Copingové stratégie na elimináciu stresu u pacientov s diabetes mellitus

Súhrn: Žijeme v 21. storočí a stres je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Zrýchlil sa náš životný štýl, dostali sa k nám rôzne nezdravé potraviny, zvýšili sa nároky v zamestnaní. Bez ohľadu na to, či človek chce alebo nechce, každodenne sa stretáva so stresom a stresovými situáciami, prichádza do kontaktu s rôznymi spúšťačmi stresových reakcií. Reakcie ľudí sú rôzne a často sú na hranici so zdravím. Každý deň sa dostávame do situácií, ktoré v nás zanechávajú určité stopy nepríjemného napätia, únavy, podráždenosti, rozladenosti, a to samozrejme vedie k zníženiu duševnej a telesnej výkonnosti. V dnešnej dobe je takmer nemožné sa takýmto situáciám vyhnúť, preto je dôležité stresové situácie eliminovať. Každý človek by to mal spraviť v záujme zlepšenia kvality svojho života.

Kľúčové slová: stres, copingové stratégie, diabetes mellitus

Coping strategies to eliminate stress in patients with diabetes mellitus

Summary: We live in 21^st century and stress is inseparable part of our life. Our lifestyle has been going faster, unhealthy food has been getting to us, our claims has been rising too. No matter of whether we want or do not want it, we meet with stress or stressful situations every day or we come into contact with various triggers of stressful situations. Reactions of people to stress are different and they are often on the edge of health. Every day we get into situations that somehow leave certain traces of unpleasant stress, fatigue, irritability, and discomfort in us, and this of course leads to a decrease in our mental and psychical performance. Nowadays it is almost impossible to avoid such situations . However, everyone should do it in the interest of improving the quality of our lives.

Keywords: stress, coping strategies, diabetes mellitus

 

Úvod

V súčasnosti výrazne narastá počet chronických ochorení. Moderné zdravotníctvo zvyšuje šancu prežitia vďaka tomu, že choroba je kontrolovaná a efektívne liečená. Generálna riaditeľka Svetové zdravotnícke organizácie (WHO) Margaret Chan uviedla pre BBC, že nárast chronických neprenosných chorôb predstavuje obrovskú výzvu. V prípade niektorých krajín nejde o preháňanie, ak situáciu označíme za nastupujúcu katastrofu; katastrofu pre zdravie, pre spoločnosť, a predovšetkým pre národné hospodárstva. V Slovenskej republike je najvyššia úmrtnosť a chorobnosť zapríčinená najmä chronickými ochoreniami. V príčinách úmrtnosti chronické neinfekčné ochorenia tvoria viac ako 95 %. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce chronické neinfekčné ochorenia patria kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus (DM), nádorové ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc, asthma bronchiale a neustále sa zvyšujúci počet psychiatrických ochorení.

Incidencia DM celosvetovo narastá. V súčasnej dobe trpí v Európskej únií týmto ochorením približne 10 % obyvateľov s predpokladom nárastu na 16,6 % do roku 2030. Na Slovensku evidujeme takmer 400 000 pacientov s týmto ochorením (Tkáčová et al., 2020). Pacienti s DM musia počas svojho života absolvovať farmakologickú aj nefarmakologickú liečbu, aby sa predišlo komplikáciám a kontrolovala sa stabilita hladín cukru v krvi.

Stres

Terapia môže spôsobiť určitý fyzický aj psychický vplyv. Jedným z psychologických dopadov, ktoré môžu pacienti s DM pociťovať, je stres (Livana et al., 2018). Všeobecne možno stres definovať ako reakciu organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá je organizmom vnímaná ako nadlimitná. Stres prežívame vtedy, keď sme vystavení psychofyzickej záťaži, ktorá prevyšuje naše momentálne individuálne možnosti zvládnuť túto záťaž alebo sa jej prispôsobiť (Nôtová, 2010). Odolnosť organizmu voči stresu je závislá na vrodených vlastnostiach organizmu, životných skúsenostiach, veku, aktuálnom stave organizmu, intelektu, spoločenských okolnostiach a v neposlednom rade na pracovnej činnosti (Opálková et al., 2012).

Z histórie sa o stres ako prvý začal zaujímať Seyle, ktorý sa zameral na humorálne a klinické prístupy. Ukázalo sa, že pri riešení rôznych situácií nastáva vysoký stupeň emočného napätia, preto sa tento pojem od 50. rokov stal predmetom psychologického výskumu. Na základe toho v monografickej práci o strese Appley a Trumbull (Daniel et al., 2005) stres delia na:
→ systémový stres – vzniká ako dôsledok pôsobenia extrémnych fyzikálnych podmienok stimulácie, motivácie a vysokých ašpirácií;
→ psychologický stres – je predovšetkým dôsledkom neprimeranej intenzívnej stimulácie, motivácie a vysokých ašpirácií.

Podľa Venglářovej et al. (2011) rozlišujeme dva druhy stresu:
→ eustres – je stres príjemný, ktorý na nás pôsobí priaznivo a dodáva nám energiu. Je viazaný na pozitívne ladené emočné procesy. Môže pri ňom dôjsť tiež k preťaženiu človeka, ale v kladnom slova zmysle. Príkladom je situácia, kedy sa snažíme zvládnuť niečo, čo nám prináša radosť, avšak vyžaduje to určitú námahu (narodenie dieťaťa, svadba);
→ distres – je stres nepríjemný, ktorý pôsobí škodlivo a vyvoláva preťaženie organizmu človeka a v danej situácií prevyšuje jeho možnosti. Je spojený s negatívne ladenými prežívanými emočnými procesmi (sklamanie, strach).

Podnety, ktoré môžu navodiť stres, nazývame stresory. Stresory sú negatívne životné faktory. Stresormi je spôsobený pocit ohrozenia, strach, že sa niečo stane, pocit, že strácame nad sebou kontrolu (Cungi, 2005). Na človeka pôsobí buď jeden stresor, alebo viac stresorov. Stresory môžu byť malé – ministresory – vyjadrujú mierne okolnosti, ktoré vyvolávajú stres, napríklad dlhodobá devalvácia (ponižovanie) človeka v zamestnaní či v osobnom živote, alebo dlhodobo pociťovaný nedostatok lásky. Makrostresory sú desivo pôsobiace, deptajúce, až všetky vplyvy presahujúce určitú hranicu, ktorú človek nie je schopný zvládnuť (Venglářová et al., 2011).

Copingové stratégie

Stres patrí k najčastejším rizikovým faktorom ohrozujúcich naše zdravie. Celkom 40 % všetkých chorôb si spôsobujeme stresom, starosťami a obavami. Je súčasťou nášho života a musíme sa s ním naučiť žiť. Pozitívne myslenie má na naše telo zázračný vplyv, preto sa snažme bojovať o svoje zdravie (Grajcarová, 2009). K podstatným prvkom zvládania stresu a záťaže patrí formulovanie rozličných spôsobov, ktorými sa uskutočňuje. V tejto súvislosti sa najčastejšie používajú pojmy copingové stratégie – činnosti. Predstavujú kognitívne a behaviorálne postupy, ktoré sú jedincom využívané na redukciu následkov stresu (Fedáková, 2002). Ľudia, ktorí používajú tieto stratégie sa snažia vysporiadať s príčinou ich problému. Robia to tak, že zisťujú informácie o probléme a učia sa novým zručnostiam, aby tento problém dokázali zvládnuť. Copingové stratégie sú zamerané na zvládanie alebo odstránenie zdroja stresu (Brannon et al., 2009). Lazarus et al. (1984) rozlišujú dve formy copingu:
→ zvládanie orientované na emócie (emotional – focused coping) – snaha vplývať na vlastné emocionálne reakcie na prežívané ťažkosti a meniť ich v smere primeranejšieho prijatia situácie;
→ zvládanie orientované na problém (problem – focused coping) – úsilie pôsobiť na prostredie a meniť ho (Fedáková, 2002).

V postupoch zameraných na zvládnutie emócii ide o upokojenie emócii. Cieľom je udržanie vnútornej rovnováhy človeka. S týmito stratégiami sa človek stretáva v detstve. Niektoré postupy volia deti z vlastnej iniciatívy, iné im odporučila mama. Príkladom môže byť upokojovanie v maminom náruči alebo útek sa niekam schovať. Až v dobe dospievania sa objavujú zložitejšie stratégie. Môžu to byť relaxačné techniky, ktoré sú veľmi dôležité pri zvládaní stresu (Venglářová et al., 2011). Stratégie zamerané na riešenie problému zahŕňajú vlastnú aktivitu k odstráneniu stresoru. Napríklad vylúčiť to, čo spôsobuje obavy, strach, eliminovať stresové vplyvy a zmeniť podmienky, ktoré zhoršujú celkový stav. Patrí sem:
→ hľadanie sociálnej opory;
→ plánované vyhľadávanie riešenia problému;
→ sebaovládanie;
→ prijatie osobnej zodpovednosti za to, čo sa deje a „vstúpenie do deja“;
→ vyhľadávanie pozitívnych stránok na tom, čo sa deje;
→ snaha vyhnúť sa stresovej situácii (Křivohlavý, 2010).

Väčšina výskumov dospela k zisteniam, že ženy majú tendenciu používať stratégie modifikujúce ich emočnú odpoveď a muži stratégie orientované na problém (Matud, 2004). Každý človek vo svojom živote musí nájsť spôsob, ako sa vyrovnať so stresom. Niektoré copingové stratégie nie sú tak užitočné, ako ostatné. Záporné stratégie často stres ešte zhoršia, lebo slúžia len ako dočasné rozptýlenie. Na druhej strane pozitívne copingové reakcie dajú šancu aktívne pracovať a riešiť problémy. Nie všetky pozitívne stratégie pomôžu každému. Je potrebné vyskúšať niekoľko, kým sa nájde tá vhodná. Každý človek je jedinečný a reaguje ináč.

Pozitívne copingové stratégie

Za pozitívne copingové stratégie sa považujú počúvanie hudby, hra so zvieraťom, prechádzka, čas strávený v prírode, smiech alebo plač, spoločnosť s priateľom (nákupy, kino, posedenie v reštaurácii), čítanie knihy, tvorivá činnosť (písanie, maľovanie), modlenie, navštevovanie kostola, cvičenie a šport, rozhovor s manželkou/manželom, alebo priateľkou/priateľom, záhradníčenie, meditácia, svalová relaxácia, masáž, vytvorenie akčného plánu na elimináciu prípadne na odstránenie stresu.

Negatívne copingové stratégie

Zahŕňajú sebakritiku, užívanie alkoholu, fajčenie, rýchlu jazdu autom, agresívne, násilné správanie, krik na blízkych (manžel/manželka, deti), užívanie drog, vyhýbanie sa kontaktu s rodinou a priateľmi, prejedanie sa, prípadne odmietanie stravy, nadmerné vyspávanie (Smith et al., 2014).

Pre posilnenie pozitívneho myslenia je vhodné vyskúšať psychohygienu, ktorá je definovaná ako systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy. Do duševnej hygieny patrí relaxácia, spôsob jednania s ľuďmi, riešenie konfliktov a životných situácii, time management, zvládanie emocionálneho vypätia, stresových situácií, psychickej záťaže, ale tiež správnou životosprávou a spánkom (Myslivcová, 2012).

Oxidačný stres

U pacientov s DM sa môže vyskytovať aj oxidačný stres. Spôsobuje ho dlhodobé vystavenie hyperglykémii (Macit et al., 2015). Oxidačný stres ovplyvňuje vitalitu a imunitný systém nášho organizmu, rýchlosť starnutia buniek, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu zdravia a teda aj života. Pri prevahe radikálov sa zvyšuje hladina stresového hormónu – kortizolu v organizme, čo znižuje tvorbu T-lymfocytov (bielych krviniek) dôležitých pre správne fungujúci imunitný systém. Oxidačný stres tak prispieva k starnutiu buniek, tkanív, a teda aj celého organizmu. Za normálnych podmienok je oxidácia chemický proces, ktorý je potrebný a bežne prebieha v ľudskom organizme. Voľné radikály obsahujú nepárny počet elektrónov, čo im dovoľuje ľahko reagovať s inými molekulami a preto pri prevahe voľných radikálov vznikajú po celom tele neriadené oxidácie. V takýchto prípadoch dochádza k poškodeniu bunky a DNA, následkom čoho vzniká veľké množstvo ochorení, predovšetkým Parkinsonova a Alzheimerova choroba, DM, ateroskleróza (upchávanie krvných ciev), zápaly a infekcie v organizme, hypertenza, srdcové ochorenia, ochorenia degenerujúce nervovú sústavu, a v neposlednom rade rakovina.

Antioxidanty

Antioxidanty sú látky, ktoré si telo nevie vyrobiť, preto ich musíme získavať zo stravy. Antioxidanty znižujú reaktivitu alebo úplne deaktivujú voľne radikály. Antioxidanty prispievajú k zachovaniu pôvodných fyzikálnych a chemických vlastností organizmu, pretože bránia samovoľnej oxidácii potravín a iných prvkov nachádzajúcich sa v organizme. Podľa mnohých vedeckých štúdií ich užívanie má priaznivé účinky na zdravie (znižujú pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievnych chorôb a niektorých typov rakoviny), na správne fungujúci imunitný systém ako aj na spomalenie starnutia organizmu. Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že nie je možné úplne sa vyhnúť voľným radikálom a oxidačnému stresu. Existujú však veci, ktoré je možné urobiť, aby sa minimalizovali účinky oxidačného stresu na telo. Hlavná vec, ktorú je potrebné urobiť, je zvýšiť hladinu antioxidantov a znížiť tvorbu voľných radikálov. Získať zo stravy viac antioxidantov. Antioxidanty sa dajú deliť na prirodzené (v prírode, alebo v danej potravine sa prirodzene vyskytujú) a syntetické (vytvorené bez patričného relevantného výskytu v prírode):
→ Vitamín A (retinol) – spomaľuje procesy starnutia v organizme, zohráva významnú úlohu v imunitných aj reprodukčných procesoch, podieľa sa na raste kostí a pomáha udržať zdravú pokožku (chráni organizmus pred poškodením vplyvom slnečného žiarenia), pomáha udržiavať správnu funkciu očnej sietnice aj dýchacích ciest, pomáha normálnej funkcii žliaz a rezistencii voči infekciám.
Zdroj: potraviny rastlinného pôvodu – špenát, brokolica, melón, karotka, paprika, kukurica, paradajky, kapusta, broskyne, marhule, potraviny živočíšneho pôvodu – pečeň, morské ryby, rybí tuk, syry, maslo, vaječný žĺtok, mlieko.
→ Vitamín E (tokoferol) – je najdôležitejším antioxidantom v našom tele, preto sa používa pri liečbe ochorení, kde hrá oxidačný stres veľkú rolu. Okrem toho ovplyvňuje tvorbu červených krviniek, prispieva k obnove tkanív a spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív.
Zdroj: obilné klíčky, kapusta, špenát, rastlinné oleje, orechy, sójové bôby, zelená listová zelenina, celozrnná múka, vajcia, či ryby.
→ Vitamín C (kyselina L-askorbová) – reguluje metabolizmus aminokyselín, udržiava pevnosti cievnych stien (najmä kapilár), podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, má veľký podiel na správnom vývoji kostí, zubov a chrupaviek a podporuje tvorbu kolagénu.
Zdroj: citrusové ovocie (najmä kiwi), zelená a červené paprika, brokolica, jahody, kel, paradajky, šípky, karfiol, brokolica, petržlenová vňať, chilli papričky.
→ Selén – výborným zdrojom selénu sú ryby, mäkkýše, červené mäso, vajcia, slnečnicové semená, kurča, cesnak a oriešky. Zelenina môže byť takisto dobrým zdrojom, ak sa pestuje na pôde s bohatým obsahom selénu. Pozor. Je možné konzumovať iba v určitých dávkach, pretože väčšie dávky môžu spôsobiť otravu.
→ Dostatok antioxidantov obsahuje aj cibuľa, olivy, z radu korenín majorán, kurkuma, škorica, šalvia, zelený čaj, či melatonín (Vavro, 2021).

Oxidačný stres je téma, ktorá sa v posledných rokoch skúma pre svoju úlohu v patológii závažných zdravotných problémov, akými sú DM, obezita, ateroskleróza a v etiológii starnutia. Nedávne štúdie ukazujú, že oxidačný stres má úlohu v etiológii a progresii DM a môže viesť k rozvoju rôznych komplikácií. Zvýšený oxidačný stres bol stanovený v srdci, obličkách, krvných cievach, očiach a nervoch u diabetických pacientov (Macit et al., 2015).

Prevencia oxidačného stresu

Veľmi dôležitá je prevencia oxidačného stresu. Medzi základné pravidlá ochrany pred oxidačným stresom patria:
→ Pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie je vo všeobecnosti spojené s dlhšou životnosťou, s menšími účinkami starnutia a so zníženým rizikom rakoviny a iných chorôb.
→ Nefajčiť. Vyvarovať sa aj dlhšiemu pobytu v zadymených priestoroch (pasívne fajčenie).
→ Používať chemické prostriedky opatrne. Nevystavovať sa alebo svoju pokožku pôsobeniu čistiacich prostriedkov a chemikálií (používajte gumené rukavice a rúško), predchádzajte zbytočnému ožiareniu (slnečnému bez prostriedku na opaľovanie). Uvedomiť si aj iné zdroje chemickej expozície, ako sú pesticídy používané na ochranu zeleniny a ovocia proti škodcom a plesniam (umývať pred spotrebou).
→ Používať opaľovací krém. Opaľovací krém zabraňuje poškodeniu pokožky ultrafialovým svetlom. Do kozmetických výrobkov sa pridáva komplex účinných látok s antioxidačnými vlastnosťami (vitamín E, C, A, beta-karotén, selén, enzým, superoxiddismutáza), ktorý odstraňuje voľné radikály vznikajúce na povrchu a vnútri kože, ako aj produkty metabolizmu vplyvom slnečného žiarenia, znečisteného životného prostredia.
→ Znížiť príjem alkoholu a iných omamných látok a liekov.
→ Dopriať si dostatok spánku. Dostatok spánku je veľmi dôležitý pre udržanie rovnováhy vo všetkých telesných systémoch. Spánok má vplyv na funkciu mozgu, tvorbu hormónov, antioxidačnú rovnováhu a rovnováhu voľných radikálov a množstvo ďalších vecí.
→ Neprejedať sa. Štúdie ukázali, že prejedanie a neustále stravovanie udržuje vaše telo v stave oxidačného stresu častejšie, ako keď jete v primerane vzdialených intervaloch, a jete malé, alebo stredné dávky.
→ Jesť päť porcií denne zložených z rôznych druhov ovocia a zeleniny. To je najlepší spôsob, ako maximalizovať množstvo antioxidantov v organizme. Odborníci sa zhodujú na tom, že účinnosť prírodných antioxidantov prijímaných prirodzene je výrazne vyššia, ako u rovnakej dávky podanej vo forme potravinového doplnku (Vavro, 2021).

Záver

Jedným z hlavných pôvodcov stresu sú myšlienky človeka. Ich odstránenie je v jeho moci, lebo každý sa môže naučiť kontrolovať svoje myšlienky a byť za ne zodpovedný. Jedným zo spôsobov ako odstrániť takýto stres je „kognitívna prestavba“. Ide o to zmeniť automatický spôsob myslenia, často plný negatív, katastrofických scenárov, falošných predstáv, spôsobujúcich zlú náladu či nezdravé správanie. Zmeniť svoje myšlienky môže byť náročné, je to však nesmierne dôležité (Mlýnková, 2010). Pre posilnenie pozitívneho myslenia je vhodné vyskúšať psychohygienu, ktorá je definovaná ako systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy. Do duševnej hygieny patrí relaxácia, spôsob jednania s ľuďmi, riešenie konfliktov a životných situácii, time management, zvládanie emocionálneho vypätia, stresových situácii, psychickej záťaže, ale tiež správnou životosprávou a spánkom (Myslivcová, 2012).

Literatúra

1. BRANNON L., FEIST J., UPDEGRAFF J. A. Health Psychology: an introduction to behavior and health. 7th ed. Wadsworth Cengage Learning: 2009: 121–123. ISBN 978-0-495-60132-6.
2. CUNGI CH. Jak zvládat stres. Praha: Portál 2001. ISBN80-7178-465-6.
3. DANIEL J. et al. Prehlad všeobecnej psychológie. Nitra: Enigma 2005. ISBN 80-89132-05-7.
4. FEDÁKOVÁ D. Aktuálne prístupy k problematike stratégií správania v náročných situáciách. 2002. [online]. Dostupné z: www.saske.sk/cas/archiv/3-2002/fedakova-st.html.
5. GRAJCAROVÁ Z. Ako bojovať proti stresu. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia 2009; 3(7): 13–14.
6. KŘIVOHLAVÝ J. Sestra a stres. Praha: Grada Publishing 2010. ISBN 978-80-247-3149-0.
7. LAZARUS R., FOLKMAN S. Stress, appraisal, and coping. New York: Springer 1984.
8. LIVANA P. H., SARI I. P. Gambran tingkat stres pasient diabetes mellitus. Jurnal Perawat Indonesia Jurnal PPNI Jawa Tengah 2018; 2(1). doi: 10.32584/jpi.v2i1.40.
9. MACIT S., AKBULUT G. Diabetes mellitus and oxidative stress. 2015. [online]. Available from: https://beslenmevediyetdergisi.org/index.php/bdd/article/view/126.
10. MATUD M. P. Gender differences in stress and coping styles. Person Individ Differ 2004; 37(7): 1401–1015. doi.org/10.1016/j.paid.2004.01.010.
11. MLÝNKOVÁ J. Jak nevyhořet v ošetřovatelské profesi. Sestra 2010; 1–2(9): 44–45.
12. MYSLIVCOVÁ. Negativní myšlení a jeho dopad na lidské zdraví. Sestra 2012; 12(22): 7.
13. NÔTOVÁ P. So stresom neustále v pätách. Neuro magazín 2010; 1(3): 40–41.
14. OPÁLKOVÁ P., MYSLIVCOVÁ A. Psychická zátěž personálu psychiatrického oddělení. Sestra 2012; 4(22): 25–27.
15. SMITH M., ROBINSON L. Stress management? How to reduce and relieve stress. 2014. [online]. Available from: http://www.helpguide.org/articles/stress/stress-management.htm.
16. TKÁČOVÁ Ľ., MAGUROVÁ D., GREŠŠ HALÁSZ B. Inovatívny prístup v starostlivosti o pacienta s chronickým ochorením v kontexte Wagnerovho modelu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2020.
17. VAVRO Ľ. Nepodceňujte oxidačný stres. Kaqun.sk. 2021. [online]. Dostupné z: https://kaqun.sk/blog-oxidacny-stres.
18. VENGLÁŘOVÁ M. et al. Sestry v nouzi. Praha: Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3174-2.

 

---

O autorke

PhDr. Katarína Lancošová, MPH

Pracuje v psychiatrickej nemocnici 13 rokov. Začínala ako sestra pri lôžku, od roku 2017 pracuje ako úseková sestra. Rigorózne konanie končila na vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave, MPH štúdium na trnavskej univerzite v Trnave. Štúdium postupne dopĺňala absolvovaním kurzu bazálnej stimulácie, asertívnej komunikácie, špecializačným štúdiom v odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii a aktuálne si robí špecializáciu v odbore starostlivosť o dospelého človeka. Popri práci pracovala na vysokej škole sv. Alžbety ako mentorka na internom a chirurgickom oddelení. Píše články do odborných časopisov ale aj pre verejnosť, pravidelne prednáša na konferenciách. Je hrdá na to, že je sestra a snaží sa svojim správaním, publikovaním v časopisoch, prednášaním na konferenciách dať do povedomia dôležitosť sestier v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a tak zvýšiť status sestier. V práci sa stretáva s rôznymi diagnózami, ale najviac ju oslovil odbor adiktológia, ktorému sa chce v budúcnosti venovať.

 

---

Recenzia

doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD., MPH

Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská unverzita v Prešove, Slovenská republika

 

 

• tisk
• předplatit si