Komunitná starostlivosť o bezdomovkyne v pôrodnej asistencii

Súhrn: Príspevok prostredníctvom problematiky bezdomovectva poukazuje na možnosti komunitnej starostlivosti o bezdomovkyne v pôrodnej asistencii. Medzi ľuďmi bez domova sa nachádza relatívne značné percento osamelých žien, mladistvých žien, ako aj rodín s deťmi. Pomerne závažný problém predstavuje tehotenstvo a materstvo bezdomovkýň, u ktorých je vysoké riziko opätovného otehotnenia. Ženy bezdomovkyne majú zdravotný stav horší ako väčšina ženskej populácie, minimálne využívajú zdravotnú starostlivosť a v porovnaní s mužmi majú špecifické problémy. ACOG (The American Congress of Obstetrician and Gynecologists) vníma bezdomovectvo u žien ako veľký problém a odporúča v komunitnej starostlivosti široký diapazón intervencií, vrátane sociálnych programov a dobrovoľného zapojenia zdravotníkov. Otázka bezdomovectva je markantná najmä vo veľkých mestách, a týka sa aj Slovenskej a Českej republiky. Do podpory zdravia bezdomovkýň sa zapájajú rôzni odborníci, ale rozsiahle spektrum ich problémov by mohli prioritne riešiť komunitné pôrodné asistentky v spolupráci s gynekológmi.

Kľúčové slová: Bezdomovectvo – ženy bezdomovkyne – komunitná starostlivosť – pôrodná asistencia – intervencie v komunitnej starostlivosti.

Community care for homeless women in midwifery

Summary: The article through the problems of homelessness refers to the possibility of community-based care for homeless women in midwifery. Among homeless people is a relatively large percentage of single women, young women and families with children. Relatively serious problem is pregnancy and maternity homeless women, who are at high risk of recurrence of pregnancy. Homeless women have worse health status than most of the female population, they use minimum of healthcare, and compared with men have specific problems. ACOG (The American Congress of Obstetrician and Gynecologists) perceives of homelessness among women as a major problem and recommends a wide diapason community care interventions, including social programs and voluntary involvement of health professionals. Homelessness is noticeable, especially in big cities, and also includes Slovakia and the Czech Republic. Various experts are engage in health promotion homeless women, but the wide range of women’s problems could be primarily solved by community midwives in cooperation with gynecologists.
Keywords: Homelessness – homeless women – community care – midwifery – interventions in community care.

 

Úvod

Existuje niekoľko definícií bezdomovcov (homeless), no ani jedna nezahŕňa tento problém komplexne. Podľa Európskej federácie národných združení pracujúcich s bezdomovcami FEANTSA¹ ide o súhrnné označenie pre heterogénnu populačnú skupinu zahrňujúce jednak viditeľných bezdomovcov (t. j. osoby, ktoré spia vonku), ako aj osoby, ktoré v dôsledku nemožnosti zaistiť si iné bývanie žijú v ubytovacích zariadeniach pre bezdomovcov, ďalej osoby, ktorých bývanie je neisté alebo žijú v podmienkach, ktoré nezodpovedajú minimálnym štandardom bývania v danom kultúrnom prostredí (FEANTSA, 2015).

 

Typológia bezdomovcov

FEANTSA vytvorila európsku typológiu bezdomovcov ETHOS (European Typology on Homelessness and housing exclusion), podľa ktorej možno bezdomovcov rozdeliť na štyri základné skupiny (FEANTSA, 2015):

• 1. osoby bez strechy nad hlavou (roofless),
• 2. osoby bez bytu (housless),
• 3. osoby bývajúce v neistom bývaní (prechodné bývanie),
• 4. osoby bývajúce v nevyhovujúcom bývaní (preľudnené byty a pod.).

V rámci typológie je nutné špecifikovať aj podskupiny bezdomovcov. Najčastejšie sa vyskytujú nasledovné podskupiny: osamelí muži – tvoria najpočetnejšiu skupinu, až 50–70 %, sú relatívne mladí vo vekovom rozhraní 25–44 rokov; osamelé ženy – tvoria asi 10–25 %, vekovo bývajú staršie ako muži, často s mentálnym postihom alebo užívaním psychoaktívnych látok; rodiny s deťmi a ženy s deťmi – menej časté, ale ich počet stúpa; pouličná mládež – vo veku 20–25 rokov, mnohí pochádzajú z nefunkčných rodín; etnické skupiny – napríklad Rómovia (Koncepce prevence…, 2013).

 

Počet bezdomovcov

Presný počet bezdomovcov nie je známy. OSN odhaduje, že na svete žije približne 100 miliónov ľudí bez akéhokoľvek domova. Najvyšší počet je v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. V krajinách EÚ žije približne 2–5 miliónov bezdomovcov. Na Slovensku sa odhaduje počet na 30 tisíc, najviac v Bratislave (Hegy, Bielik et al., 2011; Gogoláková, 2010). V Česku sa aktuálne predpokladá počet bezdomovcov na 68,5 tisíc, z toho je 23,6 % žien (Vyhodnocení průzkumu…, 2016).

 

Príčiny bezdomovectva

Sú rôzne a súhrnne ich možno rozdeliť na príčiny personálne a štrukturálne. K personálnym patria individuálne (rozpad vzťahov, mentálne poruchy, dlhy), rodinné (rozpad rodiny, násilie v rodine) a inštitucionálne (dlhodobý pobyt vo väzení a pod.) faktory. K štrukturálnym faktorom sa zaraďujú sociálne a ekonomické príčiny ako nezamestnanosť, chudoba, nedostatok dostupného bývania, bytová politika a širšie dôsledky politických rozhodnutí, napr. pri amnestii alebo zatváraní sociálnych ubytovní či psychiatrických liečební (Homelessness statistics, 2015; Gogoláková, 2010).

 

Zdravotný stav bezdomovcov

Zdravie bezdomovcov je horšie ako u ostatnej populácie. Prevalencia ochorení je častejšia, vyskytuje sa vyššia úmrtnosť, najmä v najmladšej vekovej kategórii (18–24 rokov), pričom najčastejšie príčiny smrti sú samovraždy, AIDS a úrazy. Bezdomovci trpia neinfekčnými ochoreniami, ako sú diabetes mellitus, hypertenzia, astma, epilepsia, chronická obštrukčná choroba pľúc, choroby kĺbov a pohybového aparátu, psychiatrické ochorenia vrátane závislostí, kožné ochorenia a rôzne cievne ochorenia nôh. Infekčné ochorenia sú medzi nimi veľmi časté a prispieva k tomu nízka úroveň hygieny, vplyv počasia, útlm imunitného systému a optimálne faktory prenosu ako skupinový spôsob života, podvýživa, alkoholizmus a užívanie ďalších návykových látok (Koncepce prevence…, 2013; Hegy, Bielik et al., 2011). Zdravotný stav detí medzi bezdomovcami je taktiež horší ako u ostatnej populácie detí. Často trpia infekciami uší, ochoreniami dýchacích ciest, žalúdočnými problémami, astmou, problémami s rečou, psychickými afekciami a rizikom vzniku závažných infekčných ochorení, nakoľko neabsolvujú očkovania (Hegy, Bielik et al., 2011).

 

Zdravotná starostlivosť

Využívanie zdravotnej starostlivosti u bezdomovcov je problematické. Nebývajú registrovaní u žiadnych lekárov, zdravotnú pomoc využívajú neskoro a často prostredníctvom pohotovostných služieb (Hegy, Bielik et al., 2011). V mnohých krajinách zdravotná starostlivosť o bezdomovcov nie je systémovo koncepčne riešená, Slovensko a Česko nevynímajúc, a sústreďuje sa najmä do veľkých miest ako Praha a Bratislava (Koncepce prevence…, 2013; Koncepcia riešenia…, 2013). Šupková (2007) uvádza, že vzhľadom na reálne možnosti a systémové zázemie v Českej republike (taktiež v Slovenskej republike) je zrejmé, že zásadným problémom sú administratívne a finančné otázky. Východiskom môže byť zriadenie tzv. sociálno-zdravotníckych zariadení pre túto cieľovú skupinu.

Štruktúra zdravotnej starostlivosti o bezdomovcov by mala obsahovať nasledujúce komponenty: zdravotnú starostlivosť v teréne (street medicine), poskytovanú priamo na ulici alebo v mieste, kde bezdomovci žijú; ambulantnú starostlivosť – sem možno zaradiť aj základnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú nízkoprahovými dennými centrami; lôžkové zdravotnícke zariadenia a následnú starostlivosť dostupnú v systéme zdravotnej starostlivosti alebo aj tzv. nízkoprahové² lôžkové zariadenia (Koncepce prevence…, 2013; Nízkoprahové denné…, 2012).

Svoje opodstatnenie má osobitná zdravotná starostlivosť o bezdomovkyne. V roku 1972 skupina sestier založila v Bostone kliniku pre mužov bezdomovcov. V roku 1980 sa počet bezdomovkýň zvýšil o toľko, že začali prijímať aj ženy (Lenehan, MCInnis, O’Donnel et al., 1985). Podľa ACOG ženy bezdomovkyne, ako aj celé rodiny patria k vysoko rizikovým skupinám a ich počet v súčasnosti výrazne vzrastá. Jedným z najvýraznejších faktorov, ktoré prispievajú k rozvoju bezdomovectva medzi nimi, je domáce a sexuálne násilie. V USA odhady naznačujú, že 23 % populácie bezdomovcov je zložených z rodín s deťmi (Health care for…, 2013; U.S. Conference…, 2007).

 

Zdravotný stav bezdomovkýň

Ženy bezdomovkyne tvoria významnú časť populácie bezdomovcov. Bývajú zaťažené početnými životnými stresormi vrátane psychických chorôb, abúzom návykových látok a traumou. Ťažšie získavajú prístup k zdrojom bývania alebo zdravotnej starostlivosti. Okrem toho aj interakcia zdravotných problémov s častým partnerským násilím vytvára mimoriadne prekážky, aby využili niektoré služby určené pre ľudí bez domova (Ponce, Lawless, Rowe, 2014). Využívanie zdravotnej starostlivosti, ochorenia a ďalšie zdravotné problémy sú na jednej strane charakteristické pre bezdomovectvo a na druhej špecifické pre ženskú populáciu. Výraznejšie sú zastúpené STD (absolútny nedostatok používania kondómov) a špecifický problém tvoria nechcené tehotenstvá. Ženy bezdomovkyne neabsolvujú preventívne gynekologické prehliadky, vyšetrenia prsníkov a oproti majoritnej populácii žien sa minimálne zúčastňujú skríningového vyšetrenia krčka maternice, čím sú viac ohrozené onkogynekologickými ochoreniami. (Vuillermoz, Vandentorren, Roze et al., 2016; Health car for…, 2013).

 

Tehotné ženy bezdomovkyne

Materské a novorodenecké výsledky sú u bezdomovkýň (homeless) dlhodobo horšie ako u žien žijúcich v domácnostiach (housed). Zvyšuje sa riziko pôrodníckych komplikácií, novorodenci majú nižšiu pôrodnú hmotnosť, nedostatok výživy a časté abúzy u matiek sa spájajú s negatívnym telesným a neurologickým efektom u novorodencov (Cutts, Coleman, Black et al., 2015; Crawford, Trotter, Hartshorn et al., 2011). Podľa kanadskej štúdie tehotenstvo bezdomovkýň končí predčasným pôrodom 2,9-krát častejšie ako u ostatnej populácie žien, 6,9-krát častejšie dosahuje novorodenec hmotnosť menej ako 2000 g, 3,3-krát častejšie je novorodenec menší oproti gestačnému veku. Rizikové faktory sú vek žien, počet predchádzajúcich tehotenstiev, časté fajčenie, užívanie návykových látok a tiež násilie páchané na ženách. Tehotné bezdomovkyne zriedkavo (alebo vôbec) navštevujú prenatálnu starostlivosť (Little, Shah, Vermeulen et al., 2005). Osobitnú skupinu predstavujú mladistvé matky a tehotné bezdomovkyne. Popri častom abúze alkoholu a drog sa u nich opakovane vyskytujú tehotenstvá, vykazujú časté poruchy mentálneho zdravia ako depresie, posttraumatické stresové poruchy a iné problémy. Nedostatok podpory a zázemia celkovo zhoršuje ich situáciu. Nevedia sa samostatne rozhodovať a ich rozhodnutia bývajú často nesprávne. Pre každú mladistvú predstavuje nečakané tehotenstvo stres a záťaž, no pre bezdomovkyne je to extrémna, ba až desivá situácia. Okrem toho tehotenstvo znižuje možnosti a vôľu žien na zanechanie bezdomovectva (Dasari, Borrero, Akers et al., 2016; Crawford, Trotter, Hartshorn et al., 2011).

Pre bezdomovkyne v plodnom veku by mali byť vytvorené rôzne programy zamerané na predkoncepčnú starostlivosť vrátane plánovania rodiny, odvykanie od fajčenia a užívania návykových látok, včasnú identifikáciu tehotenstva, primeranú výživu a využívanie zdrojov zdravotnej starostlivosti. Tieto opatrenia by mohli zlepšiť výsledky v oblasti nižšej novorodeneckej hmotnosti (Cutts, Coleman, Black et al., 2015).

 

Komunitná starostlivosť o bezdomovkyne

Komunitná zdravotná starostlivosť je súhrn činností rôznych zdravotníckych profesionálov, so zameraním na podporu zdravia určitej špecifickej populácie (komunity). V komunitnej starostlivosti o bezdomovkyne by mali dominovať sestry, pôrodné asistentky v spolupráci s gynekológmi a sociálnymi pracovníkmi. Nevyhnutná je spolupráca so streetworkermi³, príp. políciou. Mala by sa orientovať na miesta, kde sa bezdomovkyne sústreďujú. Vyspelé krajiny rozlišujú štyri základné fázy starostlivosti o bezdomovcov (štvorfázová starostlivosť), ktoré v podstate reprezentujú účelové zariadenia pre bezdomovcov (FEANTSA, 2015; Hradecký et al., 2012).

• 1. bazálna starostlivosť – nocľahárne, niekedy s denným pobytom,
• 2. azylové domy – obyvatelia musia pracovať, zúčastňujú sa sociálnych programov,
• 3. domovy (domy) na polceste – ubytovanie si hradí každý sám, je schopný postarať sa sám o seba, majú odborný dohľad zo strany sociálnych pracovníkov,
• 4. chránené, sociálne byty,

+ špecifické zariadenia, ako sú krízové lôžka, ubytovanie pre matky (rodičov) s deťmi.

Pre komunitnú starostlivosť sú najvýhodnejšie komunitné zdravotné centrá (Community Health Centre), ktoré sú určené jednak pre housed a tiež homeless obyvateľov. Komunitné pôrodné asistentky tu môžu aktívne spolupracovať s klinickými alebo samostatnými pôrodnými asistentkami, lekármi, ako aj s inými pracovníkmi v rámci komunity (Sageman, Cook, 1995). Okruh činností by sa mal zameriavať na:

• Prenatálnu, postnatálnu a postpartálnu starostlivosť, podporu a individuálnu alebo skupinovú edukáciu (prirodzené prostredie, špeciálne ambulancie určené pre bezdomovcov, komunitné centrá…) so zameraním na materstvo, starostlivosť o novorodenca a dojča. Je dôležité edukovať bezdomovkyne o prístupnosti a možnostiach využívania zdravotnej starostlivosti (Cutts, Coleman, Black et al., 2015; Sageman, Cook, 1995).
• Včasnú diagnostiku tehotenstva, ktorá môže celkovo zlepšiť zdravotný stav matiek a novorodencov, pozitívne ovplyvniť postoj žien k užívaniu návykových látok. Počas tehotenstva majú aj bezdomovkyne vyššiu tendenciu obmedziť alebo úplne vylúčiť návykové látky (Cutts, Coleman, Black et al., 2015; Crawford, Trotter, Hartshorn et al., 2011).
• Ďalej odhaľovanie patologického priebehu tehotenstva a rizikových faktorov.
• Ultrazvukové vyšetrenie na diagnostiku tehotenstva, určenie stupňa tehotenstva a diagnostiku gynekologických nádorov, ktoré v súčasnosti realizuje aj pražská gynekologická ambulancia ako súčasť zdravotnej starostlivosti neziskovej organizácie pre bezdomovcov Naděje (Pražské bezdomovkyně…, 2015).
• Podporu žien k preventívnym gynekologickým prehliadkam, vyšetreniu prsníkov alebo aspoň k realizácii sterov na onkocytológiu. Komplexné poradenstvo ohľadom vhodnej antikoncepcie, jej použitia a najmä vedľajších účinkov. Bezdomovkyne predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá môže byť zneužitá preferenciou určitého druhu antikoncepcie bez vysvetlenia vedľajších efektov (Dasari, Borrero, Akers et al., 2016). Poradenstvo v rôznych iných oblastiach – prevencia STD, HIV/AIDS, prevencia nechceného tehotenstva…
• Mentorské programy pre mladistvé bezdomovkyne, obzvlášť tehotné, ktoré by zlepšili komplianciu prenatálnej starostlivosti, výživu tehotných, umožnili by podporu mladistvých žien prostredníctvom vzoru dospelej ženy (pôrodná asistentka, gynekologička), ktorý mladistvým ženám bez domova chýba (Crawford, Trotter, Hartshorn et al., 2011).

ACOG tiež odporúča v komunitnej starostlivosti o ženy včasnú identifikáciu žien z hľadiska rizika bezdomovectva (zisťovať domáce násilie, životné podmienky, abúzus alkoholu, nutričný stav…), ďalej poskytovať starostlivosť bez predsudkov a zaujatia, neodmietať poskytovanie liečby a starostlivosti na základe predpokladu, že žena ju nebude rešpektovať a pravidelne využívať. Mať prehľad o sociálnych programoch pre bezdomovcov, poskytovať informácie o programoch boja proti závislosti, domácemu násiliu, o programoch na podporu zamestnanosti u bezdomovcov… Zabezpečenie potrieb zdravotnej starostlivosti prerozdeliť medzi rôznych zdravotníckych poskytovateľov. Podporovať všetky iniciatívy určené pre bezdomovcov (primárna a preventívna zdravotná starostlivosť, odvykacie programy pre závislých, starostlivosť o mentálne zdravie…). Zlepšiť prístup k rôznym formám antikoncepcie (vrátane sterilizácie). Dobrovoľne sa zapájať do poskytovania starostlivosti o bezdomovcov v útulkoch a iných zariadeniach (Health care for…, 2013).

 

Špeciálne intervencie v komunitnej starostlivosti zamerané na podporu zdravia bezdomovkýň

Medzi efektívne intervencie, ktoré sa odporúčajú v komunitnej starostlivosti na podporu zdravia (fyzického a psychického) bezdomovkýň patria štruktúrované skupinové sedenia, terapeutické komunity a advokácia (Speirs, Johnson, Jirojwong, 2013).

Štruktúrované skupinové sedenia predstavujú metódu práce so skupinou, v ktorej sa malé množstvo osôb zdieľajúcich podobné záujmy alebo problémy pravidelne stretáva a venuje aktivitám zameraným na dosiahnutie zvolených cieľov s podporou, sprevádzaním alebo facilitovaním školeného pracovníka (Mátel, Vasilescu, 2013). Metóda je doménou sociálnej práce, no je vhodná pre prácu s bezdomovcami v oblasti komunitného ošetrovateľstva či pôrodnej asistencie. Umožňuje ženám bez domova diskutovať o rizikách života na ulici a získavať nevyhnutné znalosti o dostupných službách komunity, zdravotníckych zariadeniach a iných možnostiach. Formuje vnútornú motiváciu žien k zmene správania (Speirs, Johnson, Jirojwong, 2013).

Cieľom terapeutických komunít je izolovať a zároveň podporovať zraniteľných jedincov, aby sa dostali z vplyvu vonkajších škodlivých vzťahov. Metóda pomáha zabrániť návratu k drogám alebo násilnému sexuálnemu partnerovi. V rámci nej sa zasahuje hlbšie do analýzy mechanizmov a procesov človeka. Aj keď prebieha v skupine, je zameraná viac osobnostne. Môže ju vykonávať facilitátor (odborník na vedenie skupinových diskusií) len po absolvovaní psychoterapeutického výcviku (Speirs, Johnson, Jirojwong, 2013; Mátel, Vasilescu, 2013).

Advokácia reprezentuje práva jednotlivca, vysvetľuje mu ich, zároveň tlmočí jeho požiadavky a názory a obhajuje jeho záujmy. Advokácia je jedna zo základných rolí sestier (tiež pôrodných asistentiek). Komunitné sestry sa preukázali ako výborné advokátky bezdomovkýň. Advokácia zahŕňa one-on-one (individuálne) poradenstvo, skupinové sedenia, psychologický monitoring a iné formy starostlivosti. Sestry advokátky pomáhajú bezdomovkyniam k lepšiemu uplatneniu sociálnych služieb, dosiahnutiu finančnej pomoci alebo nájdeniu vhodného ubytovania (Speirs, Johnson, Jirojwong, 2013).

 

Záver

Komunitná starostlivosť o bezdomovkyne je oblasť, v ktorej by sa pôrodné asistentky mohli uplatniť v širokom rozsahu. Ponúka možnosti na ďalší rozvoj v špecifických zručnostiach, ako je facilitácia štruktúrovaných skupinových sedení, advokácia a podobne. Dôležitý je aj výskum v lokálnych oblastiach, ktorý by sa zameral na potreby bezdomovkýň, zvlášť tehotných a matiek. Je nutné poukázať, že aj keď je prenatálna starostlivosť dostupná pre všetky tehotné ženy, bezdomovkyne ju nevyužívajú z dôvodov, ako je strach, vzťahy medzi klientom a zdravotníkom, nedostatok financií alebo udávajú dôvod, že ich to obťažuje (Bloom et al., 2004). Riešením problému starostlivosti o ženy, matky – bezdomovkyne je zriaďovanie špecializovaných zariadení pre bezdomovcov, ktoré se vyskytujú aj na Slovensku a v Čechách, ale prevažne iba vo veľkých mestách (Praha, Bratislava). V nich by mohli pracovať aj komunitné pôrodné asistentky. Podľa zákonov je prístup k základnej zdravotnej starostlivosti možný pre každého, teda aj pre bezdomovcov. Kľúčovou otázkou je hradenie starostlivosti, nakoľko mnohí bezdomovci nie sú poistení alebo sú poistení, ale poistné si neuhrádzajú. Pro prevádzkovaní zariedení pre bezdomovcov je teda nutná kooperácia sociálnych a zdravotníckych pracovníkov, zdravotných poisťovní, ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce a sociálnych vecí. Cieľom starostlivosti o bezdomovkyne je celková podpora a zlepšenie zdravia tejto špecifickej populácie s osobitným zameraním na zlepšenie neonatálnych výsledkov, zvýšenie individuálnej zodpovednosti za zdravie, zlepšenie využívania zdrojov zdravotnej starostlivosti, podpora samostatného rozhodovania a pomoc pri zanechaní bezdomovectva. V komunitnej práci s bezdomovcami je potrebné rozvinuté sociálne cítenie, veľká miera zodpovednosti za samostatné rozhodovanie, schopnosť spolupracovať s inými zdravotníkmi, sociálnymi pracovníkmi a ďalšími odborníkmi z rôznych oblastí pracovného a spoločenského života. Práca so ženami bez domova je náročná, no otvára nové dimenzie pre ďalší rozvoj a uplatnenie pôrodnej asistencie v spoločnosti.

Mgr. Eva Urbanová, PhD., Mgr. Erika Maskálová, PhD., Ústav pôrodnej asistencie, JLF UK v Martine, Mgr. Renata Hrubá, Ústav porodní asistence, Fakulta zdravotnických věd Univerzity Palackého v Olomouci

 

Literatúra:

1. Bloom KC, Bednarzyk MS, Devitt DL et al. Barriers to prenetal care for homeless pregnant women. J Obstet Gynecol Neonatal Nurs. 2004;33(4):428–435

2. Crawford DM, Trotter EC, Hartshorn KJ et al. Pregnancy and mental Health of Young Homeless Women. Am J Orthopsychiatry. 2011;81(2):173–183

3. Cutts DB, Coleman S, Black MM et al. Homelessness During Pregnancy: A Unique, Time-Dependent Risk Factor of Birth Outcomes. Maternal and Child Health Journal. 2015;19(6):1276–1283

4. Dasari M, Borrero S, Akers AY et al. Barriers to Long-Acting Reversible Contraceptive Uptake Among Homeless Young Women. Journal of Pediatric and Adolescent Gynecology. 2016;29(2):104–110

5. FEANTSA. About FEANTSA. [cit. 2015-10-23]. Dostupné na: http://www.feantsa.org

6. Gogoláková P, Dostálová K, Somogyiová E et al. Bezdomovci – problém z pohľadu verejného zdravotníctva. Verejné zdravotníctvo (online). 2010;7(1): nestr. Dostupné na: www.verejnezdravotnictvo.sk

7. Hegy L, Bielik I et al. Základy verejného zdravotníctva. Bratislava: Herba, 2011. 288 s.

8. Health care for homeless women. Committee Opinion No. 576. American College of Obstetricians and Gynecologists. Obstet. Gynecol. 2013;122:936–40

9. Homelessness statistics. Department for Communities and Local Government, UK, 2015. Dostupné na: https://www.gov.uk/government/collections/homelessness-statistics

10. Hradecký I et. al. Souhrnný materiál pro tvorbu Koncepce práce s bezdomovci v ČR na období do roku 2020. Praha 2012. Dostupné na: www.esfcr.cz

11. Koncepcia riešenia problematiky ľudí bez domova v hlavnom meste SR Bratislave. Bratislava, 2013. 31 s. Dostupné na: https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/7124.pdf

12. Koncepce prevence a řešení problematiky bezdomovectví v České republice do roku 2020. Účelová neperiodická publikace. Praha: MPSV ČR, 2013. 70 s.

13. Lenehan GP, McInnis BN, O’Donnel D. et al. A Nurses’ Clinic for the Homeless. The American Journal of Nursing. 1985;85(11):1236–1240

14. Little M, Shah R, Vermeulen MJ et al. Adverse perinatal outcomes associated with homelessness and substance use in pregnancy. Canadian Medical Association Journal. 2005;173(6):615–618

15. Mátel A, Vasilescu A. Skupinová sociálna práca. PROHUMAN. Vedecko-odborný recenzovaný internetový časopis. [online, 2013-10-01]. Dostupné na: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/skupinova-socialna-praca

16. Nízkoprahové denné centrum pre ľudí bez domova. Projektové portfólio. VAGUS, 2012. 19 s.

17. Ponce AN, Lawless MS, Rowe M. Homelessness, Behavioral Health Disorders and Intimate Partner Violence: Barriers to Services for Women. Community Mental Health Journal. 2014;50(7):831–840

18. Pražské bezdomovkyně se dočkaly lepší gynekologické péče. Pražský patriot, 2015. Dostupné na: http://www.prazskypatriot.cz/prazske-bezdomovkyne-se-dockaly-lepsi-gynekologicke-pece/

19. Sageman E, Cook S. An Outreach Midwifery Program for Homeless, Pregnant Young Women in the Northen Metropolitan Region of Melbourne. Australian Journal of Primary Health-Interchange. 1995;1(1):79–83

20. Speirs V, Johnson M, Jirojwong, S. A systematic review of interventions for homeless women. Journal of Clinical Nursing. 2013;22(7–8):1080–1093

21. Šupková D et al. Zdravotní péče o bezdomovce v ČR. Praha: GRADA, 2007. 64 s.

22. U.S. Conference of Mayors. A status report on hunger and homelessness in America’s cities: A 23-city survey. The United States Conference of Mayors, 2007. 43 p.

23. Vyhodnocení průzkumu řešení bezdomovectví v obcích s rozšířenou působností. Praha: MPSV ČR, 2016. 55 s. Dostupné na: http://www.mpsv.cz/nahled/cs/24488

24. Vuillermoz C, Vandentorren S, Roze C et al. Cervical cancer screening among homeless women in the Greater Paris Area (France): results of the ENFAMS survey. European Journal of Cancer Prevention.(in press)

 

Recenzovaly:

PhDr. Radka Wilhelmová, Ph.D. – Katedra porodní asistence, Lékařská fakulta Masarykovy univerzity
Doc. PhDr. Alexandra Archalousová, PhD. – Katedra ošetřovatelství, Fakulta společenských věd a zdravotnictví, Univerzita Konstantina Filozofa v Nitře

 

• tisk
• předplatit si