Úroveň informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov

Súhrn: Práca sa zaoberá úrovňou informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov v kontexte ošetrovateľstva. Výskum sme realizovali prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka, ktorý bol distribuovaný medzi adolescentov vo veku 15–19 rokov na stredných školách. Súbor tvorili žiaci rôznych typov škôl, pričom dotazník obsahoval otázky zamerané na vedomosti o prevencii, skúsenosti so samovyšetrením semenníkov a zdroje informácií o tomto ochorení. Na analýzu údajov boli použité deskriptívne štatistické metódy. Výskum preukázal, že informovanosť adolescentov o prevencii nádorov semenníkov je nedostatočná, pričom významný vplyv na úroveň vedomostí má typ školy. Väčšina respondentov nemá osvojené správne postupy samovyšetrenia a získava informácie prevažne z neodborných zdrojov, ako sú internet alebo rovesníci. Prevencia nádorov semenníkov by mala byť intenzívnejšie zahrnutá do školských vzdelávacích programov a zdravotníckej osvety. Odporúčame zlepšiť informovanosť adolescentov prostredníctvom edukačných kampaní a aktívneho zapojenia zdravotníckych pracovníkov, najmä sestier.

Kľúčové slová: nádory semenníkov, adolescenti, prevencia, informovanosť, ošetrovateľstvo, výskum

Level of awareness among adolescents about testicular cancer prevention

Summary: Thesis deals with the level of awareness of adolescents about the prevention of testicular tumors in the context of nursing. We conducted research through a non-standardized questionnaire that was distributed among adolescents at the age of 15–19 years in secondary schools. The research group consisted of pupils of various types of schools, while the questionnaire contained questions aimed at knowledge about prevention, experience with self-examination of testicles and sources of information about the disease. Descriptive statistical methods. Research has shown that the awareness of adolescents about the prevention of testicular tumors is insufficient, with a significant impact on the level of knowledge of the school. Most respondents do not have the correct self-examination procedures and obtain information mostly from unprofessional sources such as Internet or peers. Prevention of testicular tumors should be more intensively included in school educational programs and health education. We recommend that you improve the awareness of adolescents through educational campaigns and the active involvement of healthcare professionals, especially nurses.

Key words: testicular tumors, adolescents, prevention, awareness, nursing, research

doi: 10.48095/ccflo202614

Úvod

Rakovina semenníkov je najčastejším solídnym nádorom postihujúcim mladých mužov vo veku od 15 do 34 rokov a predstavuje 20 % diagnóz rakoviny v tejto vekovej skupine (Cvek et al., 2023). Rakovina semenníkov najčastejšie postihuje mužov vo veku 15–40 rokov (Oldenburg et al., 2013). Je to zriedkavý zhubný nádor s najvyšším hláseným počtom novovzniknutých prípadov v západnej Európe, severnej Európe a Austrálii / Novom Zélande. Najnižší počet hlásených novovzniknutých prípadov je v Afrike a južnej časti centrálnej Ázie (Ferlay et al., 2018). Rakovina semenníkov tvorí asi 2 % všetkých zhubných nádorov mužov na Slovensku. Ročne je diagnostikovaná u asi 8 mužov zo 100 000. Napriek tomu, že jej výskyt stúpol za posledné desaťročia päťnásobne, úmrtnosť na ňu mierne klesá (Šiškovský, 2025). V posledných dvoch desaťročiach sa vynaložilo množstvo výskumných síl s cieľom preskúmať a zlepšiť povedomie mladých mužov o rakovine semenníkov a jej skríningu. Muži vo všeobecnej populácii majú slabé povedomie o rakovine semenníkov a samovyšetrení semenníkov (Ahmed et al., 2019). Hoci je toto ochorenie relatívne zriedkavé, výskyt nádorov semenníkov každým rokom stúpa (Büchler, 2018). Odporúča sa, aby podpora zdravia nastala počas detstva a dospievania, s dôrazom na pozitívne povedomie o zdraví, a nie na rituálnu „kontrolu rakoviny“, hlavne preto, že tento typ rakoviny je vysoko liečiteľný, ak sa odhalí včas (Ahmed et al., 2019). V súčasnosti odporúčania apelujú na prevenciu nádorov semenníkov, pretože toho času nádory semenníkov nepodliehajú populačnému skríningu. Preto sa odporúča prevencia a vigilancia všetkých. Dôležité je samovyšetrenie semenníkov, najmä u vysokorizikových pacientov, s kryptorchizmom a pozitívnou osobnou alebo rodinnou anamnézou. Taktiež je odporúčané pokračovanie v samovyšetrovaní po liečbe nádoru semenníka vzhľadom na riziko metachronného nádoru a informovanie príbuzných prvého stupňa o potrebe samovyšetrenia (European association of urology, 2024). Včasná diagnostika je obzvlášť dôležitá, pretože rýchlosť rastu nádorov zárodočných buniek, ktoré tvoria veľkú väčšinu nádorov semenníkov, je veľmi vysoká a zdvojnásobuje sa každých 10 až 30 dní. Žiaľ, veľa mužov odkladá konzultáciu s lekárom ohľadom symptómov z dôvodu nedostatočnej informovanosti alebo nesprávneho priradenia symptómov, prokrastinácie alebo popierania symptomatológie (Büchler, 2018). Vo všeobecnosti, medzi mladými mužmi existuje značný nedostatok vedomostí o prevencii nádorov semenníkov. Je preto potrebné, vyvinúť úsilie na zvýšenie vedomostí o prevencii nádorov semenníkov najmä medzi dospievajúcimi mužmi (Cvek et al., 2023). Postup správneho postupu vyšetrenia uvádza obrázok 1.

Metodické aspekty výskumu

Zámerom výskumu bolo zmapovať aká je úroveň informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov v kontexte ošetrovateľstva a deklarovať existenciu rozdielov v informovanosti v závislosti od typu navštevovanej školy. Výskumným nástrojom bol dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý tvorili identifikačné položky a 25 položiek skúmajúcich úroveň informovanosti respondentov o danej problematike. Dotazník bol distribuovaný v tlačenej verzii medzi adolescentov vo veku 15–19 rokov, ktorí navštevujú vybrané stredné školy v okrese Michalovce. Výskum prebiehal v mesiacoch január–február 2025. Celkovo bolo distribuovaných 180 dotazníkov, pričom návratnosť dosiahla 100 %.

Výsledky

Výsledky vybraných položiek prezentujeme v tabuľkách 1–6.

Predpokladáme, že existujú rozdiely v informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov z hľadiska typu školy. Prostredníctvom hypotézy sme overovali, či na mieru informovanosti o prevencii nádorov semenníkov má vplyv typ školy, ktorú adolescenti navštevujú. Výskumu sa zúčastnili študenti troch typov škôl – gymnázium, stredná odborná škola techniky a služieb (SOŠ) a stredná zdravotnícka škola. Respondentov sme na základe typu navštevovanej školy rozdelili do troch rovnako početných skupín (n = 60) – 1. skupinu tvorili študenti zdravotníckych škôl, druhú skupinu gymnazisti a tretiu skupinu študenti stredných odborných škôl.

Výsledky neparametrickej Kruskal-Wallis ANOVY potvrdili, že medzi mierou informovanosti študentov rôznych typov stredných škôl o prevencii nádorov semenníkov existujú vysoko významné rozdiely H (2; n = 180) = 22,52; (p = 0,001). Hodnota effect size η² = 0,116 naznačuje, že typ navštevovanej školy má stredne silný vplyv na úroveň informovanosti študentov, pričom až 11,6 % variability tejto premennej možno pripísať práve tomuto faktoru. Hodnota effect size znamená kvantitatívnu mieru veľkosti experimentálneho efektu. Čím väčšia je veľkosť efektu, tým silnejší je vzťah medzi dvoma premennými. Viacnásobným porovnaním p-hodnôt pomocou post hoc testov sme ďalej zistili, že signifikantne najviac informovaní o tejto problematike sú študenti zdravotníckych škôl. Ich priemerné skóre informovanosti dosiahlo hodnotu M = 3,07 ± 1,77, pričom je signifikantne vyššie ako priemerné skóre gymnazistov M = 2,68 ± 2,07 (p = 0,001) aj študentov odborných škôl M = 1,53 ± 1,68 (p = 0,001). Z výsledkov je zrejmé, že študenti zdravotníckej školy dosiahli najvyššiu úroveň informovanosti o prevencii nádorov semenníkov. Naopak, študenti strednej odbornej školy, vykazovali najnižšiu úroveň informovanosti o prevencii nádorov semenníkov. Na základe týchto výsledkov možno konštatovať, že typ školy má významný vplyv na úroveň informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov. Podrobné výsledky komparácie a štatistického spracovania uvádzame v tabuľke 7.

Diskusia

Prevencia nádorov semenníkov je dôležitou témou v oblasti verejného zdravia, najmä medzi adolescentmi, ktorí si často neuvedomujú význam samovyšetrenia a včasnej diagnostiky. Predstavuje dôležitú súčasť zdravotnej osvety adolescentov, keďže ide o ochorenie s narastajúcou incidenciou medzi mladými mužmi vo veku 15–34 rokov (Woo et al., 2016). Včasné odhalenie tohto ochorenia výrazne zvyšuje šance na úspešnú liečbu, avšak informovanosť mladých mužov o tejto problematike je stále nedostatočná. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje dôležitosť zdravotnej edukácie v oblasti prevencie onkologických ochorení, pričom odporúča, aby boli mladí ľudia už od stredoškolského veku systematicky informovaní o možnostiach prevencie a včasnej diagnostiky. Viaceré medzinárodné výskumy potvrdzujú, že nedostatočné vedomosti a absencia informácií o samovyšetrení vedú k zanedbávaniu preventívnych opatrení. Dôležitým prvkom prevencie je samovyšetrenie, ktoré umožňuje jednotlivcom včas odhaliť zmeny a vyhľadať odbornú pomoc. Napriek jeho jednoduchosti a nenáročnosti ho však mladí muži často nevyužívajú, a to predovšetkým z dôvodu nedostatočnej informovanosti alebo nízkeho povedomia o dôležitosti tohto preventívneho opatrenia (Ntemou et al., 2019). Zvyšovanie informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov je preto nevyhnutné pre podporu ich aktívneho prístupu k starostlivosti o vlastné zdravie. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú vzdelávacie inštitúcie, zdravotnícki pracovníci a dostupnosť kvalitných edukačných materiálov. Predchádzajúce výskumy naznačujú, že systematická edukácia v školách a intervencie zamerané na zvýšenie povedomia o rakovine semenníkov môžu výrazne zlepšiť úroveň vedomostí adolescentov a zvýšiť pravdepodobnosť pravidelného vykonávania samovyšetrenia (Woo et al., 2016). Zdravotnícki pracovníci preto zohrávajú zásadnú úlohu v zlepšení povedomia a zodpovednej starostlivosti o mužskú populáciu (Ntemou et al., 2019).

V našej štúdii sme sa zamerali na skúmanie úrovne informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov a identifikáciu faktorov, ktoré ju môžu ovplyvňovať. Cieľom bolo preskúmať rozdiely v informovanosti medzi rôznymi skupinami respondentov na základe veku, typu školy, účasti na vzdelávacích programoch, kontaktu so zdravotníkmi a prístupu k interaktívnym vzdelávacím materiálom. Výsledky výskumu nám umožnili posúdiť efektívnosť rôznych foriem edukácie a identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné posilniť preventívne aktivity. Výsledky ukázali, že 62,78 % opýtaných sa s touto témou nikdy nestretlo, čo poukazuje na výrazný informačný deficit. Podobné trendy nízkej informovanosti o prevencii rakoviny semenníkov boli zaznamenané aj v zahraničí. Štúdia Ryszawyho et al. z roku 2022 realizovaná v Poľsku zistila, že priemerné skóre vedomostí o rakovine semenníkov bolo len 3,5 z 18 bodov, pričom až 52,4 % mužov nikdy nevykonalo samovyšetrenie. Výskum Salatiho et al. z roku 2021 zo Saudskej Arábie preukázal, že pred edukačnou intervenciou malo 56,69 % respondentov slabé vedomosti o rakovine semenníkov, avšak po cielenej vzdelávacej kampani sa tento podiel výrazne znížil a úroveň povedomia sa zlepšila. Tieto zistenia naznačujú, že systematická edukácia môže mať pozitívny vplyv na zvýšenie informovanosti adolescentov a podporiť preventívne správanie mladých mužov. Ďalším významným zistením nášho výskumu bolo, že takmer 48,33 % respondentov nevedelo správne určiť vek na začatie pravidelného samovyšetrenia semenníkov. Správny vekový rozsah 15–20 rokov uviedlo len 33,33 % opýtaných, čo poukazuje na nízku mieru informovanosti o tomto preventívnom opatrení. Výskum Ryszawyho et al. z roku 2022 ukázal, že celková úroveň vedomostí o rakovine semenníkov bola nízka, pričom mnohí muži nevedeli určiť správny vek na začatie samovyšetrenia, čo môže byť jedným z faktorov nízkej miery jeho praktizovania.

Skúmali sme, ktorý spôsob prevencie považujú respondenti za najúčinnejší. Výsledky ukázali, že 55 % respondentov považuje za kľúčové pravidelné samovyšetrenie semenníkov, čo naznačuje, že si uvedomujú jeho význam v prevencii nádorov semenníkov. Ryszawy et al. (2022) vo svojej štúdii zistili, že informovanosť mužov o prevencii rakoviny semenníkov bola veľmi nízka, pričom len menšina respondentov vedela správne identifikovať samovyšetrenie semenníkov ako efektívny preventívny nástroj. Salati et al. (2021) v štúdii zistili, že po vzdelávacích programoch sa výrazne zvýšil počet respondentov, ktorí považovali samovyšetrenie za najdôležitejšiu preventívnu metódu. Tieto zistenia naznačujú, že nesprávne vnímanie prevencie je prítomné aj v iných krajinách a že edukácia o dôležitosti samovyšetrenia by mala byť systematicky implementovaná. Mapovali sme, kde sa respondenti najčastejšie dozvedajú informácie o prevencii nádorov semenníkov. Výsledky ukázali, že najviac respondentov (30,56 %) získava informácie z internetu a sociálnych sietí. Od lekára alebo sestry sa o prevencii dozvedelo 19,44 % opýtaných, no iba 8,33 % respondentov sa tejto problematike venovalo v škole. Alarmujúce je, že až 41,67 % adolescentov nikdy o prevencii nepočulo, čo poukazuje na slabú zdravotnú edukáciu a nedostatočné začlenenie tejto témy do formálneho vzdelávania. Na Slovensku však neexistujú rozsiahle kampane zamerané na túto problematiku, čo môže prispievať k nižšej úrovni informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov. Podobné problémy s dostupnosťou informácií o prevencii rakoviny semenníkov boli identifikované aj v zahraničných výskumoch. Ryszawy et al. (2022) vo svojej štúdii zistili, že väčšina mužov získava informácie o rakovine semenníkov z neoficiálnych zdrojov, pričom internet bol najčastejším zdrojom informácií. Štúdia zároveň ukázala, že respondenti, ktorí už predtým diskutovali o rakovine semenníkov so zdravotníckym odborníkom, vykazovali vyššiu úroveň povedomia a boli ochotnejší vykonávať samovyšetrenie. Nedostatok zdravotnej edukácie o prevencii rakoviny semenníkov v školách bol potvrdený aj zahraničnými výskumami. Ryszawy et al. (2022) zistili, že formálne vzdelávacie programy o prevencii rakoviny semenníkov sú veľmi zriedkavé, pričom väčšina respondentov získava informácie z internetu alebo od rovesníkov, čo môže viesť k šíreniu nesprávnych informácií. Salati et al. (2021) skúmali vplyv edukácie v školách a preukázali, že organizované prednášky významne zlepšili vedomosti študentov a zvýšili ochotu vykonávať samovyšetrenie.

Výskumu sa zúčastnili študenti troch typov škôl – zdravotníckych škôl, gymnázií a stredných odborných škôl, pričom sme analyzovali, či medzi nimi existujú štatisticky významné rozdiely v úrovni informovanosti. Na základe zistení konštatujeme, že sa potvrdil predpoklad hypotézy, ktorá tvrdí, že existujú rozdiely v informovanosti adolescentov o prevencii nádorov semenníkov z hľadiska typu školy. Výsledky naznačujú, že zatiaľ čo študenti zdravotníckych škôl majú k tejto problematike lepší prístup, študenti odborných škôl sú v tejto oblasti najmenej informovaní, čo môže byť spôsobené nedostatkom špecializovaných vzdelávacích programov a nižším dôrazom na zdravotnú prevenciu v ich učebných osnovách.

Na základe výsledkov výskumu navrhujeme odporúčania pre prax:

Zlepšenie edukácie v školskom prostredí:

• Zavedenie vzdelávacích programov – integrácia témy prevencie nádorov semenníkov do učebných osnov na stredných školách by mohla výrazne prispieť k zvýšeniu informovanosti.
• Interaktívne metódy výučby – použitie moderných vzdelávacích nástrojov, ako sú e-learningové moduly, videá a mobilné aplikácie, môže zaujať mladých mužov viac než tradičné prednášky.
• Školenia učiteľov a školských zdravotníkov – pedagógovia a školskí zdravotníci by mali byť vyškolení na poskytovanie informácií o samovyšetrení a rizikových faktoroch ochorenia.
• Vytvorenie rovesníckych programov, príprava študentov stredných zdravotníckych škôl k ich uplatneniu v rovesníckych programoch.

Úloha sestier v prevencii:

• Pravidelná edukácia v primárnej zdravotnej starostlivosti – praktickí lekári a sestry by mali aktívne informovať adolescentov o dôležitosti prevencie a pravidelného samovyšetrenia semenníkov.
• Edukácia prostredníctvom individuálnych konzultácií – osobné rozhovory medzi adolescentmi a zdravotníckymi pracovníkmi by mohli zmierniť bariéry v komunikácii a zvýšiť dôveru k preventívnym opatreniam.
• Vytvorenie štandardizovaných odporúčaní pre zdravotníkov – jasné smernice by mohli pomôcť zdravotníkom efektívne komunikovať s mladými mužmi a podporiť ich k vykonávaniu samovyšetrenia.
• Edukácia pacientov a ich informovanosť o potrebe pokračovania v pravidelnom samovyšetrovaní aj po úspešnom vyliečení nádoru semenníka, pretože existuje riziko vzniku metachrónnych nádorov.

Záver

Sestry ako súčasť zdravotníckeho tímu majú nezastupiteľnú úlohu v edukácii verejnosti, či už v ambulanciách, nemocniciach alebo iných zdravotníckych zariadeniach. Aby však mohli efektívne plniť túto úlohu, musia mať dostatok kvalitných a aktuálnych informácií o prevencii onkologických ochorení. Ich úlohou je nielen informovať pacientov o rizikových faktoroch, ale aj vyvracať nesprávne predstavy a mýty spojené s rakovinou, jej diagnostikou a liečbou. Zvýšenie informovanosti a lepšie povedomie o prevencii môžu významne prispieť k zníženiu výskytu onkologických ochorení a zlepšeniu zdravotného stavu mužskej populácie. Ako uvádzajú Ševčovičová a Rydzoň (2020) sestry, zohrávajú významnú úlohu v edukácii a motivácii mužov k osvojeniu si preventívneho návyku samovyšetrenia semnenníkov.

Literatúra

1. AHMED S. S., ALI L. A. H., AHMED M. A. et al. Testicular cancer preventive behavior among nursing males’ students: intervention guidelines. Evidence-Based Nursing Research 2019; 1(3): 121–131.
2. BÜCHLER T. Speciální onkologie: pro přípravu ke zkouškám i pro každodenní praxi. Praha: Maxdorf 2018.
3. CVEK J., HALÁMKA M. Onkologie pro neonkology. Praha: Grada Publishing 2023.
4. EUROPEAN ASSOCIATION OF UROLOGY. EAU guidelines on testicular cancer. Arnhem: EAU Guidelines Office 2024.
5. FERLAY J., ERVIK M., LAM F. et al. Global cancer observatory: Cancer Today. Lyon, France: International Agency for Research on Cancer. 2018. [online]. Available from: https://gco.iarc.fr/today.
6. MRINAKOVA B., TREBATICKY B., KAJO K. et al. Bilateral testicular germ cell tumors – 50 years experience. Bratisl Lek Listy 2021; 122(7): 449–453. doi: 10.4149/BLL_2021_074.
7. NTEMOU E., ALEXANDRI C., LYBAERT P. et al. Oncofertility: pharmacological protection and immature testicular tissue (ITT)-based strategies for prepubertal and adolescent male cancer patients. Int J Mol Sci 2019; 20(20): 5223. doi 10.3390/ijms20205223.
8. OLDENBURG J., FOSSÅ S. D., NUVER J. et al. Testicular seminoma and non-seminoma: ESMO Clinical Practice Guidelines for diagnosis, treatment and follow-up. Ann Oncol 2013; 24(6): 25–32. doi: 10.1093/annonc/mdt304.
9. RYSZAWY J., KOWALIK M., WOJNAROWICZ J. et al. Awareness of testicular cancer among adult Polish men and their tendency for prophylactic self-examination: conclusions from Movember 2020 event. BMC Urol 2022; 22(1): 149. doi: 10.1186/s12894-022-01098-1.
10. SALATI S. A., ALJABR I., ALHARBI M. A. et al. Assessment of medical students’ knowledge, attitude, and the impact of educational intervention on testicular cancer awareness at Qassim University, Saudi Arabia. Saudi Med J Students 2021; 2(1): 22–31.
11. ŠEVČOVIČOVÁ A., RYDZOŇ M. Význam samovyšetrovania semenníkov v prevencii onkologických ochorení. In: ŠEVČOVIČOVÁ A. (ed.). Interdisciplinárna spolupráca v ambulantnej praxi. Rožňava: VŠZaSP sv. Alžbety, Detašované pracovisko Bl. Sáry Salkaházi 2020: 134–140.
12. ŠIŠKOVSKÝ P. Rakovina semenníkov: poučte aj svojho syna. 2025. [online]. Dostupné z: https://slovenskypacient.sk/rakovina-semennikov-bolest-semennika/.
13. WOO L. L., ROSS J. H. The role of testis-sparing surgery in children and adolescents with testicular tumors. Urol Oncol 2016; 34(2): 76–83. doi: 10.1016/ j.urolonc.2015.05.019.s

 

PhDr. Tatiana Hudáková, PhD., MPH¹
Mgr. Paula Fedorová^2
1 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, Slovensko
² ENVY Klinika plastickej chirurgie, Košice, Slovensko

---

O autorke

PhDr. Tatiana Hudáková, PhD., MPH
Študovala ošetrovateľstvo na Katolíckej univerzite v Ružomberku (Bc.) a na Fakulte zdravotníckych oborov Prešovskej univerzity (Mgr.), kde tiež úspešne absolvovala rigoróznu skúšku z ošetrovateľstva. Doktorské štúdium v odbore ošetrovateľstvo absolvovala na Vysoké škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Od roku 2008 pracuje ako zdravotná sestra v OAMIS v Trebišove, Penta Hospitals, a.s., od roku 2016 ako učiteľka odborných predmetov na SZŠ Michalovce a od roku 2023 ako odborná asistentka na Vysoké škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Je inštruktorkou prvej pomoci a aktívne sa podieľa na školeniach prvej pomoci v rámci svojej práce v Slovenskom červenom kríži v Trebišove.

---

Recenzia

MUDr. Miriam Hančinová
I. onkologická klinika LF UK a OÚSA, Bratislava

 

• tisk
• předplatit si