Uvedomelá fertilita pomocou implementovania metód sledovania plodnosti

Súhrn: V posledných rokoch sa zvýšil záujem verejnosti o fyziologické metódy regulujúce plodnosť. Na týchto metódach je postavená uvedomelá fertilita, ktorá vychádza z predpokladu, že schopnosť oplodnenia gamét je časovo ohraničená. Metódy sledovania plodnosti nevyžadujú podávanie žiadnych systémových hormónov ani aplikáciu žiadnych pomôcok. Ich jedinečnou prednosťou oproti antikoncepčným metódam je, že sa nimi dá zvýšiť aj šanca na otehotnenie.

Kľúčové slová: plodnosť – antikoncepcia – metódy sledovania plodnosti – prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR).

(Conscious fertility by implementation of the fertility monitoring methods)

Summary: In the last years the public interest in the physiological methods of fertility regulation has increased. The conscious fertility is based on these methods and it is conditioned by the fact that the fertilization ability of gametes is time limited. The fertility monitoring methods don’t require the service of any systemic hormones or application of any devices. Their unique advantage in comparison to contraception is that they can increase the chances of getting pregnant.

Keywords: fertility – contraception – fertility awareness – based methods (FABM) – natural family planning (NFP).

Úvod

Plánované rodičovstvo patrí medzi základné ľudské práva. Pod pojmom plánované rodičovstvo sa rozumie nielen zabránenie neželanej tehotnosti, ale aj výchova k uvedomelému rodičovstvu. Rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi (Prohlášení teheránské konference..., 2008).

V posledných rokoch sa zvýšil záujem verejnosti o fyziologické metódy plánovania rodiny, ktoré sú založené na sledovaní plodných a neplodných dní. Jedným z hlavných dôvodov je rizikovosť niektorých antikoncepčných metód.

Rozoznávame pozitívne a negatívne plánovanie rodiny. Pod pozitívnym plánovaním rodiny sa rozumie snaha životných partnerov o tehotenstvo a deti využívaním metód prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR), ale aj starostlivosť o neplodné manželstvá. Zaraďujeme sem tiež celý rad právnych opatrení štátu, ktoré smerujú k zabezpečeniu reprodukcie a prírastku obyvateľstva. Táto oblasť sa zvykne označovať aj ako populačná politika štátu a opatrenia spoločnosti na zlepšenie populačného vývoja sa označujú ako propopulačné opatrenia. Ide napr. o materskú dovolenku, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a iné. Pod negatívnym plánovaním rodiny rozumieme opatrenia zabraňujúce počatiu, teda antikoncepciu (kontracepciu). Najmenej akceptovanou metódou zo zdravotného i etického hľadiska je interrupcia – umelé ukončenie tehotnosti.

Výber vhodnej metódy závisí od viacerých faktorov, napr. veku, zdravotného stavu, počtu pôrodov, frekvencie pohlavného styku. Dôležitý je tiež svetonázor partnerov. Šuška et al. (2003) uvádza, že ideálna metóda by mala spĺňať nasledujúce kritériá: vysoký stupeň spoľahlivosti, prijateľnosť pre obidvoch partnerov, neškodnosť, reverzibilitu, jednoduchosť aplikácie, finančnú prístupnosť.

Jednotlivé metódy sa od seba líšia rôznym stupňom spoľahlivosti, ktorý sa posudzuje najčastejšie pomocou Pearlovho indexu (PI). PI označovaný aj ako tehotenské číslo vyjadruje počet neplánovaných gravidít, ktoré sa vyskytnú počas jedného roka, keď 100 žien vo fertilnom veku používa rovnakú metódu (Martius et al., 1997). Nízky index znamená vysoký stupeň spoľahlivosti, vysoký index naopak nízku spoľahlivosť. Pri hodnotení spoľahlivosti sa rozoznáva teoretická a praktická spoľahlivosť. Praktická spoľahlivosť je nižšia, je najčastejšie ovplyvnená chybou užívateľov.

Pri voľbe metódy je potrebné brať do úvahy nielen prednosti, ale aj riziká metódy, napr. nežiaduce účinky. Nežiaduce účinky sú najviac prebádané pri hormonálnej antikoncepcii. Rozdeľujeme ich na menej závažné a závažné. K menej závažným nežiaducim účinkom patrí abnormálne maternicové krvácanie, nevoľnosť, bolesti hlavy, bolestivé prsníky, bolesti brucha, bolesti v krížoch, zvracanie, opuchy dolných končatín, vypadávanie vlasov, emočná labilita – hladiny stresového hormónu kortizolu môžu byť až dvakrát vyššie, prírastok hmotnosti (viaceré gestagény spôsobujú viazanie vody v tele). Tieto nežiaduce účinky významným spôsobom ovplyvňujú znášanlivosť hormonálnej antikoncepcie. Zo závažných nežiaducich účinkov, ktoré ohrozujú nielen zdravie, ale aj život ženy je dôležité spomenúť infarkt myokardu, karcinóm prsníka, karcinóm krčka maternice a venózny tromboembolizmus (Laurinec, 2007).

Fyziologické metódy regulujúce plodnosť

Fyziologické metódy regulujúce plod- nosť sú založené na sledovaní plodných a neplodných dní. Patrí tu Oginova-Knausova metóda, ktorá sa dnes už pokladá za prekonanú, meranie bazálnej teploty, Billingsova ovulačná metóda, symptotermálna metóda, laktačná metóda. Vzájomná kombinácia týchto metód zvyšuje ich spoľahlivosť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prirodzené plánovanie rodičovstva – PPR (natural family planning – NFP) ako metódy plánovania a predchádzania tehotenstvu. Základom týchto metód je sledovanie prirodzene sa vyskytujúcich ukazovateľov a príznakov plodnej a neplodnej fázy menštruačného cyklu s absenciou pohlavného styku v plodnej fáze, pokiaľ sa využívajú s cieľom tehotenstvu predísť (Leifer, 2004). V posledných rokoch je v zahraničných odborných prácach preferovaný namiesto pojmu „prirodzené plánovanie rodičovstva“ termín „metódy založené na sledovaní plodnosti“ alebo „metódy sledovania plodnosti“ (fertility awareness – based methods, FABM. Improving Access ..., 1996). Prirodzené metódy plánovania rodičovstva sú označované aj ako fyziologické metódy založené na sledovaní plodných a neplodných dní. Na týchto metódach je postavená uvedomelá fertilita, ktorá zahrňuje poznanie príznakov spojených s ovuláciou. Všetky tieto metódy využívajú cyklické fyziologické deje v organizme ženy. Snažia sa pomocou ukazovateľov plodnosti určiť ovuláciu a rozdeliť cyklus ženy na plodné a neplodné dni. Medzi najdôležitejšie ukazovatele plodnosti, resp. neplodnosti patrí cervikálny hlien, zmeny bazálnej teploty, zmeny na krčku maternice. Metódy vyžadujú podrobné vyhodnocovanie a zaznamenávanie všetkých zmien v priebehu menštruačného cyklu. Vychádzajú z predpokladu, že schopnosť oplodnenia gamét je časovo ohraničená. Prežitie vajíčka po ovulácii je 12–24 hodín, prežitie spermie je 48–72 hodín (3 dni). Metódy sledovania plodnosti pomáhajú párom porozumieť ich plodnosti a vnímať ju ako znak zdravia. Neprinášajú zdravotné riziká, pretože k ich používaniu nie sú potrebné žiadne chemické alebo iné umelé prostriedky. Vhodné sú pre ľudí všetkých sociálnych vrstiev, nezaťažujú rodinu finančne ani časovo, sú prijateľné aj z etického a náboženského hľadiska. Umožňujú partnerom spoločne rozhodovať o otázkach ich vzájomnej plodnosti, a tak i spoločne niesť za plodnosť zodpovednosť. Praktizovanie PPR buduje úctu jedného voči druhému a napomáha k intenzívnej komunikácii, spolupráci a napĺňaniu potrieb oboch partnerov. Nevýhodou PPR je nutnosť disciplíny pri zbieraní informácií potrebných na vyhodnotenie (sledovanie hlienu, meranie bazálnej teploty) a tiež potreba sexuálnej abstinencie v plodnom období.

Metódy sledovania plodnosti nie sú vnímané ako antikoncepčné metódy, lebo pomocou nich sa dá tehotenstvo nielen oddialiť, ale aj dosiahnuť. Billingsova ovulačná metóda a symptotermálna metóda boli vyhodnotené ako úspešné metódy pre dosiahnutie počatia u párov so zníženou fertilitou (Naďová et al., 2007). Používanie termínu prirodzená antikoncepcia je nepresné a nesprávne. Podľa WHO metódy PPR, resp. FABM nie sú antikoncepciou, ale alternatívnou metódou kontroly pôrodnosti.

Záver

Fyziologické metódy regulujúce plodnosť sú prijateľné pre zástancov väčšiny náboženských smerov, nevyžadujú podávanie žiadnych systémových hormónov ani aplikáciu žiadnych pomôcok, sú reverzibilné a ich jedinečnou prednosťou oproti antikoncepčným metódam je, že sa nimi dá zvýšiť aj šanca na otehotnenie.

PhDr. Monika Naďová, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, Fórum života o. z.

Literatura:

1. Improving access to quality care in family planning : medical eligibility criteria for contraceptive use. Geneva. [online]. WHO, 1996. [cit. 2009-10-18]. Dostupné na internete: <http://www.reproline.jhu.edu/english/6read/6multi/tgwg/pdf/tgnf__e.pdf>.

2. Laurinec J. Čo by mali ženy vedieť o svojom zdraví. [online]. [cit. 2007-05-28]. Dostupné na internete: <http://www. forumzivota.sk/index.php?page=8&ty- pe=news&id=9&method=main&art=92>.

3. Leifer G. Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. Vydanie 1. české. Praha: Grada, 2004. 993 s. ISBN 80-247-0668-7.

4. Martius G et al. Gynekológia a pôrodníctvo. 1. slovenské vydanie. Martin: Osveta, 1997. 658 s. ISBN 80-88824-55-9.

5. Naďová M, Korenačková K, Naď M. Názory a vedomosti študentov vysokých škôl o prirodzených metódach plánovaného rodičovstva. In Zdravotníctvo a sociálna práca. ISSN 1336-9326, 2007, ročník 2, č. 4, s. 5–7.

6. Simočková V. Vybrané kapitoly z gynekologicko-pôrodníckeho ošetrovateľstva. Ružomberok: Verbum, 2009. 179 s. ISBN 978-80-8084-517-9.

7. Šuška P et al. Vybrané kapitoly z gynekológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003. 256 s. ISBN 80-223-1818-3.

Recenzovaly:

PhDr. Ľudmila Matulníková, PhD., Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, katedra ošetrovateľstva, Trnavská univerzita, Trnava, SR, odborná asistentka

Doc. PhDr. Mária Zamboriová, PhD., Lekárska fakulta UPJŠ, Ústav ošetrovateľstva, Košice, SR 

 

 

 

• tisk
• předplatit si