Edukácia pacienta po zaradení do programu dlhodobej domácej oxygenoterapie

Dlhodobá kyslíková liečba s nízkym prietokom je jedinou účinnou metodou liečby pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou píúc a píúcnou fibrózou. Dokáže zlepšiť psychický stav, kvalitu života a predlžiť dobu prežívania pacientov. Okrem toho znižuje počet nutných hospitalizácií, a tým šetrí finančné prostriedky, pretože dlhodobá domáca oxygenoterapia je lacnejšia ako dlhodobý pobyt v nemocnici.

Pacientom je často poskytovaná profesionálna zdravotná starostlivosť v domácom prostredí, hlavne oxygenoterapia. Efekt účinnej oxygenoterapie závisí od tímovej spolupráce pacienta a jeho okolia a zdravotníckeho perso­nálu. Iba edukovaný pacient dokáže pochopiť nutnosť potreby kyslíkovej liečby a zvládnuť manipuláciu s kyslí­kovým koncentrátorom. 

Realizácia dlhodobej domácej oxygenoterapie

Na dlhodobú domácu oxygenoterapiu sú indikovaní pacienti, u ktorých pretrváva respiračná insuficiencia, a to aj napriek optimálnej liečbe základného ochorenia.

Kritéria:

a/ Parciálny tlak kyslíka pod 7,3 kPa pri meraní v sede a v pokoji. Odber z artériovej alebo arterializovanej krvi. Nadmorská výška do 600 metrov.

b/ Parciálny tlak kyslíka 7,3-8,0 kPa. Pri splnení aspoň jedného z dalších kritérií:

•   RTG, EKG alebo ECHO známky plúcnej hypertenzie;

•   klinické znaky kardiálnej dekompenzácie;

•   hematokrit nad 55 %, alebo parciál­ny tlak oxidu uhličitého nad 6,1 kPa;

•   vitálna kapacita pod 2,0 litre alebo FEV 1 pod 1,5 litre.

c/ Parciálny tlak kyslíka nad 8 kPa. Pri plúcnej hypertenzii potvrdenej katetrizačne.

Nevyhnutné podmienky:

•   Pacient nesmie fajčiť, sporné prípady overiť biochemicky;

•   pacient je schopný a ochotný spolupracovať a bol poučený o dlhodobej domácej oxygenoterapii;

•   má dobré domáce podmienky a je­ho najbližšie okolie spolupracuje pri liečbe.

Postup pri indikovaní dlhodobej domácej oxygenoterapie: Pacienti indikova­ní na dlhodobú domácu oxygenoterapiu podla uvedených kritérií lekármi z odboru tuberkulózy a respiračných chorób sú písomne nahlasovaní do centier podla regiónov. Centrá nahlasujú údaje o všetkých týchto indiko­vaných pacientoch do Národného re­gistra dlhodobej domácej oxygenoterapie.

Domáca liečba

Za správny manažment dlhodobej domácej oxygenoterapie zodpovedá spá­dový okresný odborník pre odbor tu­berkulózy a respiračných chorób. Každý indikovaný pacient musí byť najmenej raz za 3 mesiace vyšetrený pneumológom a najmenej raz za mesiac doma skontrolovaný sestrou odboru tuberku­lózy a respiračných chorób. V priebehu kontrolného vyšetrenia u lekára je ok­rem klinického vyšetrenia urobené vyšetrenie krvných plynov, pri podozrení na nedodržiavanie zákazu fajčenia aj biochemická kontrola.

Ďalšie vyšetrenia sú ordinova­né podla konkrétneho stavu pacienta a podla výsledkov je upravovaná medikamentózna liečba. Komplexným vyšetrením sa súčasne potvrdzuje alebo ukončuje indikácia k pokračovaniu dlhodobej domácej oxygenoterapie. Pri mesačných kontrolách sestry sa kontroluje denná dížka oxygenoterapie - odčítaním na zabudovaných hodinách, technika aplikácie dlhodobej domácej oxygenoterapie, celková spolupráca pacienta a okolia, vrátane absolútneho zákazu fajčenia.

Inštaláciu prístroja, pravidelné prehliadky (najmenej raz za rok) a ser­vis porúch zabezpečuje dodávatel. V miestnosti, kde sa nachádza kon­centrátor kyslíka nie je dovolené manipulovať s výparmi benzínu, acetónu a s inými horlavinami.

Pri klinickom zhoršení sa pacient ihned spojí s lekárom zabezpečujúcim dlhodobú domácu oxygenoterapiu, ktorý v prípade nutnosti zariadi hospitalizáciu alebo intenzívnu liečbu.

Kazuistika

53ročný pacient, prijatý na nešpecifické plúcne oddelenie za účelom zváženia programu dlhodobej domácej oxygenoterapie. Pacient XY je ženatý, má dve deti, žije v spoločnej domácnos­ti s manželkou v rodinnom dome. Je­ho ekonomické a sociálne podmienky sú vyhovujúce. Pracoval v súkromnej firme ako skladník, v súčasnosti je na invalidnom dóchodku. Jeho manželka pracuje ako robotníčka. Dcéra je vydatá, syn ženatý, majú svoje rodiny a bývajú samostatne. Pacient nemal až do­nedávna váčšie problémy, je dlhodobo liečený na chronickú obštrukčnú chorobu plúc. Matka zomrela na ná­dor obličky, otec sa liečil na cukrovku a vysoký krvný tlak.

Jeho zdravotné problémy sa začali asi pred piatimi dňami. Zváčšilo sa mu brucho a opuchli dolné končatiny, nevládze chodiť. Pacient je občasný fajčiar. Obvodný lekár ho po vyšetrení poslal na ambulanciu tuberkuló­zy a respiračných chorób. Po vyšetrení mu lekár odporučil hospitalizáciu v Špecializovanej nemocnici respiračných chorób v Kvetnici. Tu sa po absol­vovaní dalších vyšetrení - EKG, krvné plyny pri kyslíku a bez inhalácie kyslíka, CT plúcneho parenchýmu, bronchoskopické vyšetrenie - rozhodli zaradiť pacienta do programu dlhodobej domácej oxygenoterapie.

Edukačné diagnózy

Ošetrujúca sestra vždy zbiera ana­mnézu a dalšie informácie o paciento­vi, a to formou asi 20minutového roz­hovoru na izbe, kde pacient leží sám. Z výsledkov rozhovoru s uvedeným chorým XY sme stanovili nasledujúce edukačné diagnózy. Deficit vedomostí o charakteristike chronickej obštrukčnej choroby plúc, príčinách vzniku, príznakoch a komplikáciách tohto ochorenia.

Ciele edukátora: poskytnúť pacien­tovi informácie o chronickej obštrukčnej chorobe plúc; oboznámiť ho s príčinami jej vzniku a s jej príznakmi; poskytnúť mu informácie o možných komplikáciách choroby;

Ciele edukačného plánu boli splnené. Formou rozhovoru, pozorovania a pexesa sme zistili, že pacient: verbalizuje potrebu podrobnejšie sa oboznámiť s chronickou obštrukčnou chorobou plúc; definuje chronickú obštrukčnú chorobu plúc; vysvetluje príčinu jej vzniku; menuje, aké príznaky chorobu sprevádzajú; pacient po­pisuje komplikácie, ktoré pri nej móžu vzniknúť.

Deficit vedomostí o používaní, údržbe a umiestnení kyslíkového koncentráto­ra a dalších důležitých informácií o sta­rostlivosti po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.

Ciele edukátora: informovať pacien­ta o používaní kyslíkového koncen­trátora; oboznámiť ho s jeho údržbou; upozorniť pacienta na správne umiestnenie kyslíkového koncentrátora v domácom prostredí.

Ciele edukačného plánu boli splnené. Formou rozhovoru a pozorovania sme zistili, že pacient: vie používať koncentrátor; správne verbalizuje vykonávanie jednoduchej údržby; je informovaný o dóležitosti správneho umiestnenia prístroja v domácom prostredí.

Deficit vedomostí o dychovej rehabilitácii a správnej hygiene nosa pri užívaní dlhodobej domácej oxygenoterapie.

Ciele edukátora: oboznámiť paci­enta s dychovou rehabilitáciou a demonštrovať ju; odporučiť pacientovi správnu hygienu nosa a demonštrovať ju.

Ciele edukačného plánu boli splnené. Formou rozhovoru a pozorovania sme zistili, že pacient: vysvetluje dóvody dóležitosti dychovej rehabilitácie; správne vykonáva hygienu nosa; vysvetluje dóvody vykonávania techník na ulahčenie dýchania; správne demonštruje techniky na ulahčenie dýchania.

Dlhodobá domáca oxygenoterapia pomáha chorému prekonať ťažkosti spojené s chronickou obštrukčnou chorobou plúc, predlžuje a skvalitňuje jeho život v rodinnom zázemí. Podobne nemóžeme vynechať i ekono­mický dopad - zníženie dížky a po­čet nutných hospitalizácií, čím sa prispieva k šetreniu finančnými prostriedkami. Aby bola dlhodobá domáca oxygenoterapia pre chorého prínosom, je absolútnou podmienkou dodržiavanie indikácií a kontraindikácií pre oxygenoterapiu. Len aktívnou spoluprácou pacienta, jeho okolia a sestry móžeme dosiahnuť želatelný efekt kyslíkovej liečby.

Mgr. Lukáš Kober, Národný ústav tuberkulózy, píúcnych chorob a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy

Literatura

1.  BORAK J. Psychological status of COPD patients on longterm oxygenotherapy In: Eur.RespirJ. Február 1999, vol. 14, no. 2, p. 1002-1005.

2.  MAGERČIAKOVÁ M. Edukácia v ošetrovateístve. Ružomberok: Fakulta zdravotníctva, 2007.

3.  ROZBORILOVÁ M. Metodický pokyn pre poskytovanie dlhodobej domácej oxygenoterapie. In: Respiro. 2007, roč..X, č. 1, s. 10.

Fota archiv autorů

 

 

• tisk
• předplatit si