporovanie zdravotného uvedomenia a akceptácie populácie slobodného práva výberu nepitia alkoholu, neužívania drog, nefajčenia, podporovanie nefajčenia, nepitia alkoholu na verejných miestach, vytváranie edukačných materiálov a šírenie informácií týkajúcich sa problematiky fajčenia, nadmernej konzumácie alkoholu, užívania drog, zapájanie masmédií a autorít, významných osobností do propagácie života bez cigariet, alkoholu a drog, realizácia preventívnych programov cielených na škodlivosť užívania alkoholu, drog a fajčenia, realizovanie prevencie rizikového správania, realizovanie programov na zmysluplné využitie voľného času, propagácia rozumného životného štýlu, propagácia pohybovej aktivity a zapojenie čo najširšej verejnosti do týchto aktivít, edukácia obyvateľstva o zdravotných prínosoch pohybovej aktivity, zvyšovanie informovanosti obyvateľstva o zásadách a zdravotných prínosoch zdravej výživy, podporovanie pravidelnej účasti na preventívnych prehliadkach, podporovanie a propagovanie zdravých návykov, edukácia obyvateľstva o stratégiách zvládania stresových situácií a dosiahnutia pocitu spokojnosti (Puteková et al., 2016).

Záver

Závislosť zostáva dôležitou a spoločensky významnou témou. Častokrát nedostatok informácií a neschopnosť zvládať stresové situácie, emócie ako smútok, úzkosť, strach a pod. vedie ľudí k užívaniu psychoaktívnych látok, úniku do virtuálneho sveta, experimentovaniu s inými aktivitami a prostriedkami ako mylný dojem, že je to jeden zo spôsobov ako si pomôcť. Primárna prevencia si preto vyžaduje nielen šírenie osvety o negatívnych účinkoch návykových látok a negatívnych dopadoch ich zneužívania, ale aj šírenie informácií a vedomosti ako sa starať o svoje duševné zdravie, ako zvládať stresové situácie, ako využívať voľný čas správne a zdravo, ako sa vyrovnať s negatívnymi situáciami a emóciami inak ako zneužívaním návykových látok či činnosti.

Aj napriek tomu, že sa v súčasnosti veľa rozpráva o význame a potrebe primárnej prevencie závislosti a duševných ochorení, či výchove k zdraviu, samotná realizácia týchto činnosti čelí mnohým prekážkam a nedostatkom. Sestra ako predstaviteľka odboru ošetrovateľstva má nezastupiteľnú úlohu a široké spektrum možností, ktoré by mala aktívne využívať v primárnej prevencii vzniku závislosti a pre udržanie celkového duševného zdravia, a to aktívnym zapájaním sa do zdravotnej výchovy, zvyšovaním povedomia o závislosti a jej negatívnych dopadoch, budovaním motivácie u jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti ku potrebnej zmene správania v starostlivosti o svoje zdravie. Využiť pri tom môžeme prednášky, diskusie, edukácie, individuálne terapeutické rozhovory na školách, ambulanciách, oddeleniach, ale aj prostredníctvom médií, internetu, či sociálnych sietí. Dôležité je aj skúmanie, pravidelné vyhodnocovanie a porovnávanie účinnosti realizovaných aktivít. Zároveň nesmieme zabúdať na aktívnu spoluprácu s ďalšími odborníkmi v danej oblasti a samozrejme jedincami či komunitami, na ktorých je prevencia cielená.

Literatúra

1. DUDIAKOVÁ V. Prevencia drogových závislostí, ako na to? Prešov, 2012. Diplomová práca. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov. Vedúci práce: PhDr. Terézia Fertaľová, PhD.
2. FARKAŠOVÁ D., SLEZÁKOVÁ Z., GAZDÍKOVÁ K. et al. Teória ošetrovateľstva princípy a prax. Martin: Osveta 2021: 222–223, 336.
3. HROBÁROVÁ K., ZEZULKOVÁ E. Ošetrovateľský proces u pacienta s diagnózou F10 Závislosť na alkohole. Sestra 2015; 14: 3–4.
4. HUPKOVÁ I., LIBERČANOVÁ K. Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity 2012.
5. HUPKOVÁ I., KUCHÁROVÁ B., SEJČOVÁ Ľ. Prevencia v praxi. Látkové a nelátkové závislostí. Bratislava: Národné osvetové centrum 2020: 7–9, 11, 15.
6. KALINA K. Klinická adiktológie. Praha: Grada Publishing 2015: 261.
7. KŘÍŽOVÁ I. Závislosti: Pro psychologické obory. Praha: Grada Publishing 2021: 13, 15–41.
8. KURUCOVÁ R. Vybrané kapitoly v primárnej ošetrovateľskej starostlivosti. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav ošetrovateľstva 2021: 5–23.
9. LIBA J. Zdravie, drogy, drogová prevencia. 2. doplnené a rozšírené vyd. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta 2016: 10, 36.
10. MACEK J. Primárna a sekundárna prevencia závislostí. Trnava, 2016. Rigorózna práca. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
11. MAHDALÍČKOVÁ J. Víme o drogách všechno? Praha: Wolters Kluwer 2014: 35.
12. MARŽIČ K. Prevencia závislostí od psychotropných látok z pohľadu ošetrovateľstva. Prešov, 2013. Diplomová práca. VŠZaSP sv. Alžbety.
13. MASTILIAKOVÁ D., KIČÁKOVÁ, M. Aktuální úroveň připravenosti sester na edukační roli. Zdravotnícke listy 2017; 5(3): 6–15.
14. ROKOVANIA.gov.sk. Národná protidrogová stratégia Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021–2025 s výhľadom do roku 2030. 2021. [online]. Dostupné z: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/ 26538/1.
15. NEŠPOR K. Návykové chování a závislost. Současné poznatky a perspektivy léčby. Praha: Portál 2018: 18, 157, 220.
16. OCHABA R., BAŠKA T., CHROMÍKOVÁ L. et al. Užívanie psychoaktívnych látok na Slovensku. Výsledky medzinárodnej štúdie HBSC. Zdravotnícke listy 2020; 8(1): 31–37.
17. OCHABA R., KAČMÁRIKOVÁ M. Výchova k zdraviu a podpora zdravia. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2020.
18. OKRUHLICA Ľ., KANTORKOVÁ A. Drogová závislosť – opiáty. NPZ.sk. 2016. [online]. Dostupné z: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Drogova_zavislost_%E2%80%93_opiaty.aspx?did=2&sdid=54&tuid=0&.
19. PLEVOVÁ I. Ošetrořovatelství I. 2., prepracované, doplnené vydání. Praha: Grada Publishing 2018: 82.
20. PUTEKOVÁ S., KABÁTOVÁ O., MARTINKOVÁ J. Prevencia v ošetrovateľstve. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2016: 17, 26–29, 62–65.
21. RABINČÁK M. Čo ak chcenie abstinovať od návykových látok chýba? Sestra 2018; 17(7–8): 25–27.
22. RAČKOVÁ M., TKÁČOVÁ R. Poradenstvo a protidrogová prevencia ako súčasť sociálnej práce v prostredí vysokých škôl. Košice: Technická univerzita v Košiciach 2014: 55.
23. RÖHR H.-P. Závislost: Jak jí porozumět a jak jí překonat. Praha: Portál 2015: 11, 118.
24. SEJČOVÁ Ľ. Mladí v sieti závislosti. Bratislava: Album 2011: 44.
25. STANČIAK J., NOVOTNÝ J. Drogová závislosť a prevencia. Bratislava: EXPOL Pedagogika 2011: 71–72.
26. TIRPÁKOVÁ L. Ošetrovateľstvo v ambulantnej starostlivosti. Košice: ŠafárikPress 2022: 82–83.
27. VACEK J. Nelátkové závislosti – behaviorální závislosti. Praha: Centrum adiktologie 2015: 4.
28. WEST R. Modely závislosti. Praha: Národní monitorovací středisko pro drogy a závislosti 2016: 10–23.
29. ZIMENOVÁ Z. V školách by mali začať pôsobiť školské sestry. Sestra 2017; 16(3–4): 5.
30. ZITO P., LIBOVÁ Ľ., CHANDOGOVÁ K. Teleošetrovateľská starostlivosť v jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Sestra 2022; 21(11–12): 28–30.
31. ŽITŇANSKÁ J. Nová pozícia: školský zdravotník. Sestra 2022; 21(1–2): 14.

 

Mgr. Olena Šipláková¹
PhDr. Katarína Lancošová, MPH^2
1 Stredná zdravotnícka škola Humenné, Slovensko
² Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o., Slovensko

 

• tisk
• předplatit si