Florence podporuje  
Zpět na přehled článků

Recenzované články

Závažný ovariálny hyperstimulačný syndróm – kazuistika

Datum: 29. 4. 2022
Autor: PhDr. Tatiana Hudáková, MPH

Súhrn: Cieľ: Príspevok prostredníctvom kazuistiky pacientky predkladá priebeh ovariálneho hyperstimulačného syndrómu (OHSS) a uvádza komplexnú intenzívnu starostlivosť o pacientku so závažným stupňom OHSS z pohľadu sestry pracujúcej na intenzívnom pracovisku. Metodika: Hlavnou metódou práce bola kazuistika. Kazuistika predstavuje výber jedinečného prípadu, na ktorom poukazujeme na špecifiká prípadu pacientky so závažným priebehom OHSS. Výsledky: Poukazujeme na priebeh hospitalizácie pacientky na intenzívnom oddelení, sesterské aspekty práce a ošetrovanie metódou ošetrovateľského procesu. Záver: Predkladaný opis prípadu prináša súhrne informácie o zriedkavej komplikácii asistovanej reprodukcie s nutnosťou hospitalizácie na intenzívnom oddelení z pohľadu sestry a deklaruje význam sesterského posúdenia, diagnostiky a ošetrovateľskej starostlivosti.

Kľúčové slová: OHSS, kazuistika, intenzívna starostlivosť

 

Severe ovarian hyperstimulation syndrome – case report

Summary: Aim: Through a case study, this report refers to the development of ovarian hyperstimulation syndrome (OHSS) and brings forward complex intensive care for a patient with a severe degree of OHSS from intensive care unit (ICU) nurse’s perspective. Materials and methods: The main method of this work is a case study. It presents a unique case where we point to particularities of a patient with severe course of OHSS. Results: We advert to the course of hospitalization of a patient at ICU, aspects of nurse’s work and caregiving by nursing process. Conclusion: Referred description of the case brings summarized information about a rare complication of assisted reproduction with the necessity for admission to an ICU and declares importance of nurse examination, diagnostics and nursing care.

Keywords: OHSS, case study, intensive care

 

Úvod

„Masívny celosvetový rozvoj techník asistovanej reprodukcie a výrazné zvýšenie počtu žien podstupujúcich liečbu sterility vedie k rôznym medicínskym komplikáciám. Medzi ne patrí ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), potenciálne fatálna komplikácia v asistovanej reprodukcii. Prejavuje sa abdominálnym diskomfortom, nauzeou, vomitom, ascitom, až celkovou alteráciou, čo môže imitovať náhlu brušnú príhodu a môže viesť k primárnemu chirurgickému vyšetreniu” (Mikolajčík et al., 2010).


Ovariálny hyperstimulačný syndróm

Ako negatívna odpoveď na stimuláciu vaječníkov gonadotropínmi môže byť vznik OHSS, ktorého hlavnou charakteristikou sú zväčšené vaječníky a prítomnosť cýst, s rôznymi vedľajšími prejavmi ako oligúria, ascites, hemokoncentrácia, leukocytóza a iné. Rozlišujú sa mierne, pokročilé a ťažké stavy (Králiková et al., 2012).

OHSS je potenciálnou nebezpeč­nou iatrogénnou komplikáciou vyskytujúcou sa pri kontrolovanej ovariálnej stimulácii pri liečbe neplodnosti. Najčastejšie sa klinicky prejavuje mnohopočetným cystickým zväčšením vaječníkov, bolesťami v hypogastriu, hemokoncentráciou a presunmi intravaskulárnej tekutiny do tretieho priestoru s tvorbou ascitu alebo hydrothoraxu alebo hydroperikardu. Práve vzostup kapilárnej permeability sa podieľa na vzniku sekundárnych komplikácií. Plne rozvinutý kritický OHSS môže byť sprevádzaný alteráciou celkového stavu pacientky s renálnym zlyhaním s oligúriou, hypovolemickým šokom, tromboembolickou príhodou alebo syndrómom dychovej tiesne (Aboulghar et al., 2003).

OHSS je najzávažnejšou komplikáciou u žien zaradených do programu in vitro fertilizácie. Ide o komplikáciu pri kontrolovanej stimulácii vaječníkov. Hyperstimulácia je nutným krokom ku získaniu viacerých než jedného oocytu pre in vitro fertililizáciu a embryotransfer, ale u predisponovaných žien sa môže vymknúť spod kontroly. Plná manifestácia syndrómu sa rozvíja až po ovulácii avšak známky predpokladajúce OHSS môžu byť patrné už v stimulačnej fáze cyklu. Syndróm je sprevádzaný širokým spektrom klinických príznakov začínajúcich obvykle pocitom nadúvania brucha, ktoré je spôsobené zväčšením vaječníkov (Govanni et al., 2001).

Objavuje sa aj leukocytóza a oligúria. Prítomné je riziko trombózy a patologických hodnôt pečeňových testov. Všetky príznaky sú spôsobené najmä zvýšenou cievnou priepustnosťou. Pri plne rozvinutom OHSS môže stav pacienta alterovať (Řežábek et al., 2009).


Klinický obraz OHSS

Spoločným patofyziologickým mechanizmom je zvýšená priepustnosť kapilár, ktorá vedie k úniku tekutín do extravaskulárneho priestoru, predovšetkým do brušnej dutiny a pohrudnice, vzácne do perikardia. Ďalšie problémy vznikajú v súvislosti s hemokoncentráciou a orgánovou ­dysfunkciou. Väčšie výpotky sa prejavujú predovšetkým dušnosťou, ktorá je jedným z prvých príznakov poukazujúcich na ­závažnosť stavu pacientky. Veľký objem ovárií a vysoká poloha bránice pri ascite majú za následok dušnosť. Výrazný ascites sa dá stanoviť fyzikálnym vyšetrením, štandardným postupom je monitoring ultrazvukom (UZ), ktorý prináša informácie aj o stave ovárií. Dušnosť môže spôsobovať aj perikardiálny alebo pleurálny výpotok, ktorý sa preukazuje echokardiografom. Pri tejto diagnóze je potrebné, aby sa myslelo aj na riziko pľúcnej embólie. Žilová ­trombóza pri opuchoch, hemokoncentrácii a útlaku dolnej dutej žily ascitesom je dosť častá. Drobné embolizácie môžu uniknúť pozornosti, príznaky menšej embólie či dokonca submasívnej embo­lizácie môžu byť skryté v skoršej dušnosti z iných príčin. Hypotenzia pri hypovolémii môže mať za následok závažnú zmiešanú perfúziu orgánov a môže vyústiť až do obehového šoku. Orgánová hypoxia často končí ako orgánové zlyhanie prejavujúce sa oligúriou až anúriou, zlyhaním pečeňových funkcií, respiračným zlyhaním pri embolizácii do pľúc eventuálne pri syndróme dychovej tiesne. Diagnostika takýchto komplikácii je predovšetkým laboratórnou záležitosťou (Govanni et al., 2001).


Diagnostika OHSS

Prvým krokom v diagnostike je anam­néza, kde sa zisťuje liečba neplodnosti a typy podávaných liekov počas ovariálnej stimulácie. Ďalším diagnostickým ukazovateľom sú klinické známky OHSS, prítomné sú bolesti brucha a dyspnoe. Pri UZ vyšetrení je značné zväčšenie ovárií s mnohými cystami a s prítomnosťou ascitesu. V laboratórnych výsledkoch je zvýšený hematokrit a často mierna leukocytóza. OHSS sa objavuje najskôr 2–3 dni po odbere oocytov alebo po ovulácií. Väčšinou sa však objavuje neskoršie po nidácii plodového vajca, obvykle týždeň po punkcii folikulov pre in vitro fertilizáciu. V každom prípade musíme vždy myslieť aj na vnútrobrušné krvácanie, torziu adnexov, ruptúru cysty, alebo pelvoperitonitídu (Řežábek et al., 2009). Pri diagnostike je dôležitá realizácia UZ vyšetrenia v oblasti malej panvy, vyšetrenie krvného obrazu, transamináz, urey, kreatinínu, celkovej bielkoviny, koagulačných parametrov, telesnej váhy a obvodu brucha (Řežábek et al., 2009).


Liečba

Terapia syndrómu je empirická a symp­tomatická. Z toho dôvodu je potrebné realizovať profylaxiu komplikácii pri ovariálnej stimulácii. Zaradzuje sa tu zváženie rizika pred stimuláciou vaječníkov, monitorovanie hladiny estrogénov a UZ kontrolu vaječníkov. Závažný stav vyžaduje neodkladnú hospitalizáciu, monitoring, rehydratáciu. Pri masívnych transudáciach sú potrebné punkcia ascitu, poprípade pleurálneho transudátu. Ako prevenciu trombózy sa podáva heparín a pri hypotenzii dopamín (Nelson, 2017).

Vznik OHSS je nejasnej etiológie, jeho liečba je symptomatická a spočíva v manažmente príznakov spôsobených poruchou priepustnosti kapilár. Ľahký stupeň OHSS odznie vo väčšine prípadov spontánne, ťažký stupeň vyžaduje hospitalizáciu a sledovanie pacientky. OHSS odoznieva v rozsahu 2–3 týždňov. Cieľom starostlivosti o pacientku je zvládnutie manažmentu príznakov tak, aby nedošlo k vzniku komplikácií a neohrozilo sa prebiehajúce tehotenstvo (Sobek et al., 2008; Toftager, 2016).

Mierny a stredný stupeň OHSS nevyžaduje hospitalizáciu. Podľa toho aké má pacientka zamestnanie sa odporúča pokoj na lôžku a práceneschopnosť. Dôležitá je edukácia pacientky o príznakoch a samovoľnom odznení syndrómu. Ťažký stupeň syndrómu vyžaduje hospitalizáciu. Každý deň je potrebné monitorovať váhu, príjem a výdaj tekutín a meranie obvodu brucha. Pokiaľ je prítomná výrazná oligúria, je potrebné stanoviť klírens kreatinínu. Od 12 dňa po ovulácii alebo odbere oocytov sa sleduje dynamika hladiny hCG (human chorionic gonadotropin). Denne sa do chorobopisu zaznamenáva, v ktorom dni cyklu sa pacientka nachádza. Ako prevencia trombózy sa aplikuje heparín. Sledujú sa skoré príznaky trombózy a podľa toho sa upravuje dávka heparínu. Je dôležité zabezpečenie dostatočnej hydratácie, infúzie majú byť rozvrhnuté na celý deň. Pri nevoľnosti je potrebné podávanie antiemetík a pri bolesti podávame analgetiká. Pacientka má dostávať diétu s bielkovinovými prídavkami. Pri prípadnom vzostupe transamináz podávame hepatoprotektiva. Pokiaľ dôjde k výraznému ascitu je potrebné vykonať jeho punkciu (Řežábek et al., 2009).


Metódy

Kazuistika predstavuje výber jedinečného prípadu, na ktorom poukazujeme na špecifiká prípadu. Výber bol zámerný, nakoľko išlo o veľmi zriedkavú diagnózu na našom oddelení. Vedľajšími metódami práce sú metóda ošetrovateľského procesu, kde systematicky od posúdenia pacientky, cez stanovenie sesterských diagnóz vo fáze plánovania navrhujeme ciele a plán ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú následne realizujeme a vo fáze vyhodnotenia určujeme splnenie stanovených cieľov.


Výsledky

Ovariálny hyperstimulačný syndróm je závažnou diagnózou najmä jej ťažká forma. Prostredníctvom kazuistiky poukazujeme na priebeh OHSS u pacientky hospitalizovanej na intenzívnom oddelení. Deklarujeme komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom metódy ošetrovateľského procesu s akcentom na popísanie priebehu hospitalizácie a poukázanie na náročnosť zvládnutia OHSS z pohľadu sestry.


Kazuistika pacientky s OHSS IV. štádia

Anamnéza pacientky

Vek pacientky: 35 rokov; rodinná anamnéza: otec liečený na diabetes mellitus, stav po infarkte myokardu, zomrel ako 53 ročný po náhlej cievnej mozgovej príhode, matka zdravá; osobná anamnéza: lieči sa na alergickú rinitídu, stav po tonzilektómii; sociálna anamnéza: vydatá, býva s manželom v byte; epidemiologická anamnéza: neguje kontakt s infekčnou osobou; pracovná anamnéza: pracuje v štátnej sfére; alergická anamnéza: udáva alergiu na pele – palina, ambrózia; lieková anamnéza: sezónne Avamys, Aerius, momentálne gynekologická medikácia No-spa, Novalgin, Oxantil, Fraxiparin, Hydro­cortizon; cestovateľská anamnéza: negatívna; abúzy: negatívny.

Opis prípadu

Pacientka, 35 rokov, prijatá dňa 23. 3. 2020 z gynekologického oddelenia, kde bola hospitalizovaná s diagnózou stavu po riadenej ovariálnej stimulácii pre sterilitu, stav po ovariálnej punkcii oocytov (16. 3. 2020) toho času so suspektným OHSS. Pacientka udáva bolesti v podbrušku, röntgenový (RTG) nález pleurálneho syndrómu l. sin, UZ abdomenu s nálezom voľnej tekutiny v brušnej dutine a v malej panve. Pacientka vyšetrená internistom a pneumológom, avšak pre progresiu dušnosti a dusivého kašľa preložená na oddelenie anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OAMIS), kam bola prijatá pre akútnu respiračnú insuficienciu, hypervolémiu pri vystupňovanom syndróme OHSS IV. štádia za účelom podpory vitálnych funkcií a komplexnej intenzívnej liečby a starostlivosti. Pri prijatí pacientka pri vedomí, orientovaná, GSC (Glasqow Coma Scale) 15 bodov, zrenice izokorické, bulby v strednom postavení, poloha aktívna na lôžku vo vysokom polosede, dýcha spontánne, plytko, prítomné tachypnoe, frekvencia 30/min, dýchanie auskultačne bilat. počuteľné, prítomný suchý dusivý kašeľ, brucho v niveu, nepriehmatné pre ascites, palpačne bolestivé v celom rozsahu, peristaltika chabá, hematómy v okolí pupka po subkutánnych vpichoch, koža bledá bez ikteru a cyanózy, pulzácie na periférii slabšie hmatné, zavedený permanentný katéter (PMK) č. 18. Tlak krvi (TK) 140/92 mmHg, saturácia kyslíka (SpO2) 92%, subfebrilná, telesná teplota (TT) 37,2 °C. Pri zbere sesterskej anamnéze rozhovorom s pacientkou zisťujeme prítomnosť bolesti, pacientkou hodnotenú na vizuálnej analógovej škále (VAS) stupňom 5, ťažkostí s dýchaním, prejavujúce sa objektívne tachypnoe a zníženou SpO2. Pacient­ka vzhľadom k aktuálnemu stavu uvádza nízku toleranciu aktivity a vyčerpanosť. Verbalizuje strach, bojí sa „že sa jej stav zhorší.“

Pacientka má zavedený PMK, má obavy z toho, aby si nevytiahla katéter pri pohybe a ako sa bude umývať.

Katamnéza

1. deň hospitalizácie: Pacientka prijatá o 18:21 hod. uložená na lôžko, napojená na monitoring vitálnych funkcií, verbalizuje bolesť (VAS-5), strach, vyčerpanosť, slabú toleranciu záťaže a ťažkostí s dýchaním. Pacientka pri vedomí, orientovaná, nezvracia, bez nauzey, prítomná anasarka (ascites, hydrotorax), PMK derivuje slamovo žltý moč, napájame meranie intraabdominálneho tlaku (IAT) s nameranou hodnotou +12 cmH2O. Edematózne presiaknutie sedacej oblasti, labií, drieku, bokov a brušnej steny. Naložená vysoká bandáž dolných končatín (DK), realizované odbery, meranie obvodu brucha á 12 hod, prevencia tromboembolizmu, srdeč­ná aktivita pravidelná 97/min, TK 136/96 torr, obvod pása 104 cm. Pacientka má zavedený centrálny venózny katétr (CVK) – trojcestný do vena subclavia vpravo, zavedený na 13 cm fixo­vaný ku koži, asepticky ošetrený a prelepený transparentnou fóliou z dôvodu kontinuálneho vizuálneho monitoringu miesta zavedenia a zníženia nutnosti výmeny krytia. Podávané analgetiká (Paracetamol 500 mg intra­venózne (i. v.)) a infúzna terapia podľa ordinácie lekára. Napojená na NIV/CPAP (non-invasive ventilation/continuus positive airway pressure) maskou na stroji Hamilton. Pacientka informovaná lekárom o následnej liečbe a nutnosti intenzívnej starostlivosti. Pacientku sa snažíme upokojiť, verbalizuje strach, vysvetľujeme jej všetky ošetrovateľské postupy a empatickým prístupom sa snažíme o podporu pacientky a jej spoluprácu pri liečbe a starostlivosti.

2. deň hospitalizácie: Naďalej napojená na NIV/CPAP maskou, hodnota IAT +10 cmH2O, pacientka obehovo stabilná, verbalizuje zníženie bolesti VAS 3, dýchanie subjektívne zlepšené, prekáža jej maska. Objektívne tachypnoe, SpO2 zlepšená 96%. Miesto zavedenia CVK bez zápalových zmien, začervenania a bolestivosti hodnotené na MADDON stupnici 0. Konzultované pracovisko HELIOS – centrum asistovanej reprodukcie Košice, s odporučením podávania koncentrovaných roztokov čerstvé mrazené plazmy (FFP – fresh frozen plasma) a pokračovania v konzervatívnej liečbe. Konzultovaná gynekologická klinika ­Košice – indikujú odľahčovaciu punkciu ascitu, odber estrogénov, monitoring bilancie tekutín, prevenciu tromboembolizmu. Pacientke zavedený do brušnej dutiny redónov drén chirurgom za asistencie gynekológa v lokálnej anestézií Mesocainom 1% vľavo na spojnici umbilika a spina iliaca antr. sup., fixovaný ku koži, odvádza ascites, obvod pása 90 cm. Podávame FFP, náhradné roztoky, za účelom mobilizácie tekutín.

3. deň hospitalizácie: Pacientka odpojená z NIV/CPAP, inhaluje kyslík maskou, subjektívne zlepšenie dýchania, sporadicky pokašliava, verbalizuje významne zníženie bolesti VAS 1, najmä pri námahe a aktivite, pri drenáži ascitu samospádom sa nasalo 1 900 ml, obvod pása 84 cm, IAT +8 cm H2O, DK mierne presiaknutie, afebrilná. Laboratórne prítomná hypokaliémia – saturovaná podávaním koncentrovaného chloridu draselného KCL i. v. do CVK podľa ordinácie lekára, tiež dopĺňané bielkovinové prídavky k racionálnej diéte.

4. deň hospitalizácie: Denne meraný IAT a obvod brucha s klesajúcou tendenciou, pacientka stabilizovaná, bolesť a únavu neguje, dýcha spontánne, bez dyspnoe. Peristaltika prítomná, edém vulvy a sedacej časti na ústupe, PMK drénuje jantárovo žltý moč, plánovaná extrakcia drénu po ultrasonografii (USG) nasledujúci deň, klempovaný drén po odklempovaní odvádza minimálny obsah 150 ml/24 hod.

5. deň hospitalizácie: Pacientka pri vedomí, dýcha spontánne, kašeľ na ústupe, SpO2 v norme bez kyslíka, bolesť neguje. Kontrolné RTG hrudníka s regresiou nálezu infiltrátov. Ionogram a obličkové parametre v norme, redón po odklempovaní – min. množstvo 20 ml tekutiny, odstránený, rana sterilne krytá, pacientka bez bolesti brucha, snažíme sa ju mobilizovať, vertikalizovať, prevencia tromboembolizmu. Pacientka pri posadení pociťuje mierne závrate, následne prejde za asistencie sestry po izbe, bez verbalizácie intolerancie aktivity a únavy.

6.–7. deň hospitalizácie: ­Pacientka pri vedomí, orientovaná, afebrilná, dýcha spontánne dostatočne, mobilná, rana po dréne ošetrená, bez známok zápalu a začervenania, v hojení per primam, asepticky ošetrená a sterilne krytá. PMK odstránený, pacientka močí spontánne.

8. deň hospitalizácie: Pri záverečnom sesterskom vyhodnotení splnenia cieľov konštatujeme splnenie všetkých stanových diagnóz. Pacientka dobre toleruje aktivitu, bez známok únavy a vyčerpania, bolesť neguje, dýcha spontánne dostatočne, bez zvýšenej telesnej teploty, hojenie rany po zavedenom dréne v štádiu hojenia per primam bez zápalových zmien a bolestivosti. Pacientka v stabilizovanom stave, mobilná, orientovaná, dýchanie spontánne, močenie spontánne prepustená do domácej starostlivosti po edukácii o dodržiavaní liečebného režimu, s odporúčaním gynekologickej a pneumologickej kontroly.


Diskusia

Kazuistika pacientky, u ktorej dominovali bolesti v podbrušku, s RTG nálezom pleurálneho syndrómu l. sin, USG abdomenu preukázaným nálezom voľnej tekutiny v brušnej dutine a v malej panve svojimi symptómami poukazovala na OHSS. Vzhľadom k zhoršovaniu celkového stavu pacientky bola z gynekologického oddelenia preložená na OAMIS, kam bola prijatá pre akútnu respiračnú insuficienciu, hypervolémiu pri vystupňovanom syndróme OHSS IV. štádia, za účelom podpory vitálnych funkcií a komplexnej intenzívnej liečby a starostlivosti. Vo fáze posúdenia boli u pacientky identifikované deväť aktuálne a päť potenciálne sesterské diagnózy. Pacientka pri prijatí verbalizovala bolesť brucha na VAS 5, vyčerpanosť, intoleranciu aktivity, objektívne zistená zvýšená TT, neúčinné dýchanie v súvislosti s aktuálnym stavom prejavujúcim sa tachypnoe, zníženou SpO2 a dráždivým kašľom a strachom v súvislosti s náhlym zhoršením zdravotného stavu prejavujúcim sa verbalizáciou, kladením otázok. V oblasti sebaopatery zistený deficit vo vyprázdňovaní. Prítomný zvýšený objem telesných tekutín v súvislosti so základným ochorením prejavujúca sa anasarkou, ascitom. Išlo o 8dňovú hospitalizáciu na intenzívnom lôžku s potrebou NIV/CPAP, nutnej rehydratácie a intenzívneho monitoringu. Ako popisuje Nelson (2017) terapia syndrómu je empirická a symptomatická. Závažný stav vyžaduje neodkladnú hospitalizáciu, monitoring, rehydratáciu. Pri masívnych transudáciach sú potrebné punkcia ascitu, poprípade pleurálneho transudátu. Ako prevencia trombózy je podávaný heparín a pri hypotenzii dopamín. Pacientka bola prvý deň prijatia napojená na NIP, následne jej bol zavedený drén na evakuáciu ascitu z brušnej dutiny a CVK. Denne sme monitorovali IAT a obvod brucha, ktoré mali klesajúcu tendenciu. Celková doba pacientky na neinvazívnej umelej pľúcnej ventilácii bola 62 hod. Počas hospitalizácie boli podávané FFP a náhradné roztoky. Hypokaliémia u pacientky saturovaná podávaním koncentrovaného KCL i.v., aplikovaná s infúznou liečbou do zavedeného CVK. Do stravy boli dopĺňané bielkovinové prídavky k racionálnej diéte, z dôvodu zvýšených strát bielkovín. Ošetrovateľská starostlivosť o pacientku bola realizovaná podľa plánu na základe stanovených diagnóz a ich cieľov. Počas hospitalizácie boli všetky ciele stanovených diagnóz splnené. Z pohľadu ošetrovateľskej starostlivosti bolo najnáročnejšie eliminovať strach pacientky, ktorý sa u nej prejavoval z dôvodu výrazného zhoršenia stavu aj napriek informovanosti o možných komplikáciách po podstúpení ovariál­nej stimulácie. Komunikáciou a empatickým prístupom pri ošetrovaní pacientky sme docieli odstránenie jej obáv a strachu. Po zlepšení klinických a laboratórnych parametrov bolo možné odstrániť drenáž ascitu, odstrániť PMK a pacientka bola v stabilizovanom stave na 8. deň prepustená do domácej starostlivosti.


Záver

Možností súčasnej medicíny sú ­obrovské, avšak neexistuje žiaden postup alebo výkon, ktorý by so sebou neniesol riziká. Túžba ženy po vlastnom dieťati je však obrovskou motiváciou, aj z hľadiska podstúpenia hroziacich komplikácií. OHSS je syndrómom, ktorý svojou závažnosťou ohrozuje nielen zdravie ženy, alebo môže spôsobiť aj jej smrť. V kazuistike sme prezentovali OHSS IV. stupňa, ktorý je popisovaný ako najťažší stupeň syndrómu. Z hľadiska ošetrovateľského prístupu sme popísali starostlivosť prostredníctvom metódy ošetrovateľského procesu. Po vstupnom sesterskom posúdení pacientky sme stanovili 14 sesterských diagnóz, z toho deväť aktuálnych a päť potenciálnych diagnóz. Ciele stanovených sesterských diagnóz boli v priebehu hospitalizácie splnené. Pacienta bola v stabilizovanom stave na 8. deň hospitalizácie prepustená do domácej starostlivosti. 


 

Literatúra

1. ABOULGHAR M. A., MAQNSOUR R. T. Ovarian hyperstimulation syndrome: classification and critical analysis of preventive measures. Human Reprod Update 2003; 9(4): 275–289. doi: 10.1093/humupd/dmg018.
2. ARTINI P. G., FASCIANI A., MONTI M. et al. Changes in vascular endothelial growth factor levels and the risk of ovarian hyperstimulation syndrome in women enrolled in an in vitro fertilitzation program. Fertil Steril 1998; 70(3): 560–564. doi: 10.1016/s0015-0282(98)00221-0.
3. KRALÍKOVÁ M. et al. Využití biomarkerů v gynekologii a reprodukční endokrinologii. Praha: Tribun 2012: 116. ISBN 978-80-263-0410-4.
4. MIKOLAJČÍK M., SMOLÁR M., BIRINGER K. et al. Ovariálny hyper­stimulačný syndróm v diferenciálnej diagnostike náhlej brušnej príhody. Rozhl Chir 2010; 89(7): 402–405.
5. NELSON S. M. Prophylaxis of VTE in woman – during assisted reproductive techniques. Tronmb Res 2009; 123 (Suppl 3): S8–S15. doi: 10.1016/S0049-3848(09)70127-6.
6. ŘEŽÁBEK K., MOOSOVA M., PAVELKOVÁ J. et al. Hladiny PAPP-A ve folikulární tekutině a krvi pacientek stimulovaných k IVF s hrozícím ovariál­ním hyperstimulačním syndromem. Česká gynekol 2009; 74(2): 80–84.
7. SOBEK A. ml., VODIČKA J., HLADÍKOVÁ B. et al. Věk žen podstupujících léčbu neplodnosti roste. Česká gynekol 2008; 73(4): 227–230.
8. TOFTAGER M., BOGSTAD J., BRYNDORF T. et al. Risk of severe ovarium hyperstimulation syndrome in GnRH antagonist versus GnHR agonist protocol: RTC including 1050IVF/ICSI cycles. Hum Reprod 2016; 31(6): 1253–1264. doi: 10.1093/humrep/dew051.


 


O autorke

PhDr. Tatiana Hudáková, MPH
autorka 12 rokov pôsobí ako sestra špecia­listka na oddelení anestéziológie a multi­odborovej intenzívnej starostlivosti (OAMIS) v Trebišove, Svet zdravia. V súčasnosti je externou doktorandkou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o. v Bratislave, v odbore Ošetrovateľstvo a študentkou MPH štúdia na Trnavskej univerzita v Trnave. Zároveň pôsobí ako pedagóg na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach a certifikovaný inštruktor prvej pomoci Slovenského Červeného kríža.

 


Recenze

Bc. PhDr. Monika Mankovecká, PhD,
Katedra klinických disciplín a urgentnej medicíny, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenská republika

doc. PhDr. Mária Zamboriová, PhD. mim. prof.,
Ústav ošetrovateľstva LF, UPJŠ v ­Košiciach, Slovenská republika

 

 
  • tisk
  • předplatit si